.štvrtok 13.6., policajná razia na Úrade vlády. Zadržaní: riaditeľka kabinetu premiéra, vedúci Úradu vlády, zároveň v tom istom čase dvaja generáli – bývalý a súčasný šéf vojenskej rozviedky. Súčasne s tým sú zatknutí dvaja exposlanci, z ktorých jeden bol aj ministrom a paralelne prebiehajú policajné razie v domoch, firmách a bankových sejfoch dvoch podnikateľov, „kmotrov“, napojených na ODS v Prahe, ľudí, ktorí sú niečím medzi bosmi a mafiánmi.
Premiér Nečas celý deň nekomunikuje, v podvečer na tlačovke vyhlási, že neurobil nič zlé a nerezignuje.
Piatok 14.6, policajný Útvar pre odhaľovanie organizovaného zločinu, ktorý razie a zatýkania uskutočnil, ako aj štátne zastupiteľstvo (teda obdoba prokuratúry) v Ostrave, ktoré všetko nariadilo, oznamujú, čo majú a prečo akciu nariadili. A vzápätí reaguje v prejave premiér Nečas v parlamente.
.korupcia?
Čo teda vieme? V piatok večer nie príliš veľa. Ale zdá sa, že polícia uskutočnila na prvý pohľad zatiaľ tri nijako nesúvisiace akcie: razie u oných kmotrov-bosov, ktorými sú Ivo Rittig a Roman Janoušek (obaja v tom čase v zahraničí) – a o ktorých zatiaľ uviedla najmenej podrobností. Teda len toľko, že v sejfoch v banke našla 150 miliónov Kč v hotovosti a niekoľko kíl zlata.
A potom prebehli dve politické akcie, v ktorých je ústrednou postavou premiérova pravá ruka, šéfka jeho kabinetu Jana Nagyová (špekuluje sa, bez dôkazov, že jeho milenka). Vedúceho Úradu vlády Poula nakoniec polícia neobvinila.
Prvým obvinením je korupcia. Minulý rok na jeseň chceli obaja odbojní poslanci ODS Tluchoř a Fuksa, hlasovať proti vládnemu návrhu daní. Nagyová ich vraj „uplatila“ tak, že ich presvedčila, aby sa vzdali poslaneckých mandátov – a umožnili sa nahradiť lojálnymi poslancami – výmenou za to, že dostanú miesta v správnych radách štátnych firiem. Oni rezignovali a miesta dostali. Polícia to považuje za korupciu a uplácanie.
Premiér Nečas to v piatkovom parlamentnom prejave rozstrieľal na kusy: je to normálna politická dohoda, politický výmenný obchod, „niečo za niečo“ – na čom je politika vlastne založená. A navyše, vláda môže do správnych rád štátnych podnikov menovať kohokoľvek.
V tomto má Nečas pravdu a ak polícia svoju akciu založila len na tomto „obvinení“, potom prestrelila a je to škandál. Na štátnom zastupiteľstve a v polícii by mali padať hlavy...
Neplatilo by to iba vtedy, keby polícia dokázala, že Nagyová ich uplácala nielen úradmi, ale peniazmi v hotovosti či inak. To by už bola iná káva, zatiaľ to však nevieme.
A potom je tu tretia akcia, najškandálnejšia, týkajúca sa vojenskej rozviedky a jej šéfov, dvoch generálov. Moja prvá obava bola, že títo páni pracovali pre inú krajinu. V tomto môžem byť „pokojný.“ Nagyová a generáli Páleník a Kovanda sú obvinení z toho, že Nagyová im prikázala – a oni ju počúvli – sledovať tri české súkromné osoby na území ČR, z ktorých jednou bola premiérova manželka Radka. (Premiér Nečas pred týždňom oznámil, že sa s ňou rozvádza.)
Ak by to bola pravda, je to závažné zneužitie právomocí verejného činiteľa. Vojenská rozviedka nemá čo sledovať civilistov, riaditeľka kabinetu premiéra nemá žiadnej tajnej službe čo vydávať taký príkaz a ak by to aj urobila, šéfovia tajnej služby majú povinnosť ju neposlúchnuť a informovať o nezákonnej žiadosti jej šéfa.
Premiér Nečas na posledné obvinenie reagoval slovami, že síce išlo o administratívne pochybenie, ale vraj zámerom bolo chrániť jeho manželku pred prípadnými hrozbami. To už však také presvedčivé nie je: ak zmyslom mala byť ochrana jeho manželky, mal požiadať civilnú službu, nie vojenskú rozviedku, a najmä, ten príkaz nemala dať šéfka jeho sekretariátu, ale on sám!
Takto to vyzerá, že Nagyová chcela získať kompromitujúci materiál na Radku Nečasovú – možno bez vedomia premiéra Nečasa.
.predbežný záver
Po prvé, zatiaľ stále viac nevieme, než vieme. Po druhé, zatiaľ stále nevieme, čo má polícia na kmotrov Rittiga a Janouška, a ako a či ich prípad súvisí s tými dvoma politickými. Po tretie, ak Nagyovú, Tluchořa a Fuksu polícia viní z toho, že rezignovali na poslanecké mandáty výmenou za členstvo v radách štátnych firiem a považuje to za korupciu, potom sa polícia zbláznila. Ak však má polícia dôkazy aj o finančnej korupcii (od Rittiga, Janouška?), potom je na pevnejšej pôde. Po štvrté, kauza s vojenskou tajnou službou vyzerá pre Nagyovú, oboch jej veliteľov a napokon aj pre premiéra Nečasa veľmi zle.
Po piate, Nečas, na rozdiel od všetkých svojich premiérskych predchodcov, dal polícii a štátnemu zastupiteľstvu celkom voľnú ruku pri vyšetrovaní politikov a korupcie. Práve za jeho premiérstva sa v Česku začali hýbať ľady a odkrývať politická korupcia. Bola by škoda či skôr smutný paradox, keby teraz na to doplatil práve on kvôli ľuďom zo svojho okolia.
Po šieste, nie je známe, či polícia konala na základe vlastnej iniciatívy, alebo im niekto dal tip, či nedajbože príkaz, aby zaútočili na Nečasa a jeho okolie. A oni hľadali, hľadali – a našli.
To neznamená, že tí, ktorí porušili zákon, si trest nezaslúžia. Znamená to len toľko, že premiér, ktorý ako prvý a jediný český premiér umožnil vyšetrovateľom voľne pracovať, padne.
No a po siedme, skutočnou tragédiou by bolo, keby sa premiéra týmto spôsobom zbavili jeho oponenti, teda ľudia neraz bezškrupulózni a oveľa menej charakterní než on.
Potom by sa celý prípad dal nazvať: „Ako odstreliť premiéra.“
Autor je riaditeľ Občianskeho inštitútu v Prahe, v rokoch 2010 – 2012 bol poradca premiéra Petra Nečasa.
Premiér Nečas celý deň nekomunikuje, v podvečer na tlačovke vyhlási, že neurobil nič zlé a nerezignuje.
Piatok 14.6, policajný Útvar pre odhaľovanie organizovaného zločinu, ktorý razie a zatýkania uskutočnil, ako aj štátne zastupiteľstvo (teda obdoba prokuratúry) v Ostrave, ktoré všetko nariadilo, oznamujú, čo majú a prečo akciu nariadili. A vzápätí reaguje v prejave premiér Nečas v parlamente.
.korupcia?
Čo teda vieme? V piatok večer nie príliš veľa. Ale zdá sa, že polícia uskutočnila na prvý pohľad zatiaľ tri nijako nesúvisiace akcie: razie u oných kmotrov-bosov, ktorými sú Ivo Rittig a Roman Janoušek (obaja v tom čase v zahraničí) – a o ktorých zatiaľ uviedla najmenej podrobností. Teda len toľko, že v sejfoch v banke našla 150 miliónov Kč v hotovosti a niekoľko kíl zlata.
A potom prebehli dve politické akcie, v ktorých je ústrednou postavou premiérova pravá ruka, šéfka jeho kabinetu Jana Nagyová (špekuluje sa, bez dôkazov, že jeho milenka). Vedúceho Úradu vlády Poula nakoniec polícia neobvinila.
Prvým obvinením je korupcia. Minulý rok na jeseň chceli obaja odbojní poslanci ODS Tluchoř a Fuksa, hlasovať proti vládnemu návrhu daní. Nagyová ich vraj „uplatila“ tak, že ich presvedčila, aby sa vzdali poslaneckých mandátov – a umožnili sa nahradiť lojálnymi poslancami – výmenou za to, že dostanú miesta v správnych radách štátnych firiem. Oni rezignovali a miesta dostali. Polícia to považuje za korupciu a uplácanie.
Premiér Nečas to v piatkovom parlamentnom prejave rozstrieľal na kusy: je to normálna politická dohoda, politický výmenný obchod, „niečo za niečo“ – na čom je politika vlastne založená. A navyše, vláda môže do správnych rád štátnych podnikov menovať kohokoľvek.
V tomto má Nečas pravdu a ak polícia svoju akciu založila len na tomto „obvinení“, potom prestrelila a je to škandál. Na štátnom zastupiteľstve a v polícii by mali padať hlavy...
Neplatilo by to iba vtedy, keby polícia dokázala, že Nagyová ich uplácala nielen úradmi, ale peniazmi v hotovosti či inak. To by už bola iná káva, zatiaľ to však nevieme.
A potom je tu tretia akcia, najškandálnejšia, týkajúca sa vojenskej rozviedky a jej šéfov, dvoch generálov. Moja prvá obava bola, že títo páni pracovali pre inú krajinu. V tomto môžem byť „pokojný.“ Nagyová a generáli Páleník a Kovanda sú obvinení z toho, že Nagyová im prikázala – a oni ju počúvli – sledovať tri české súkromné osoby na území ČR, z ktorých jednou bola premiérova manželka Radka. (Premiér Nečas pred týždňom oznámil, že sa s ňou rozvádza.)
Ak by to bola pravda, je to závažné zneužitie právomocí verejného činiteľa. Vojenská rozviedka nemá čo sledovať civilistov, riaditeľka kabinetu premiéra nemá žiadnej tajnej službe čo vydávať taký príkaz a ak by to aj urobila, šéfovia tajnej služby majú povinnosť ju neposlúchnuť a informovať o nezákonnej žiadosti jej šéfa.
Premiér Nečas na posledné obvinenie reagoval slovami, že síce išlo o administratívne pochybenie, ale vraj zámerom bolo chrániť jeho manželku pred prípadnými hrozbami. To už však také presvedčivé nie je: ak zmyslom mala byť ochrana jeho manželky, mal požiadať civilnú službu, nie vojenskú rozviedku, a najmä, ten príkaz nemala dať šéfka jeho sekretariátu, ale on sám!
Takto to vyzerá, že Nagyová chcela získať kompromitujúci materiál na Radku Nečasovú – možno bez vedomia premiéra Nečasa.
.predbežný záver
Po prvé, zatiaľ stále viac nevieme, než vieme. Po druhé, zatiaľ stále nevieme, čo má polícia na kmotrov Rittiga a Janouška, a ako a či ich prípad súvisí s tými dvoma politickými. Po tretie, ak Nagyovú, Tluchořa a Fuksu polícia viní z toho, že rezignovali na poslanecké mandáty výmenou za členstvo v radách štátnych firiem a považuje to za korupciu, potom sa polícia zbláznila. Ak však má polícia dôkazy aj o finančnej korupcii (od Rittiga, Janouška?), potom je na pevnejšej pôde. Po štvrté, kauza s vojenskou tajnou službou vyzerá pre Nagyovú, oboch jej veliteľov a napokon aj pre premiéra Nečasa veľmi zle.
Po piate, Nečas, na rozdiel od všetkých svojich premiérskych predchodcov, dal polícii a štátnemu zastupiteľstvu celkom voľnú ruku pri vyšetrovaní politikov a korupcie. Práve za jeho premiérstva sa v Česku začali hýbať ľady a odkrývať politická korupcia. Bola by škoda či skôr smutný paradox, keby teraz na to doplatil práve on kvôli ľuďom zo svojho okolia.
Po šieste, nie je známe, či polícia konala na základe vlastnej iniciatívy, alebo im niekto dal tip, či nedajbože príkaz, aby zaútočili na Nečasa a jeho okolie. A oni hľadali, hľadali – a našli.
To neznamená, že tí, ktorí porušili zákon, si trest nezaslúžia. Znamená to len toľko, že premiér, ktorý ako prvý a jediný český premiér umožnil vyšetrovateľom voľne pracovať, padne.
No a po siedme, skutočnou tragédiou by bolo, keby sa premiéra týmto spôsobom zbavili jeho oponenti, teda ľudia neraz bezškrupulózni a oveľa menej charakterní než on.
Potom by sa celý prípad dal nazvať: „Ako odstreliť premiéra.“
Autor je riaditeľ Občianskeho inštitútu v Prahe, v rokoch 2010 – 2012 bol poradca premiéra Petra Nečasa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.