Ako zlepšiť školstvo?

Smerovanie spoločnosti, modernizácia školstva totiž nemôžu byť len o jednom, ministerskom pohľade, ale na jeho strategickom smerovaní musí byť širší konsenzus. Tak aby sa aj v ďalších volebných obdobiach priority nehľadali, ale plnili. Aj preto Správu tvorili odborníci, pôsobiaci na rezorte, vo vedeckej sfére, priamo v školách, neziskovom sektore či v podnikateľskom prostredí. Ide o otvorený dokument, ktorý je teraz predmetom verejnej diskusie v pedagogickom prostredí i na úrovni učiteľských asociácií. Nielen správa, ale aj každodenné skúsenosti nás utvrdzujú, že školstvo stagnuje a nevyhnutne potrebuje reštart. Ide o nové impulzy nielen v rovine finančnej, ale, a to je podľa mňa to podstatné, najmä v rovine modernizačnej. Školy musia reagovať na výzvy doby, výchovný proces musí byť prepojený s využívaním moderných informačných technológií, študijné odbory potrebujú kopírovať trh práce. Napriek týmto záverom si uvedomujem, že teraz je najvyšší čas riešiť problémy, ktoré sa viac ako dvadsať rokov kopili v prostredí škôl, na úrovni zriaďovateľov aj vo výstupoch zo vzdelania. Nie sú to jednoduché veci a už vôbec nemožno hovoriť, že jedno volebné obdobie dokáže vyriešiť mnohoročné problémy. Nič nám však nebráni v tom, aby sme prichádzali so zodpovednými opatreniami a s ich dôslednou realizáciou. Je pravda, že bez peňazí to nejde. Ale každý musí uznať, že verejné zdroje sú len časť v balíku a navyše zmysel výdavkov je v ich efektívnej správe. Škola sa opäť musí stať miestom, kde mladí ľudia navzájom súťažia a učitelia ich vedú k tomu, že štúdium a získané zručnosti sú výsledkom, ktorý im dláždi cestu k úspechu. Úspech jednotlivca, jeho uplatnenie v spoločnosti je priamo úmerné tomu, aký dôraz my všetci, teda politici, zamestnanci školstva i samotní rodičia kladieme na kvalitu vzdelávania. Ak chceme hovoriť o dobrej investícii, navýšení zdrojov do školstva, musíme dať červenú tým, ktorí si z výchovy urobili biznis a učia naše deti tomu, ako s falošným úsmevom podliezť latku.