.vyše štyridsať rokov ste psychiatrom. Škatuľkujete ľudí, s ktorými vstupujete do vzťahov?
Na rozdiel od gynekológa môžem vyšetrovať aj v obchode, v rade na banány. (Smiech.) Keď vidím, že sa nejaká pani správa hystericky, že na seba púta pozornosť, tak či chcem, alebo nie, musím si na ňu urobiť názor. Nemôžem si povedať sú štyri hodiny, skončila sa mi šichta a o pol piatej už nie som schopný diagnostikovať.
.ako diagnostikuje psychiater?
Nerobím to ako ľudoví psychológovia, ktorí majú dojem, že rozumejú ľudským povahám. Musím sledovať jednotlivé príznaky správania, z ktorých sa diagnóza skladá. Niekedy sa vám človek predvedie v priebehu desiatich minút, inokedy záver nedáte dokopy ani po niekoľkých hodinách. Záleží na psychiatrovi, jeho skúsenostiach a tiež na tom, koľko materiálu má k dispozícií.
.ste aj rešpektovaným súdnym znalcom.
Ako rastie trestná činnosť, čoraz častejšie som v kriminále. Prichádzam do styku s vrahmi, násilníkmi, s ľuďmi, ktorí sexuálne zneužívali deti. Dôležitý je každý detail – slovník, aký používa, či sa mi pozerá do očí, či pri nejakej odpovedi zneistie. Od môjho znaleckého posudku do istej miery závisí rozhodnutie súdneho senátu o výške uloženého trestu.
.robili ste posudok na smutne presláveného heparínového vraha Petra Zelenku.
Petr Zelenka má na svedomí niekoľko ľudí. Zabil ich predávkovaním heparínom. Pokúsil sa zabiť aj ďalších. Strávil som s ním tri alebo štyri dni vo väznici. Robil som posudok pre vyšší súd, keď sa odvolal proti rozhodnutiu krajského súdu. Vyšší aj najvyšší súd však potvrdili doživotie.
.prečo to robil?
Boli viaceré názory. Jeden hovorí, že mal možno komplex menejcennosti. Liečil si ho tým, že ako stredný zdravotnícky pracovník dokázal rozhodovať o tom, čomu nerozumeli lekári. Lekári stáli pri posteli, čudovali sa, prečo pacient krváca, nevedeli si to vysvetliť, nerozumeli súvislostiam. A on stál medzi nimi a všetko vedel. Iný názor hovorí, že jeho konanie bolo motivované finančne. Môj názor je ten, že Zelenka sa správal ako dostihový stávkar. Stavil na nejakého koňa a ten kôň alebo dobehol, alebo nedobehol – človek prežil, alebo neprežil. Bola to hra a chorobná závislosť od vzrušenia.
.berie tieto pohnútky do úvahy súd?
Nie. Pre vynesenie rozsudku je dôležité, či v čase, keď to robil, bol alebo nebol duševne zdravý. Či trpel chorobou, ktorá mu zabraňovala rozlíšiť a ovládať svoje konanie. Súdneho znalca sa na dôvody nikdy nepýtajú.
.ako si žije český psychiater v roku 2013?
V Česku je veľmi veľa ľudí, ktorí sú preťažení prácou. Ale sú tam aj ľudia, ktorí rok či dva nemôžu zohnať vôbec žiadnu prácu. Je to extrém. Som rád, že mám veľa práce, ale neteší ma, že je to práca tohto druhu, že žijem z duševných chorôb, ľudských kríz a zarábam na tom, že niekto pácha trestnú činnosť. V podstate je to rovnaká obživa ako u policajtov, sudcov či väzenskej služby.
.slováci vravia, že v Česku je to lepšie.
Keď som pred tridsiatimi piatimi rokmi nastupoval po promócii do Psychiatrickej liečebne vo Veľkých Levároch, hovorili mi v Česku, že som urobil dobre, lebo na Slovensku je lepšie. Ale zdravotnícky personál v liečebni sa čudoval, prečo som prišiel robiť na Slovensko, že lepšie je v Česku. Je to stará pieseň. U nás je populárne hovoriť o kríze – ekonomickej, ekologickej, finančnej, bytovej, energetickej. Ale problémom je kríza hodnôt, ja to nazývam krízou lámp! Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.
.je každý, kto ide k psychiatrovi blázon?
Blázon je ľudové pomenovanie, ktoré by malo znamenať, že človek nie je duševne v poriadku. Ďalšia otázka je, čo je to normalita? Zubár vie, ako vyzerá normálny zub, chirurg vie, čo je zdravá kosť, ale psychiater nevie celkom presne, čo je všeobecne normálne. Do našej ordinácie prichádzajú ľudia, ktorí nie sú normálni v náladách, majú bludy, halucinácie. Prichádzajú ľudia, ktorí si chcú siahnuť na život. V tomto zmysle vieme povedať, čo normálne je a čo normálne nie je. No prichádza mnoho ľudí, ktorí sú nešťastní. Niekoho stratili a nevedia sa s tým vyrovnať, stoja pred vážnou úlohou a majú z nej ohromný des, stoja na rázcestí a nevedia sa rozhodnúť, ako ísť ďalej. Tu nemožno hovoriť o pravej duševnej chorobe. Skôr chodia do poradne. Nevedia zvládať to, čo zvládali minulé generácie.
.na druhej strane, aj o psychiatroch sa hovorí, že tiež nie sú celkom v poriadku.
Predavačky majú kŕčové žily na nohách, učitelia prekrikujú celú triedu, odnesú si to hlasivky. Psychiatri musia niesť jednotlivé osudy. Záleží na tom, ako hlboko si to pustíte pod kožu. Ľuďom musíme dať čas i slovo, ale nesmieme to s nimi prežívať, to by sme sa sami stali pacientmi. Vždy hovorím – majte dva veľké klince. Jeden si zatlčte pred dverami doma a druhý pred dverami ambulancie. Problémy z ordinácie si zaveste na ten klinec doma a nenoste ich do bytu! Starosti, ktoré máte doma, zaveste na klinec pred pracoviskom a nenoste ich dnu. Ak do práce prenášate rodinné problémy a do rodinného života problémy z práce, tak ste v ustavičnom napätí a hrozí vyhorenie. Dôležité je mať koníčky. Ja mám ochotnícke divadlo, esperanto a písanie kníh.
.k tým knihám. Veľa píšete o vzťahoch. Dnes sa väčšina vzťahov rozpadá. Vy ste ženatý...
Áno, tridsaťštyri rokov. Podotýkam, že s jednou manželkou. Naša doba miluje paradoxy a povrchnosť. Uvediem paradox: homosexuálne páry intenzívne bojujú za to, aby mohli mať sobáš. Heterosexuálne páry môžu mať sobáš, kedykoľvek si spomenú, ale ho odmietajú. Je to postavené na hlavu. Ďalej je tu povrchnosť. Povrchné vzťahy, povrchné vzdelanie, povrchné názory, povrchná zábava. Ak vzťahy nemajú hĺbku, sú ako rastlina, ktorá má korene na povrchu. Príde slnko alebo dážď a je po nej. Dub má korene hlboko zapustené, nič ho len tak nevyvráti.
.neprajníci by vám oponovali, že z dlhodobých vzťahov sa po rokoch všetko vytratí.
Sexualita chladne. Vädne i krása ženy. U muža odchádza mužná sila. Zostáva tu však noblesa a elegancia v správaní. To sú veci, ktoré ľuďom chýbajú. Ak on bol noblesný a elegantný ku svojej žene, ak si ju vážil po celý život ako človeka, ako matku svojich detí, tak to nikdy nevyprchá. Telo starne, myseľ starne, sex starne, ale noblesa a elegancia zostávajú.
.ste diakonom v Katolíckej cirkvi. Čo to znamená?
Je to prvý stupeň svätenia – diakon, kňaz, biskup. Môžem sobášiť, pochovávať, kázať, učiť náboženstvo, podávať eucharistiu, krstiť, pomáhať kňazovi, čítať evanjelium. Niekto to vykonáva ako svoje povolanie, iní to robíme popri zamestnaní. Máme diakona policajta, diakona kaderníka, ktorý je majster republiky v účesoch, ja som psychiater. Záleží na biskupovi, ako nás použije.
.a ako vás využíva?
V Česku a na Morave o mňa už roky nikto nestojí. Nepotrebujú ma. Na druhej strane, na Slovensku som dvakrát za mesiac. Som za to vďačný. Slovensku vďačím aj za vzdelanie. Doktorát z pedagogiky, medicíny a teológie mám práve od vás. Aj manželka je Slovenka. Skrátka, väčšinu toho všetkého dobrého, čo mám, som dostal na Slovensku.
.zdá sa, že pre Katolícku cirkev v Česku ste diamant, ktorého hrany sú pre ňu príliš ostré.
Trošku je to tak. Som od cirkvi nezávislý. Cirkev ma neplatí, nie som jej zamestnanec. Môžem hovoriť svoje názory. Z hľadiska svojej profesie môžem poukázať na to, čo je aj tu chorobné. Niekoľkokrát mi v Česku naznačili, že kritizujem. Predstavte si lekára, ku ktorému prídete, on zistí, že máte zápal pľúc, vysokú horúčku a povie vám: „Viete, ja si vás veľmi vážim, tak vám musím povedať, že ste zdravý.“ Toto odo mňa nemôže žiadať cirkev v Česku ani inde. Som ten, ktorý hovorí – tu je choroba a treba ju liečiť. A dostanem odozvu: „Nekritizuj!“ Ako keby ste pacientovi povedali, že má žalúdočné vredy, on sa na vás oborí: „Čo ma kritizujete, človeče!“
.ako vidíte kauzu odvolania arcibiskupa Bezáka?
Ak niečomu živému, čo je v pohybe, oblečieme uniformu, vznikne pnutie. O Róbertovi Bezákovi viem iba to, čo väčšina – nič. No myslím si, že ani pán arcibiskup Bezák zas toho toľko nevie... Ján Pavol II. hovoril, že cirkev by mala byť domom zo skla – priezračná. Treba si uvedomiť, že ak si akékoľvek spoločenstvo, rodina, pracovný kolektív, politická strana, nebudú hovoriť pravdu, tak vznikne dohad. Ak sa nepovie všetko a pravdivo, tak vznikne viacej dohadov. Potom vzniknú skupiny, ktoré hája dohady. Jedna háji tento dohad, druhá tento dohad, tretia iný. Výsledkom je zmätok. Ak by sa povedala pravda, tak by všetci vedeli, na čom sú. Pravda oslobodzuje. Ak si nebudeme hovoriť pravdu, prestaneme byť vierohodní.
.ako pedagóg poukazujete na nedostatky vo vzdelávaní mladých.
Na teológii sa študuje málo psychológie. Pastorálna medicína sa zaoberá nanajvýš otázkami bioetiky, hlienovej metódy, kedy žena môže a nemôže počať, atď. Ale keď príde do spovednice človek s depresiou, tak niekedy odchádza s depresiou ešte väčšou, lebo teologické fakulty neučia nikoho pracovať s problémovými jedincami. Kňaz nemá a nesmie zastupovať psychológa, ani psychológ kňaza, ale obaja by mali niečo vedieť z odboru toho druhého. Potrebujeme konkrétne pracovať s nešťastným človekom, a nie mu ponúknuť nejaký obradík.
.do laického tzv. tretieho rádu premonštrátov ste vstupovali ešte za komunizmu. Tam ste prijali meno Max podľa veľkého poľského mučeníka z koncentráku Maximiliana Kolbeho. Boli ste vždy veriacim?
Som z ateistickej rodiny. Do dvadsiatky som bol ateista. Aj to bol dar od Boha, vďaka tomu rozumiem ľuďom, ktorí neveria. Keď sa stretám s ľuďmi, ktorí sa k viere stavajú militantne, neirituje ma to. Aj ja som taký bol. Počas štúdia na vysokej škole som sa spoznal s Tomášom Halíkom, bol už konvertita. Na fakulte som stretol viacerých profesorov, ktorí boli veľkými kapacitami v odbore a pritom boli veriaci. Zistil som, že viera a rozum nie sú v rozpore. Prvá konverzia bola, že som uveril v Boha. Až po rokoch prišla druhá konverzia a ja som konečne uveril Bohu. Lebo veriť v Boha nie je problém, to je fráza – jasné, viem, že nejaký Boh je, len nech mi dá pokoj. No tá druhá viera, keď sa Bohu oddáme, keď ho prijmeme, to je iná dimenzia života.
.dnes nemáte pochybnosti?
K viere pochybnosť patrí! Ak mi niekto povie, že nikdy žiadnu pochybnosť nemal, tak sa pýtam, či vôbec mal nejakú vieru. Otázky patria k viere.
.ako vedec ste členom spoločnosti skeptikov Sisyfos. Od roku 1998 každoročne udeľujete „prestížne“ ocenenie Bludný balvan „za matení české veřejnosti a za přínos k rozvoji blátivého myšlení".
Slová Bludný a balvan dávajú dokopy slovo BLB. To je ocenenie tých, čo prídu s úplne nezmyselným nápadom. Jeden muž dostal pätnásť miliónov korún z ministerstva na prístroj, ktorý odhalí človeka za stenou. Zvláštne je, že ani jeden pokus pred komisiou mu nevyšiel. Jedna „liečiteľka“ prišla s tým, že sa treba pozerať priamo do Slnka, bez akejkoľvek ochrany očí, vraj to lieči, lebo Slnko má teplotu ľudskej kože. Cenu dostal aj muž, ktorý lieči schizofréniu tým, že z chorých ľudí odstraňuje duchovné pijavice. Tvrdí, že schizofréniu spôsobujú duše zomrelých, ktoré sa na človeka nalepia a vysávajú z neho energiu. Toto má u nás veľkú popularitu. Viera kontra povera, veda kontra paveda, to sú protikladné pojmy. Povera a paveda majú zelenú, no a my na to poukazujeme.
.v týchto dňoch vychádza vaša kniha Po lane ku Kristovi. O čom je?
Je to kniha pre ľudí, ktorí hovoria, že majú vieru, ale pritom stále stoja na mieste. K Bohu vedie veľa ciest. Píše sa, že máme ísť tou úzkou. Ale k Bohu môžeme ísť aj cez nešťastie, bolesť alebo iné zážitky. A to je cesta po lane. Horolezci prídu k cieľu, lebo ak sa držíš lana, nezablúdiš. Píšem v nej, čo si zobrať, ako sa správať, ako lano ukotviť, ako urobiť uzol...
Max Kašparů/
Doc. PeaDr. ThDr. MUDR. Jaroslav Maximilián Kašparů, PhD., dr.h.c. je český psychiater, pedagóg, teológ, premonštrátsky diakon, hypnotizér, spisovateľ a esperantista. Pôsobí v Pelhřimove. Je autorom duchovnej literatúry, publikuje po menom Max Kašparů. V roku 1984 tajne vstúpil do sekulárneho rádu želivských premonštrátov a prijal meno Maximilián.
.vyše štyridsať rokov ste psychiatrom. Škatuľkujete ľudí, s ktorými vstupujete do vzťahov?
Na rozdiel od gynekológa môžem vyšetrovať aj v obchode, v rade na banány. (Smiech.) Keď vidím, že sa nejaká pani správa hystericky, že na seba púta pozornosť, tak či chcem, alebo nie, musím si na ňu urobiť názor. Nemôžem si povedať sú štyri hodiny, skončila sa mi šichta a o pol piatej už nie som schopný diagnostikovať.
.ako diagnostikuje psychiater?
Nerobím to ako ľudoví psychológovia, ktorí majú dojem, že rozumejú ľudským povahám. Musím sledovať jednotlivé príznaky správania, z ktorých sa diagnóza skladá. Niekedy sa vám človek predvedie v priebehu desiatich minút, inokedy záver nedáte dokopy ani po niekoľkých hodinách. Záleží na psychiatrovi, jeho skúsenostiach a tiež na tom, koľko materiálu má k dispozícií.
.ste aj rešpektovaným súdnym znalcom.
Ako rastie trestná činnosť, čoraz častejšie som v kriminále. Prichádzam do styku s vrahmi, násilníkmi, s ľuďmi, ktorí sexuálne zneužívali deti. Dôležitý je každý detail – slovník, aký používa, či sa mi pozerá do očí, či pri nejakej odpovedi zneistie. Od môjho znaleckého posudku do istej miery závisí rozhodnutie súdneho senátu o výške uloženého trestu.
.robili ste posudok na smutne presláveného heparínového vraha Petra Zelenku.
Petr Zelenka má na svedomí niekoľko ľudí. Zabil ich predávkovaním heparínom. Pokúsil sa zabiť aj ďalších. Strávil som s ním tri alebo štyri dni vo väznici. Robil som posudok pre vyšší súd, keď sa odvolal proti rozhodnutiu krajského súdu. Vyšší aj najvyšší súd však potvrdili doživotie.
.prečo to robil?
Boli viaceré názory. Jeden hovorí, že mal možno komplex menejcennosti. Liečil si ho tým, že ako stredný zdravotnícky pracovník dokázal rozhodovať o tom, čomu nerozumeli lekári. Lekári stáli pri posteli, čudovali sa, prečo pacient krváca, nevedeli si to vysvetliť, nerozumeli súvislostiam. A on stál medzi nimi a všetko vedel. Iný názor hovorí, že jeho konanie bolo motivované finančne. Môj názor je ten, že Zelenka sa správal ako dostihový stávkar. Stavil na nejakého koňa a ten kôň alebo dobehol, alebo nedobehol – človek prežil, alebo neprežil. Bola to hra a chorobná závislosť od vzrušenia.
.berie tieto pohnútky do úvahy súd?
Nie. Pre vynesenie rozsudku je dôležité, či v čase, keď to robil, bol alebo nebol duševne zdravý. Či trpel chorobou, ktorá mu zabraňovala rozlíšiť a ovládať svoje konanie. Súdneho znalca sa na dôvody nikdy nepýtajú.
.ako si žije český psychiater v roku 2013?
V Česku je veľmi veľa ľudí, ktorí sú preťažení prácou. Ale sú tam aj ľudia, ktorí rok či dva nemôžu zohnať vôbec žiadnu prácu. Je to extrém. Som rád, že mám veľa práce, ale neteší ma, že je to práca tohto druhu, že žijem z duševných chorôb, ľudských kríz a zarábam na tom, že niekto pácha trestnú činnosť. V podstate je to rovnaká obživa ako u policajtov, sudcov či väzenskej služby.
.slováci vravia, že v Česku je to lepšie.
Keď som pred tridsiatimi piatimi rokmi nastupoval po promócii do Psychiatrickej liečebne vo Veľkých Levároch, hovorili mi v Česku, že som urobil dobre, lebo na Slovensku je lepšie. Ale zdravotnícky personál v liečebni sa čudoval, prečo som prišiel robiť na Slovensko, že lepšie je v Česku. Je to stará pieseň. U nás je populárne hovoriť o kríze – ekonomickej, ekologickej, finančnej, bytovej, energetickej. Ale problémom je kríza hodnôt, ja to nazývam krízou lámp! Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.
.je každý, kto ide k psychiatrovi blázon?
Blázon je ľudové pomenovanie, ktoré by malo znamenať, že človek nie je duševne v poriadku. Ďalšia otázka je, čo je to normalita? Zubár vie, ako vyzerá normálny zub, chirurg vie, čo je zdravá kosť, ale psychiater nevie celkom presne, čo je všeobecne normálne. Do našej ordinácie prichádzajú ľudia, ktorí nie sú normálni v náladách, majú bludy, halucinácie. Prichádzajú ľudia, ktorí si chcú siahnuť na život. V tomto zmysle vieme povedať, čo normálne je a čo normálne nie je. No prichádza mnoho ľudí, ktorí sú nešťastní. Niekoho stratili a nevedia sa s tým vyrovnať, stoja pred vážnou úlohou a majú z nej ohromný des, stoja na rázcestí a nevedia sa rozhodnúť, ako ísť ďalej. Tu nemožno hovoriť o pravej duševnej chorobe. Skôr chodia do poradne. Nevedia zvládať to, čo zvládali minulé generácie.
.na druhej strane, aj o psychiatroch sa hovorí, že tiež nie sú celkom v poriadku.
Predavačky majú kŕčové žily na nohách, učitelia prekrikujú celú triedu, odnesú si to hlasivky. Psychiatri musia niesť jednotlivé osudy. Záleží na tom, ako hlboko si to pustíte pod kožu. Ľuďom musíme dať čas i slovo, ale nesmieme to s nimi prežívať, to by sme sa sami stali pacientmi. Vždy hovorím – majte dva veľké klince. Jeden si zatlčte pred dverami doma a druhý pred dverami ambulancie. Problémy z ordinácie si zaveste na ten klinec doma a nenoste ich do bytu! Starosti, ktoré máte doma, zaveste na klinec pred pracoviskom a nenoste ich dnu. Ak do práce prenášate rodinné problémy a do rodinného života problémy z práce, tak ste v ustavičnom napätí a hrozí vyhorenie. Dôležité je mať koníčky. Ja mám ochotnícke divadlo, esperanto a písanie kníh.
.k tým knihám. Veľa píšete o vzťahoch. Dnes sa väčšina vzťahov rozpadá. Vy ste ženatý...
Áno, tridsaťštyri rokov. Podotýkam, že s jednou manželkou. Naša doba miluje paradoxy a povrchnosť. Uvediem paradox: homosexuálne páry intenzívne bojujú za to, aby mohli mať sobáš. Heterosexuálne páry môžu mať sobáš, kedykoľvek si spomenú, ale ho odmietajú. Je to postavené na hlavu. Ďalej je tu povrchnosť. Povrchné vzťahy, povrchné vzdelanie, povrchné názory, povrchná zábava. Ak vzťahy nemajú hĺbku, sú ako rastlina, ktorá má korene na povrchu. Príde slnko alebo dážď a je po nej. Dub má korene hlboko zapustené, nič ho len tak nevyvráti.
.neprajníci by vám oponovali, že z dlhodobých vzťahov sa po rokoch všetko vytratí.
Sexualita chladne. Vädne i krása ženy. U muža odchádza mužná sila. Zostáva tu však noblesa a elegancia v správaní. To sú veci, ktoré ľuďom chýbajú. Ak on bol noblesný a elegantný ku svojej žene, ak si ju vážil po celý život ako človeka, ako matku svojich detí, tak to nikdy nevyprchá. Telo starne, myseľ starne, sex starne, ale noblesa a elegancia zostávajú.
.ste diakonom v Katolíckej cirkvi. Čo to znamená?
Je to prvý stupeň svätenia – diakon, kňaz, biskup. Môžem sobášiť, pochovávať, kázať, učiť náboženstvo, podávať eucharistiu, krstiť, pomáhať kňazovi, čítať evanjelium. Niekto to vykonáva ako svoje povolanie, iní to robíme popri zamestnaní. Máme diakona policajta, diakona kaderníka, ktorý je majster republiky v účesoch, ja som psychiater. Záleží na biskupovi, ako nás použije.
.a ako vás využíva?
V Česku a na Morave o mňa už roky nikto nestojí. Nepotrebujú ma. Na druhej strane, na Slovensku som dvakrát za mesiac. Som za to vďačný. Slovensku vďačím aj za vzdelanie. Doktorát z pedagogiky, medicíny a teológie mám práve od vás. Aj manželka je Slovenka. Skrátka, väčšinu toho všetkého dobrého, čo mám, som dostal na Slovensku.
.zdá sa, že pre Katolícku cirkev v Česku ste diamant, ktorého hrany sú pre ňu príliš ostré.
Trošku je to tak. Som od cirkvi nezávislý. Cirkev ma neplatí, nie som jej zamestnanec. Môžem hovoriť svoje názory. Z hľadiska svojej profesie môžem poukázať na to, čo je aj tu chorobné. Niekoľkokrát mi v Česku naznačili, že kritizujem. Predstavte si lekára, ku ktorému prídete, on zistí, že máte zápal pľúc, vysokú horúčku a povie vám: „Viete, ja si vás veľmi vážim, tak vám musím povedať, že ste zdravý.“ Toto odo mňa nemôže žiadať cirkev v Česku ani inde. Som ten, ktorý hovorí – tu je choroba a treba ju liečiť. A dostanem odozvu: „Nekritizuj!“ Ako keby ste pacientovi povedali, že má žalúdočné vredy, on sa na vás oborí: „Čo ma kritizujete, človeče!“
.ako vidíte kauzu odvolania arcibiskupa Bezáka?
Ak niečomu živému, čo je v pohybe, oblečieme uniformu, vznikne pnutie. O Róbertovi Bezákovi viem iba to, čo väčšina – nič. No myslím si, že ani pán arcibiskup Bezák zas toho toľko nevie... Ján Pavol II. hovoril, že cirkev by mala byť domom zo skla – priezračná. Treba si uvedomiť, že ak si akékoľvek spoločenstvo, rodina, pracovný kolektív, politická strana, nebudú hovoriť pravdu, tak vznikne dohad. Ak sa nepovie všetko a pravdivo, tak vznikne viacej dohadov. Potom vzniknú skupiny, ktoré hája dohady. Jedna háji tento dohad, druhá tento dohad, tretia iný. Výsledkom je zmätok. Ak by sa povedala pravda, tak by všetci vedeli, na čom sú. Pravda oslobodzuje. Ak si nebudeme hovoriť pravdu, prestaneme byť vierohodní.
.ako pedagóg poukazujete na nedostatky vo vzdelávaní mladých.
Na teológii sa študuje málo psychológie. Pastorálna medicína sa zaoberá nanajvýš otázkami bioetiky, hlienovej metódy, kedy žena môže a nemôže počať, atď. Ale keď príde do spovednice človek s depresiou, tak niekedy odchádza s depresiou ešte väčšou, lebo teologické fakulty neučia nikoho pracovať s problémovými jedincami. Kňaz nemá a nesmie zastupovať psychológa, ani psychológ kňaza, ale obaja by mali niečo vedieť z odboru toho druhého. Potrebujeme konkrétne pracovať s nešťastným človekom, a nie mu ponúknuť nejaký obradík.
.do laického tzv. tretieho rádu premonštrátov ste vstupovali ešte za komunizmu. Tam ste prijali meno Max podľa veľkého poľského mučeníka z koncentráku Maximiliana Kolbeho. Boli ste vždy veriacim?
Som z ateistickej rodiny. Do dvadsiatky som bol ateista. Aj to bol dar od Boha, vďaka tomu rozumiem ľuďom, ktorí neveria. Keď sa stretám s ľuďmi, ktorí sa k viere stavajú militantne, neirituje ma to. Aj ja som taký bol. Počas štúdia na vysokej škole som sa spoznal s Tomášom Halíkom, bol už konvertita. Na fakulte som stretol viacerých profesorov, ktorí boli veľkými kapacitami v odbore a pritom boli veriaci. Zistil som, že viera a rozum nie sú v rozpore. Prvá konverzia bola, že som uveril v Boha. Až po rokoch prišla druhá konverzia a ja som konečne uveril Bohu. Lebo veriť v Boha nie je problém, to je fráza – jasné, viem, že nejaký Boh je, len nech mi dá pokoj. No tá druhá viera, keď sa Bohu oddáme, keď ho prijmeme, to je iná dimenzia života.
.dnes nemáte pochybnosti?
K viere pochybnosť patrí! Ak mi niekto povie, že nikdy žiadnu pochybnosť nemal, tak sa pýtam, či vôbec mal nejakú vieru. Otázky patria k viere.
.ako vedec ste členom spoločnosti skeptikov Sisyfos. Od roku 1998 každoročne udeľujete „prestížne“ ocenenie Bludný balvan „za matení české veřejnosti a za přínos k rozvoji blátivého myšlení".
Slová Bludný a balvan dávajú dokopy slovo BLB. To je ocenenie tých, čo prídu s úplne nezmyselným nápadom. Jeden muž dostal pätnásť miliónov korún z ministerstva na prístroj, ktorý odhalí človeka za stenou. Zvláštne je, že ani jeden pokus pred komisiou mu nevyšiel. Jedna „liečiteľka“ prišla s tým, že sa treba pozerať priamo do Slnka, bez akejkoľvek ochrany očí, vraj to lieči, lebo Slnko má teplotu ľudskej kože. Cenu dostal aj muž, ktorý lieči schizofréniu tým, že z chorých ľudí odstraňuje duchovné pijavice. Tvrdí, že schizofréniu spôsobujú duše zomrelých, ktoré sa na človeka nalepia a vysávajú z neho energiu. Toto má u nás veľkú popularitu. Viera kontra povera, veda kontra paveda, to sú protikladné pojmy. Povera a paveda majú zelenú, no a my na to poukazujeme.
.v týchto dňoch vychádza vaša kniha Po lane ku Kristovi. O čom je?
Je to kniha pre ľudí, ktorí hovoria, že majú vieru, ale pritom stále stoja na mieste. K Bohu vedie veľa ciest. Píše sa, že máme ísť tou úzkou. Ale k Bohu môžeme ísť aj cez nešťastie, bolesť alebo iné zážitky. A to je cesta po lane. Horolezci prídu k cieľu, lebo ak sa držíš lana, nezablúdiš. Píšem v nej, čo si zobrať, ako sa správať, ako lano ukotviť, ako urobiť uzol...
Max Kašparů/
Doc. PeaDr. ThDr. MUDR. Jaroslav Maximilián Kašparů, PhD., dr.h.c. je český psychiater, pedagóg, teológ, premonštrátsky diakon, hypnotizér, spisovateľ a esperantista. Pôsobí v Pelhřimove. Je autorom duchovnej literatúry, publikuje po menom Max Kašparů. V roku 1984 tajne vstúpil do sekulárneho rádu želivských premonštrátov a prijal meno Maximilián.
Na rozdiel od gynekológa môžem vyšetrovať aj v obchode, v rade na banány. (Smiech.) Keď vidím, že sa nejaká pani správa hystericky, že na seba púta pozornosť, tak či chcem, alebo nie, musím si na ňu urobiť názor. Nemôžem si povedať sú štyri hodiny, skončila sa mi šichta a o pol piatej už nie som schopný diagnostikovať.
.ako diagnostikuje psychiater?
Nerobím to ako ľudoví psychológovia, ktorí majú dojem, že rozumejú ľudským povahám. Musím sledovať jednotlivé príznaky správania, z ktorých sa diagnóza skladá. Niekedy sa vám človek predvedie v priebehu desiatich minút, inokedy záver nedáte dokopy ani po niekoľkých hodinách. Záleží na psychiatrovi, jeho skúsenostiach a tiež na tom, koľko materiálu má k dispozícií.
.ste aj rešpektovaným súdnym znalcom.
Ako rastie trestná činnosť, čoraz častejšie som v kriminále. Prichádzam do styku s vrahmi, násilníkmi, s ľuďmi, ktorí sexuálne zneužívali deti. Dôležitý je každý detail – slovník, aký používa, či sa mi pozerá do očí, či pri nejakej odpovedi zneistie. Od môjho znaleckého posudku do istej miery závisí rozhodnutie súdneho senátu o výške uloženého trestu.
.robili ste posudok na smutne presláveného heparínového vraha Petra Zelenku.
Petr Zelenka má na svedomí niekoľko ľudí. Zabil ich predávkovaním heparínom. Pokúsil sa zabiť aj ďalších. Strávil som s ním tri alebo štyri dni vo väznici. Robil som posudok pre vyšší súd, keď sa odvolal proti rozhodnutiu krajského súdu. Vyšší aj najvyšší súd však potvrdili doživotie.
.prečo to robil?
Boli viaceré názory. Jeden hovorí, že mal možno komplex menejcennosti. Liečil si ho tým, že ako stredný zdravotnícky pracovník dokázal rozhodovať o tom, čomu nerozumeli lekári. Lekári stáli pri posteli, čudovali sa, prečo pacient krváca, nevedeli si to vysvetliť, nerozumeli súvislostiam. A on stál medzi nimi a všetko vedel. Iný názor hovorí, že jeho konanie bolo motivované finančne. Môj názor je ten, že Zelenka sa správal ako dostihový stávkar. Stavil na nejakého koňa a ten kôň alebo dobehol, alebo nedobehol – človek prežil, alebo neprežil. Bola to hra a chorobná závislosť od vzrušenia.
.berie tieto pohnútky do úvahy súd?
Nie. Pre vynesenie rozsudku je dôležité, či v čase, keď to robil, bol alebo nebol duševne zdravý. Či trpel chorobou, ktorá mu zabraňovala rozlíšiť a ovládať svoje konanie. Súdneho znalca sa na dôvody nikdy nepýtajú.
.ako si žije český psychiater v roku 2013?
V Česku je veľmi veľa ľudí, ktorí sú preťažení prácou. Ale sú tam aj ľudia, ktorí rok či dva nemôžu zohnať vôbec žiadnu prácu. Je to extrém. Som rád, že mám veľa práce, ale neteší ma, že je to práca tohto druhu, že žijem z duševných chorôb, ľudských kríz a zarábam na tom, že niekto pácha trestnú činnosť. V podstate je to rovnaká obživa ako u policajtov, sudcov či väzenskej služby.
.slováci vravia, že v Česku je to lepšie.
Keď som pred tridsiatimi piatimi rokmi nastupoval po promócii do Psychiatrickej liečebne vo Veľkých Levároch, hovorili mi v Česku, že som urobil dobre, lebo na Slovensku je lepšie. Ale zdravotnícky personál v liečebni sa čudoval, prečo som prišiel robiť na Slovensko, že lepšie je v Česku. Je to stará pieseň. U nás je populárne hovoriť o kríze – ekonomickej, ekologickej, finančnej, bytovej, energetickej. Ale problémom je kríza hodnôt, ja to nazývam krízou lámp! Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.
.je každý, kto ide k psychiatrovi blázon?
Blázon je ľudové pomenovanie, ktoré by malo znamenať, že človek nie je duševne v poriadku. Ďalšia otázka je, čo je to normalita? Zubár vie, ako vyzerá normálny zub, chirurg vie, čo je zdravá kosť, ale psychiater nevie celkom presne, čo je všeobecne normálne. Do našej ordinácie prichádzajú ľudia, ktorí nie sú normálni v náladách, majú bludy, halucinácie. Prichádzajú ľudia, ktorí si chcú siahnuť na život. V tomto zmysle vieme povedať, čo normálne je a čo normálne nie je. No prichádza mnoho ľudí, ktorí sú nešťastní. Niekoho stratili a nevedia sa s tým vyrovnať, stoja pred vážnou úlohou a majú z nej ohromný des, stoja na rázcestí a nevedia sa rozhodnúť, ako ísť ďalej. Tu nemožno hovoriť o pravej duševnej chorobe. Skôr chodia do poradne. Nevedia zvládať to, čo zvládali minulé generácie.
.na druhej strane, aj o psychiatroch sa hovorí, že tiež nie sú celkom v poriadku.
Predavačky majú kŕčové žily na nohách, učitelia prekrikujú celú triedu, odnesú si to hlasivky. Psychiatri musia niesť jednotlivé osudy. Záleží na tom, ako hlboko si to pustíte pod kožu. Ľuďom musíme dať čas i slovo, ale nesmieme to s nimi prežívať, to by sme sa sami stali pacientmi. Vždy hovorím – majte dva veľké klince. Jeden si zatlčte pred dverami doma a druhý pred dverami ambulancie. Problémy z ordinácie si zaveste na ten klinec doma a nenoste ich do bytu! Starosti, ktoré máte doma, zaveste na klinec pred pracoviskom a nenoste ich dnu. Ak do práce prenášate rodinné problémy a do rodinného života problémy z práce, tak ste v ustavičnom napätí a hrozí vyhorenie. Dôležité je mať koníčky. Ja mám ochotnícke divadlo, esperanto a písanie kníh.
.k tým knihám. Veľa píšete o vzťahoch. Dnes sa väčšina vzťahov rozpadá. Vy ste ženatý...
Áno, tridsaťštyri rokov. Podotýkam, že s jednou manželkou. Naša doba miluje paradoxy a povrchnosť. Uvediem paradox: homosexuálne páry intenzívne bojujú za to, aby mohli mať sobáš. Heterosexuálne páry môžu mať sobáš, kedykoľvek si spomenú, ale ho odmietajú. Je to postavené na hlavu. Ďalej je tu povrchnosť. Povrchné vzťahy, povrchné vzdelanie, povrchné názory, povrchná zábava. Ak vzťahy nemajú hĺbku, sú ako rastlina, ktorá má korene na povrchu. Príde slnko alebo dážď a je po nej. Dub má korene hlboko zapustené, nič ho len tak nevyvráti.
.neprajníci by vám oponovali, že z dlhodobých vzťahov sa po rokoch všetko vytratí.
Sexualita chladne. Vädne i krása ženy. U muža odchádza mužná sila. Zostáva tu však noblesa a elegancia v správaní. To sú veci, ktoré ľuďom chýbajú. Ak on bol noblesný a elegantný ku svojej žene, ak si ju vážil po celý život ako človeka, ako matku svojich detí, tak to nikdy nevyprchá. Telo starne, myseľ starne, sex starne, ale noblesa a elegancia zostávajú.
.ste diakonom v Katolíckej cirkvi. Čo to znamená?
Je to prvý stupeň svätenia – diakon, kňaz, biskup. Môžem sobášiť, pochovávať, kázať, učiť náboženstvo, podávať eucharistiu, krstiť, pomáhať kňazovi, čítať evanjelium. Niekto to vykonáva ako svoje povolanie, iní to robíme popri zamestnaní. Máme diakona policajta, diakona kaderníka, ktorý je majster republiky v účesoch, ja som psychiater. Záleží na biskupovi, ako nás použije.
.a ako vás využíva?
V Česku a na Morave o mňa už roky nikto nestojí. Nepotrebujú ma. Na druhej strane, na Slovensku som dvakrát za mesiac. Som za to vďačný. Slovensku vďačím aj za vzdelanie. Doktorát z pedagogiky, medicíny a teológie mám práve od vás. Aj manželka je Slovenka. Skrátka, väčšinu toho všetkého dobrého, čo mám, som dostal na Slovensku.
.zdá sa, že pre Katolícku cirkev v Česku ste diamant, ktorého hrany sú pre ňu príliš ostré.
Trošku je to tak. Som od cirkvi nezávislý. Cirkev ma neplatí, nie som jej zamestnanec. Môžem hovoriť svoje názory. Z hľadiska svojej profesie môžem poukázať na to, čo je aj tu chorobné. Niekoľkokrát mi v Česku naznačili, že kritizujem. Predstavte si lekára, ku ktorému prídete, on zistí, že máte zápal pľúc, vysokú horúčku a povie vám: „Viete, ja si vás veľmi vážim, tak vám musím povedať, že ste zdravý.“ Toto odo mňa nemôže žiadať cirkev v Česku ani inde. Som ten, ktorý hovorí – tu je choroba a treba ju liečiť. A dostanem odozvu: „Nekritizuj!“ Ako keby ste pacientovi povedali, že má žalúdočné vredy, on sa na vás oborí: „Čo ma kritizujete, človeče!“
.ako vidíte kauzu odvolania arcibiskupa Bezáka?
Ak niečomu živému, čo je v pohybe, oblečieme uniformu, vznikne pnutie. O Róbertovi Bezákovi viem iba to, čo väčšina – nič. No myslím si, že ani pán arcibiskup Bezák zas toho toľko nevie... Ján Pavol II. hovoril, že cirkev by mala byť domom zo skla – priezračná. Treba si uvedomiť, že ak si akékoľvek spoločenstvo, rodina, pracovný kolektív, politická strana, nebudú hovoriť pravdu, tak vznikne dohad. Ak sa nepovie všetko a pravdivo, tak vznikne viacej dohadov. Potom vzniknú skupiny, ktoré hája dohady. Jedna háji tento dohad, druhá tento dohad, tretia iný. Výsledkom je zmätok. Ak by sa povedala pravda, tak by všetci vedeli, na čom sú. Pravda oslobodzuje. Ak si nebudeme hovoriť pravdu, prestaneme byť vierohodní.
.ako pedagóg poukazujete na nedostatky vo vzdelávaní mladých.
Na teológii sa študuje málo psychológie. Pastorálna medicína sa zaoberá nanajvýš otázkami bioetiky, hlienovej metódy, kedy žena môže a nemôže počať, atď. Ale keď príde do spovednice človek s depresiou, tak niekedy odchádza s depresiou ešte väčšou, lebo teologické fakulty neučia nikoho pracovať s problémovými jedincami. Kňaz nemá a nesmie zastupovať psychológa, ani psychológ kňaza, ale obaja by mali niečo vedieť z odboru toho druhého. Potrebujeme konkrétne pracovať s nešťastným človekom, a nie mu ponúknuť nejaký obradík.
.do laického tzv. tretieho rádu premonštrátov ste vstupovali ešte za komunizmu. Tam ste prijali meno Max podľa veľkého poľského mučeníka z koncentráku Maximiliana Kolbeho. Boli ste vždy veriacim?
Som z ateistickej rodiny. Do dvadsiatky som bol ateista. Aj to bol dar od Boha, vďaka tomu rozumiem ľuďom, ktorí neveria. Keď sa stretám s ľuďmi, ktorí sa k viere stavajú militantne, neirituje ma to. Aj ja som taký bol. Počas štúdia na vysokej škole som sa spoznal s Tomášom Halíkom, bol už konvertita. Na fakulte som stretol viacerých profesorov, ktorí boli veľkými kapacitami v odbore a pritom boli veriaci. Zistil som, že viera a rozum nie sú v rozpore. Prvá konverzia bola, že som uveril v Boha. Až po rokoch prišla druhá konverzia a ja som konečne uveril Bohu. Lebo veriť v Boha nie je problém, to je fráza – jasné, viem, že nejaký Boh je, len nech mi dá pokoj. No tá druhá viera, keď sa Bohu oddáme, keď ho prijmeme, to je iná dimenzia života.
.dnes nemáte pochybnosti?
K viere pochybnosť patrí! Ak mi niekto povie, že nikdy žiadnu pochybnosť nemal, tak sa pýtam, či vôbec mal nejakú vieru. Otázky patria k viere.
.ako vedec ste členom spoločnosti skeptikov Sisyfos. Od roku 1998 každoročne udeľujete „prestížne“ ocenenie Bludný balvan „za matení české veřejnosti a za přínos k rozvoji blátivého myšlení".
Slová Bludný a balvan dávajú dokopy slovo BLB. To je ocenenie tých, čo prídu s úplne nezmyselným nápadom. Jeden muž dostal pätnásť miliónov korún z ministerstva na prístroj, ktorý odhalí človeka za stenou. Zvláštne je, že ani jeden pokus pred komisiou mu nevyšiel. Jedna „liečiteľka“ prišla s tým, že sa treba pozerať priamo do Slnka, bez akejkoľvek ochrany očí, vraj to lieči, lebo Slnko má teplotu ľudskej kože. Cenu dostal aj muž, ktorý lieči schizofréniu tým, že z chorých ľudí odstraňuje duchovné pijavice. Tvrdí, že schizofréniu spôsobujú duše zomrelých, ktoré sa na človeka nalepia a vysávajú z neho energiu. Toto má u nás veľkú popularitu. Viera kontra povera, veda kontra paveda, to sú protikladné pojmy. Povera a paveda majú zelenú, no a my na to poukazujeme.
.v týchto dňoch vychádza vaša kniha Po lane ku Kristovi. O čom je?
Je to kniha pre ľudí, ktorí hovoria, že majú vieru, ale pritom stále stoja na mieste. K Bohu vedie veľa ciest. Píše sa, že máme ísť tou úzkou. Ale k Bohu môžeme ísť aj cez nešťastie, bolesť alebo iné zážitky. A to je cesta po lane. Horolezci prídu k cieľu, lebo ak sa držíš lana, nezablúdiš. Píšem v nej, čo si zobrať, ako sa správať, ako lano ukotviť, ako urobiť uzol...
Max Kašparů/
Doc. PeaDr. ThDr. MUDR. Jaroslav Maximilián Kašparů, PhD., dr.h.c. je český psychiater, pedagóg, teológ, premonštrátsky diakon, hypnotizér, spisovateľ a esperantista. Pôsobí v Pelhřimove. Je autorom duchovnej literatúry, publikuje po menom Max Kašparů. V roku 1984 tajne vstúpil do sekulárneho rádu želivských premonštrátov a prijal meno Maximilián.
.vyše štyridsať rokov ste psychiatrom. Škatuľkujete ľudí, s ktorými vstupujete do vzťahov?
Na rozdiel od gynekológa môžem vyšetrovať aj v obchode, v rade na banány. (Smiech.) Keď vidím, že sa nejaká pani správa hystericky, že na seba púta pozornosť, tak či chcem, alebo nie, musím si na ňu urobiť názor. Nemôžem si povedať sú štyri hodiny, skončila sa mi šichta a o pol piatej už nie som schopný diagnostikovať.
.ako diagnostikuje psychiater?
Nerobím to ako ľudoví psychológovia, ktorí majú dojem, že rozumejú ľudským povahám. Musím sledovať jednotlivé príznaky správania, z ktorých sa diagnóza skladá. Niekedy sa vám človek predvedie v priebehu desiatich minút, inokedy záver nedáte dokopy ani po niekoľkých hodinách. Záleží na psychiatrovi, jeho skúsenostiach a tiež na tom, koľko materiálu má k dispozícií.
.ste aj rešpektovaným súdnym znalcom.
Ako rastie trestná činnosť, čoraz častejšie som v kriminále. Prichádzam do styku s vrahmi, násilníkmi, s ľuďmi, ktorí sexuálne zneužívali deti. Dôležitý je každý detail – slovník, aký používa, či sa mi pozerá do očí, či pri nejakej odpovedi zneistie. Od môjho znaleckého posudku do istej miery závisí rozhodnutie súdneho senátu o výške uloženého trestu.
.robili ste posudok na smutne presláveného heparínového vraha Petra Zelenku.
Petr Zelenka má na svedomí niekoľko ľudí. Zabil ich predávkovaním heparínom. Pokúsil sa zabiť aj ďalších. Strávil som s ním tri alebo štyri dni vo väznici. Robil som posudok pre vyšší súd, keď sa odvolal proti rozhodnutiu krajského súdu. Vyšší aj najvyšší súd však potvrdili doživotie.
.prečo to robil?
Boli viaceré názory. Jeden hovorí, že mal možno komplex menejcennosti. Liečil si ho tým, že ako stredný zdravotnícky pracovník dokázal rozhodovať o tom, čomu nerozumeli lekári. Lekári stáli pri posteli, čudovali sa, prečo pacient krváca, nevedeli si to vysvetliť, nerozumeli súvislostiam. A on stál medzi nimi a všetko vedel. Iný názor hovorí, že jeho konanie bolo motivované finančne. Môj názor je ten, že Zelenka sa správal ako dostihový stávkar. Stavil na nejakého koňa a ten kôň alebo dobehol, alebo nedobehol – človek prežil, alebo neprežil. Bola to hra a chorobná závislosť od vzrušenia.
.berie tieto pohnútky do úvahy súd?
Nie. Pre vynesenie rozsudku je dôležité, či v čase, keď to robil, bol alebo nebol duševne zdravý. Či trpel chorobou, ktorá mu zabraňovala rozlíšiť a ovládať svoje konanie. Súdneho znalca sa na dôvody nikdy nepýtajú.
.ako si žije český psychiater v roku 2013?
V Česku je veľmi veľa ľudí, ktorí sú preťažení prácou. Ale sú tam aj ľudia, ktorí rok či dva nemôžu zohnať vôbec žiadnu prácu. Je to extrém. Som rád, že mám veľa práce, ale neteší ma, že je to práca tohto druhu, že žijem z duševných chorôb, ľudských kríz a zarábam na tom, že niekto pácha trestnú činnosť. V podstate je to rovnaká obživa ako u policajtov, sudcov či väzenskej služby.
.slováci vravia, že v Česku je to lepšie.
Keď som pred tridsiatimi piatimi rokmi nastupoval po promócii do Psychiatrickej liečebne vo Veľkých Levároch, hovorili mi v Česku, že som urobil dobre, lebo na Slovensku je lepšie. Ale zdravotnícky personál v liečebni sa čudoval, prečo som prišiel robiť na Slovensko, že lepšie je v Česku. Je to stará pieseň. U nás je populárne hovoriť o kríze – ekonomickej, ekologickej, finančnej, bytovej, energetickej. Ale problémom je kríza hodnôt, ja to nazývam krízou lámp! Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.
.je každý, kto ide k psychiatrovi blázon?
Blázon je ľudové pomenovanie, ktoré by malo znamenať, že človek nie je duševne v poriadku. Ďalšia otázka je, čo je to normalita? Zubár vie, ako vyzerá normálny zub, chirurg vie, čo je zdravá kosť, ale psychiater nevie celkom presne, čo je všeobecne normálne. Do našej ordinácie prichádzajú ľudia, ktorí nie sú normálni v náladách, majú bludy, halucinácie. Prichádzajú ľudia, ktorí si chcú siahnuť na život. V tomto zmysle vieme povedať, čo normálne je a čo normálne nie je. No prichádza mnoho ľudí, ktorí sú nešťastní. Niekoho stratili a nevedia sa s tým vyrovnať, stoja pred vážnou úlohou a majú z nej ohromný des, stoja na rázcestí a nevedia sa rozhodnúť, ako ísť ďalej. Tu nemožno hovoriť o pravej duševnej chorobe. Skôr chodia do poradne. Nevedia zvládať to, čo zvládali minulé generácie.
.na druhej strane, aj o psychiatroch sa hovorí, že tiež nie sú celkom v poriadku.
Predavačky majú kŕčové žily na nohách, učitelia prekrikujú celú triedu, odnesú si to hlasivky. Psychiatri musia niesť jednotlivé osudy. Záleží na tom, ako hlboko si to pustíte pod kožu. Ľuďom musíme dať čas i slovo, ale nesmieme to s nimi prežívať, to by sme sa sami stali pacientmi. Vždy hovorím – majte dva veľké klince. Jeden si zatlčte pred dverami doma a druhý pred dverami ambulancie. Problémy z ordinácie si zaveste na ten klinec doma a nenoste ich do bytu! Starosti, ktoré máte doma, zaveste na klinec pred pracoviskom a nenoste ich dnu. Ak do práce prenášate rodinné problémy a do rodinného života problémy z práce, tak ste v ustavičnom napätí a hrozí vyhorenie. Dôležité je mať koníčky. Ja mám ochotnícke divadlo, esperanto a písanie kníh.
.k tým knihám. Veľa píšete o vzťahoch. Dnes sa väčšina vzťahov rozpadá. Vy ste ženatý...
Áno, tridsaťštyri rokov. Podotýkam, že s jednou manželkou. Naša doba miluje paradoxy a povrchnosť. Uvediem paradox: homosexuálne páry intenzívne bojujú za to, aby mohli mať sobáš. Heterosexuálne páry môžu mať sobáš, kedykoľvek si spomenú, ale ho odmietajú. Je to postavené na hlavu. Ďalej je tu povrchnosť. Povrchné vzťahy, povrchné vzdelanie, povrchné názory, povrchná zábava. Ak vzťahy nemajú hĺbku, sú ako rastlina, ktorá má korene na povrchu. Príde slnko alebo dážď a je po nej. Dub má korene hlboko zapustené, nič ho len tak nevyvráti.
.neprajníci by vám oponovali, že z dlhodobých vzťahov sa po rokoch všetko vytratí.
Sexualita chladne. Vädne i krása ženy. U muža odchádza mužná sila. Zostáva tu však noblesa a elegancia v správaní. To sú veci, ktoré ľuďom chýbajú. Ak on bol noblesný a elegantný ku svojej žene, ak si ju vážil po celý život ako človeka, ako matku svojich detí, tak to nikdy nevyprchá. Telo starne, myseľ starne, sex starne, ale noblesa a elegancia zostávajú.
.ste diakonom v Katolíckej cirkvi. Čo to znamená?
Je to prvý stupeň svätenia – diakon, kňaz, biskup. Môžem sobášiť, pochovávať, kázať, učiť náboženstvo, podávať eucharistiu, krstiť, pomáhať kňazovi, čítať evanjelium. Niekto to vykonáva ako svoje povolanie, iní to robíme popri zamestnaní. Máme diakona policajta, diakona kaderníka, ktorý je majster republiky v účesoch, ja som psychiater. Záleží na biskupovi, ako nás použije.
.a ako vás využíva?
V Česku a na Morave o mňa už roky nikto nestojí. Nepotrebujú ma. Na druhej strane, na Slovensku som dvakrát za mesiac. Som za to vďačný. Slovensku vďačím aj za vzdelanie. Doktorát z pedagogiky, medicíny a teológie mám práve od vás. Aj manželka je Slovenka. Skrátka, väčšinu toho všetkého dobrého, čo mám, som dostal na Slovensku.
.zdá sa, že pre Katolícku cirkev v Česku ste diamant, ktorého hrany sú pre ňu príliš ostré.
Trošku je to tak. Som od cirkvi nezávislý. Cirkev ma neplatí, nie som jej zamestnanec. Môžem hovoriť svoje názory. Z hľadiska svojej profesie môžem poukázať na to, čo je aj tu chorobné. Niekoľkokrát mi v Česku naznačili, že kritizujem. Predstavte si lekára, ku ktorému prídete, on zistí, že máte zápal pľúc, vysokú horúčku a povie vám: „Viete, ja si vás veľmi vážim, tak vám musím povedať, že ste zdravý.“ Toto odo mňa nemôže žiadať cirkev v Česku ani inde. Som ten, ktorý hovorí – tu je choroba a treba ju liečiť. A dostanem odozvu: „Nekritizuj!“ Ako keby ste pacientovi povedali, že má žalúdočné vredy, on sa na vás oborí: „Čo ma kritizujete, človeče!“
.ako vidíte kauzu odvolania arcibiskupa Bezáka?
Ak niečomu živému, čo je v pohybe, oblečieme uniformu, vznikne pnutie. O Róbertovi Bezákovi viem iba to, čo väčšina – nič. No myslím si, že ani pán arcibiskup Bezák zas toho toľko nevie... Ján Pavol II. hovoril, že cirkev by mala byť domom zo skla – priezračná. Treba si uvedomiť, že ak si akékoľvek spoločenstvo, rodina, pracovný kolektív, politická strana, nebudú hovoriť pravdu, tak vznikne dohad. Ak sa nepovie všetko a pravdivo, tak vznikne viacej dohadov. Potom vzniknú skupiny, ktoré hája dohady. Jedna háji tento dohad, druhá tento dohad, tretia iný. Výsledkom je zmätok. Ak by sa povedala pravda, tak by všetci vedeli, na čom sú. Pravda oslobodzuje. Ak si nebudeme hovoriť pravdu, prestaneme byť vierohodní.
.ako pedagóg poukazujete na nedostatky vo vzdelávaní mladých.
Na teológii sa študuje málo psychológie. Pastorálna medicína sa zaoberá nanajvýš otázkami bioetiky, hlienovej metódy, kedy žena môže a nemôže počať, atď. Ale keď príde do spovednice človek s depresiou, tak niekedy odchádza s depresiou ešte väčšou, lebo teologické fakulty neučia nikoho pracovať s problémovými jedincami. Kňaz nemá a nesmie zastupovať psychológa, ani psychológ kňaza, ale obaja by mali niečo vedieť z odboru toho druhého. Potrebujeme konkrétne pracovať s nešťastným človekom, a nie mu ponúknuť nejaký obradík.
.do laického tzv. tretieho rádu premonštrátov ste vstupovali ešte za komunizmu. Tam ste prijali meno Max podľa veľkého poľského mučeníka z koncentráku Maximiliana Kolbeho. Boli ste vždy veriacim?
Som z ateistickej rodiny. Do dvadsiatky som bol ateista. Aj to bol dar od Boha, vďaka tomu rozumiem ľuďom, ktorí neveria. Keď sa stretám s ľuďmi, ktorí sa k viere stavajú militantne, neirituje ma to. Aj ja som taký bol. Počas štúdia na vysokej škole som sa spoznal s Tomášom Halíkom, bol už konvertita. Na fakulte som stretol viacerých profesorov, ktorí boli veľkými kapacitami v odbore a pritom boli veriaci. Zistil som, že viera a rozum nie sú v rozpore. Prvá konverzia bola, že som uveril v Boha. Až po rokoch prišla druhá konverzia a ja som konečne uveril Bohu. Lebo veriť v Boha nie je problém, to je fráza – jasné, viem, že nejaký Boh je, len nech mi dá pokoj. No tá druhá viera, keď sa Bohu oddáme, keď ho prijmeme, to je iná dimenzia života.
.dnes nemáte pochybnosti?
K viere pochybnosť patrí! Ak mi niekto povie, že nikdy žiadnu pochybnosť nemal, tak sa pýtam, či vôbec mal nejakú vieru. Otázky patria k viere.
.ako vedec ste členom spoločnosti skeptikov Sisyfos. Od roku 1998 každoročne udeľujete „prestížne“ ocenenie Bludný balvan „za matení české veřejnosti a za přínos k rozvoji blátivého myšlení".
Slová Bludný a balvan dávajú dokopy slovo BLB. To je ocenenie tých, čo prídu s úplne nezmyselným nápadom. Jeden muž dostal pätnásť miliónov korún z ministerstva na prístroj, ktorý odhalí človeka za stenou. Zvláštne je, že ani jeden pokus pred komisiou mu nevyšiel. Jedna „liečiteľka“ prišla s tým, že sa treba pozerať priamo do Slnka, bez akejkoľvek ochrany očí, vraj to lieči, lebo Slnko má teplotu ľudskej kože. Cenu dostal aj muž, ktorý lieči schizofréniu tým, že z chorých ľudí odstraňuje duchovné pijavice. Tvrdí, že schizofréniu spôsobujú duše zomrelých, ktoré sa na človeka nalepia a vysávajú z neho energiu. Toto má u nás veľkú popularitu. Viera kontra povera, veda kontra paveda, to sú protikladné pojmy. Povera a paveda majú zelenú, no a my na to poukazujeme.
.v týchto dňoch vychádza vaša kniha Po lane ku Kristovi. O čom je?
Je to kniha pre ľudí, ktorí hovoria, že majú vieru, ale pritom stále stoja na mieste. K Bohu vedie veľa ciest. Píše sa, že máme ísť tou úzkou. Ale k Bohu môžeme ísť aj cez nešťastie, bolesť alebo iné zážitky. A to je cesta po lane. Horolezci prídu k cieľu, lebo ak sa držíš lana, nezablúdiš. Píšem v nej, čo si zobrať, ako sa správať, ako lano ukotviť, ako urobiť uzol...
Max Kašparů/
Doc. PeaDr. ThDr. MUDR. Jaroslav Maximilián Kašparů, PhD., dr.h.c. je český psychiater, pedagóg, teológ, premonštrátsky diakon, hypnotizér, spisovateľ a esperantista. Pôsobí v Pelhřimove. Je autorom duchovnej literatúry, publikuje po menom Max Kašparů. V roku 1984 tajne vstúpil do sekulárneho rádu želivských premonštrátov a prijal meno Maximilián.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.