Aj v Budapešti narobila voda veľké škody. Nielen pre Dunaj, ale aj vinou silnej búrky, ktorá zatopila mesto. Kanalizácia nefungovala, hladina vody stúpala. A to je k nám ešte Medard veľkorysý.
Nebude na svete veľa krajín, kde je Medard tak úzko spojený s knihami ako tu, v Maďarsku. Môže za to dnes už staručká tradícia, keď sa v Budapešti vždy na začiatku júna koná takzvaný Týždeň knihy. Nevinné popoludnie, keď sa tropická horúčava náhle zmení na prudký lejak, patrí k tomuto podujatiu rovnako, ako knihy samotné. A keď na to príde, schovávať sa musia ľudia, aj knihy.
Festival sa koná na Vörösmartyho námestí, na konci Vacovskej ulice vo vnútornom meste. Pod, obrazne povedané, dohľadom z minulosti. Nemám na mysli len sochu maďarského romantického básnika, ale aj Jána Kollára. Keď sa popoludní vybral na prechádzku z neďalekého Deákovho námestia, prechádzal sa práve týmito uličkami. Ešte predtým tu stálo impozantné Nemecké divadlo, teraz jeho miesto zaujal moderný obchodný dom. Ak prídete v sobotu alebo nedeľu, nájdete tu vlniacu sa záplavu ľudí. Kniha si svoj festival naozaj zaslúži. Dnes azda viac ako pred tými vyše 80 rokmi, keď v roku 1929 toto podujatie začalo existovať. Zástupcovia maďarskej literatúry každého stavu a rangu defilujú popred stánky. Redaktori a kritici práve tak ako samotní autori. Zároveň je to príležitosť, aby sa človek mohol stretnúť s dávno nevidenými známymi z Kluže alebo z Bratislavy. Sviatočný Týždeň knihy je už roky celokrajinským podujatím. Podujatie má aj regionálny charakter. Toho roku sa celokrajinské otvorenie konalo v historickom hlavnom meste Uhorska – v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár).
Keď si človek prezerá staré fotografie a staré filmové týždenníky, vidí, že aj vtedy sedeli spisovatelia za stolíkmi a podpisovali kupujúcim knihy. Teraz to bolo až 120 stolíkov. Dostavilo sa 82 domácich a 13 maďarských vydavateľstiev spoza hraníc Maďarska. K tejto príležitosti vydali 345 knižných noviniek. Pri takom počte si ťažko vybrať. V posledných rokoch je podujatie skutočne veľkorysé: dopĺňajú ho sprievodné kultúrne programy, konajú sa koncerty, hrajú sa divadlá. Citiť v tom istú nádej, lebo tak ako všade, aj v Maďarsku klesá počet čitateľov kníh. „Kedysi bolo vzdelanie výsadou menšiny, dnes je už nevzdelanosť všeobecná,“ napísal istý maďarský spisovateľ v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy narážal na hranice cenzúry. Dnes tieto slová naberajú nový význam. Vysoká voda vie spôsobiť mnohé škody a ľudské tragédie, obávam sa však, že nie také, ako skaza nevzdelanosti.
Autor je maďarský kultúrny historik. Prednáša na univerzitách v Budapešti a vo Varšave.
Nebude na svete veľa krajín, kde je Medard tak úzko spojený s knihami ako tu, v Maďarsku. Môže za to dnes už staručká tradícia, keď sa v Budapešti vždy na začiatku júna koná takzvaný Týždeň knihy. Nevinné popoludnie, keď sa tropická horúčava náhle zmení na prudký lejak, patrí k tomuto podujatiu rovnako, ako knihy samotné. A keď na to príde, schovávať sa musia ľudia, aj knihy.
Festival sa koná na Vörösmartyho námestí, na konci Vacovskej ulice vo vnútornom meste. Pod, obrazne povedané, dohľadom z minulosti. Nemám na mysli len sochu maďarského romantického básnika, ale aj Jána Kollára. Keď sa popoludní vybral na prechádzku z neďalekého Deákovho námestia, prechádzal sa práve týmito uličkami. Ešte predtým tu stálo impozantné Nemecké divadlo, teraz jeho miesto zaujal moderný obchodný dom. Ak prídete v sobotu alebo nedeľu, nájdete tu vlniacu sa záplavu ľudí. Kniha si svoj festival naozaj zaslúži. Dnes azda viac ako pred tými vyše 80 rokmi, keď v roku 1929 toto podujatie začalo existovať. Zástupcovia maďarskej literatúry každého stavu a rangu defilujú popred stánky. Redaktori a kritici práve tak ako samotní autori. Zároveň je to príležitosť, aby sa človek mohol stretnúť s dávno nevidenými známymi z Kluže alebo z Bratislavy. Sviatočný Týždeň knihy je už roky celokrajinským podujatím. Podujatie má aj regionálny charakter. Toho roku sa celokrajinské otvorenie konalo v historickom hlavnom meste Uhorska – v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár).
Keď si človek prezerá staré fotografie a staré filmové týždenníky, vidí, že aj vtedy sedeli spisovatelia za stolíkmi a podpisovali kupujúcim knihy. Teraz to bolo až 120 stolíkov. Dostavilo sa 82 domácich a 13 maďarských vydavateľstiev spoza hraníc Maďarska. K tejto príležitosti vydali 345 knižných noviniek. Pri takom počte si ťažko vybrať. V posledných rokoch je podujatie skutočne veľkorysé: dopĺňajú ho sprievodné kultúrne programy, konajú sa koncerty, hrajú sa divadlá. Citiť v tom istú nádej, lebo tak ako všade, aj v Maďarsku klesá počet čitateľov kníh. „Kedysi bolo vzdelanie výsadou menšiny, dnes je už nevzdelanosť všeobecná,“ napísal istý maďarský spisovateľ v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy narážal na hranice cenzúry. Dnes tieto slová naberajú nový význam. Vysoká voda vie spôsobiť mnohé škody a ľudské tragédie, obávam sa však, že nie také, ako skaza nevzdelanosti.
Autor je maďarský kultúrny historik. Prednáša na univerzitách v Budapešti a vo Varšave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.