Typické slovenské ročné dieťa pravidelne pozerá v televízii minimálne Spievankovo a s pribúdajúcimi mesiacmi naberá ďalší repertoár. Podľa Americkej pediatrickej akadémie je to však nebezpečné. Vydala preto striktné odporúčanie: do dvoch rokov žiadny televízor. Čo také malému hrozí? Hneď niekoľko vecí naraz.
Predovšetkým riskujete, že jeho schopnosť sústrediť sa bude v školskom veku pokrivkávať. Ak v ranom detstve pozerá televízor tak hodinu denne, sústredenosť sa zníži približne o desať percent oproti normálu. To aspoň tvrdí pediater a výskumník Dimitri Christakis. Vyvíjajúci sa mozog dieťatka si totiž zvykne na rýchlo sa meniace sekvencie. Takéto tempo potom očakáva vždy, keď sa má na niečo sústrediť. A pri čítaní knihy či počúvaní učiteľkinho výkladu v škole sa teda veci v porovnaní s filmami riadne vlečú. Tento argument nestojí na výskume jedného vedca. Problémy s pozornosťou, spôsobené nadmerným pozeraním televízie, sa potvrdili opakovane vo viacerých výskumoch.
Ak zvykne anjelik pred spaním pozerať rozprávku, ba čo horšie, večerné správy, môže to mať aj veľmi viditeľné a okamžité následky. Často sa stáva, že práve tento faktor spôsobuje problémy so spánkom. Dieťatko nevie zaspať, často sa budí a plače. A s nerušeným oddychom sa tým pádom môžu rozlúčiť aj rodičia.
.chýba interakcia, čas aj nuda
Hodiny pred blikajúcou debničkou sú antiproduktívne. Chýba interakcia, chýba fantázia a chýba fyzická skúsenosť. A čas na dôležitejšie veci. Čo také majú krpci na robote, vykresľuje psychologička Laura Markham: „Batoľatá a predškoláci možno nevyzerajú zaneprázdnení, ale majú na starosti veľmi dôležitú vývojovú prácu. Hry s fantáziou, skladanie kociek, kreslenie, interakcie s kamarátmi a súrodencami, lezenie po stromoch, hojdanie sa, pozeranie knižiek. Tieto aktivity pomáhajú, aby sa mozog predškoláka rozvíjal tak, ako sa má. A poskytol sociálne zručnosti, schopnosť riešiť problémy, ako aj základy pre matematiku a logiku.“ Nielen zdravý rozum, ale aj neurológia totiž potvrdzuje, že veľa fyzickej aktivity, kreatívnych činností a interakcie s rodičmi v ranom veku je tým, čo deti potrebujú pre svoj optimálny rozvoj.
No, ale zase tá hodinka televízora denne z času na hru až tak neukrojí, pomyslia si na tomto mieste mnohí rodičia. Lenže z hodinky vo veku jeden rok sa zákonitosťou podaného prsta batoľaťu takmer nevyhnutne stanú dve vo veku dva roky. A celkom ľahko štyri vo veku šesť rokov. A to už z neštruktúrovaného času riadne utne.
Lepením chvíľ bez rodičovskej pozornosti pomocou televízora kazia rodičia deťom ešte jednu vec. Oberajú ich o šancu vymyslieť niečo kreatívne zo samej nudy. Keď si zvyknú, že ich ustavične niekto zabáva, ani v dospelosti nebudú sršať iniciatívou a kreativitou. A ono to síce môže vyzerať, že bez pomoci rodičov toho priveľa nevymyslia, ale tí, ktorí poznajú efekt náhleho ticha v dome, potvrdia, že aj úplne malé deti sú schopné vymyslieť niečo super kreatívne. S tvorivou energiou, ktorú detičky v nestráženej chvíli venujú na pomaľovanie obývacej steny či pohádzanie topánok do záchoda, sa dá pracovať. Niektoré dieťa zaujme prekladanie štipcov z jednej misky do druhej, iné pomaly tečúci pramienok vody v umývadle. A sú aj takí borci, čo sa namotajú na skladanie lega ešte skôr, ako sa naučia rozprávať.
Od ročného dieťaťa sa síce nedá očakávať, že bude hodinu robiť niečo samostatne, ale aspoň tú štvrťhodinku mame darovať môže. V prípade potreby sa dá štvrťhodinka zopakovať aj viackrát v rámci jedného dňa. Iste sú aj deti, ktoré sú super náročné. A sú situácie, v ktorých je rozprávka o krtkovi vyslobodením. Avšak pre dobro dieťaťa je lepšie brať také situácie ako výnimky a zabrániť „namotávke“.
.nová konkurenčná výhoda
Doktorka Markham odporúča nepoužívať televízor nielen pri batoľatách, ale aj počas celého predškolského veku. A pre staršie deti radí psychologička pozeranie prísne regulovať, a spraviť z toho skôr veľkú rodinnú udalosť ako dennú súčasť programu. Avšak snaha úplne deti odstrihnúť od všetkých médií je v dobe, v ktorej sú skoro takou súčasťou života ako vzduch na dýchanie, nielen naivná, ale aj je to istý fail. V konečnom dôsledku sa o nich nedá rozmýšľať v kategóriách dobra a zla. Sú a budú tu. Jednou z nových výziev pre rodičov je zvoliť si premyslenú stratégiu. Tak, aby sa deti naučili s možnosťami, ktoré sú im dané, narábať zodpovedne a na svoj prospech.
Podľa neurológov pre získanie schopnosti logicky myslieť, sústrediť sa a pochopiť text treba stráviť rané roky prirodzenými činnosťami. Je dosť možné, že vo svete, v ktorom deti dýchajú technológiami, získajú konkurenčnú výhodu práve tí, ktorým bol dopriaty solídny old-schoolový základ. Na ulici, s kamarátmi, v lese, pri knihách. Bez obrazoviek.
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Predovšetkým riskujete, že jeho schopnosť sústrediť sa bude v školskom veku pokrivkávať. Ak v ranom detstve pozerá televízor tak hodinu denne, sústredenosť sa zníži približne o desať percent oproti normálu. To aspoň tvrdí pediater a výskumník Dimitri Christakis. Vyvíjajúci sa mozog dieťatka si totiž zvykne na rýchlo sa meniace sekvencie. Takéto tempo potom očakáva vždy, keď sa má na niečo sústrediť. A pri čítaní knihy či počúvaní učiteľkinho výkladu v škole sa teda veci v porovnaní s filmami riadne vlečú. Tento argument nestojí na výskume jedného vedca. Problémy s pozornosťou, spôsobené nadmerným pozeraním televízie, sa potvrdili opakovane vo viacerých výskumoch.
Ak zvykne anjelik pred spaním pozerať rozprávku, ba čo horšie, večerné správy, môže to mať aj veľmi viditeľné a okamžité následky. Často sa stáva, že práve tento faktor spôsobuje problémy so spánkom. Dieťatko nevie zaspať, často sa budí a plače. A s nerušeným oddychom sa tým pádom môžu rozlúčiť aj rodičia.
.chýba interakcia, čas aj nuda
Hodiny pred blikajúcou debničkou sú antiproduktívne. Chýba interakcia, chýba fantázia a chýba fyzická skúsenosť. A čas na dôležitejšie veci. Čo také majú krpci na robote, vykresľuje psychologička Laura Markham: „Batoľatá a predškoláci možno nevyzerajú zaneprázdnení, ale majú na starosti veľmi dôležitú vývojovú prácu. Hry s fantáziou, skladanie kociek, kreslenie, interakcie s kamarátmi a súrodencami, lezenie po stromoch, hojdanie sa, pozeranie knižiek. Tieto aktivity pomáhajú, aby sa mozog predškoláka rozvíjal tak, ako sa má. A poskytol sociálne zručnosti, schopnosť riešiť problémy, ako aj základy pre matematiku a logiku.“ Nielen zdravý rozum, ale aj neurológia totiž potvrdzuje, že veľa fyzickej aktivity, kreatívnych činností a interakcie s rodičmi v ranom veku je tým, čo deti potrebujú pre svoj optimálny rozvoj.
No, ale zase tá hodinka televízora denne z času na hru až tak neukrojí, pomyslia si na tomto mieste mnohí rodičia. Lenže z hodinky vo veku jeden rok sa zákonitosťou podaného prsta batoľaťu takmer nevyhnutne stanú dve vo veku dva roky. A celkom ľahko štyri vo veku šesť rokov. A to už z neštruktúrovaného času riadne utne.
Lepením chvíľ bez rodičovskej pozornosti pomocou televízora kazia rodičia deťom ešte jednu vec. Oberajú ich o šancu vymyslieť niečo kreatívne zo samej nudy. Keď si zvyknú, že ich ustavične niekto zabáva, ani v dospelosti nebudú sršať iniciatívou a kreativitou. A ono to síce môže vyzerať, že bez pomoci rodičov toho priveľa nevymyslia, ale tí, ktorí poznajú efekt náhleho ticha v dome, potvrdia, že aj úplne malé deti sú schopné vymyslieť niečo super kreatívne. S tvorivou energiou, ktorú detičky v nestráženej chvíli venujú na pomaľovanie obývacej steny či pohádzanie topánok do záchoda, sa dá pracovať. Niektoré dieťa zaujme prekladanie štipcov z jednej misky do druhej, iné pomaly tečúci pramienok vody v umývadle. A sú aj takí borci, čo sa namotajú na skladanie lega ešte skôr, ako sa naučia rozprávať.
Od ročného dieťaťa sa síce nedá očakávať, že bude hodinu robiť niečo samostatne, ale aspoň tú štvrťhodinku mame darovať môže. V prípade potreby sa dá štvrťhodinka zopakovať aj viackrát v rámci jedného dňa. Iste sú aj deti, ktoré sú super náročné. A sú situácie, v ktorých je rozprávka o krtkovi vyslobodením. Avšak pre dobro dieťaťa je lepšie brať také situácie ako výnimky a zabrániť „namotávke“.
.nová konkurenčná výhoda
Doktorka Markham odporúča nepoužívať televízor nielen pri batoľatách, ale aj počas celého predškolského veku. A pre staršie deti radí psychologička pozeranie prísne regulovať, a spraviť z toho skôr veľkú rodinnú udalosť ako dennú súčasť programu. Avšak snaha úplne deti odstrihnúť od všetkých médií je v dobe, v ktorej sú skoro takou súčasťou života ako vzduch na dýchanie, nielen naivná, ale aj je to istý fail. V konečnom dôsledku sa o nich nedá rozmýšľať v kategóriách dobra a zla. Sú a budú tu. Jednou z nových výziev pre rodičov je zvoliť si premyslenú stratégiu. Tak, aby sa deti naučili s možnosťami, ktoré sú im dané, narábať zodpovedne a na svoj prospech.
Podľa neurológov pre získanie schopnosti logicky myslieť, sústrediť sa a pochopiť text treba stráviť rané roky prirodzenými činnosťami. Je dosť možné, že vo svete, v ktorom deti dýchajú technológiami, získajú konkurenčnú výhodu práve tí, ktorým bol dopriaty solídny old-schoolový základ. Na ulici, s kamarátmi, v lese, pri knihách. Bez obrazoviek.
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.