Pridajme k tomu dve naozaj veľké ryby, biele goliere tých najvyberanejších značiek, teda Romana Janouška a Iva Rittiga, ktorým nateraz vykonali domové prehliadky. A tiež následný domino efekt, ktorý sa (zatiaľ) skončil premiérovou demisiou. Vlani to bol vplyvný poslanec a stredočeský hajtman David Rath. Teraz polícia zaťala ešte vyššie. Všetka česť.
A predsa tu sú tiene pochybností. Celá policajná superakcia spája dovedna rôzne prípady. Potenciálne najsilnejšie vyzerá prepojenie zadržaných politikov a lobistov cez nečisté obchody veľkých podnikov typu Lesy ČR, ČEZ či Riaditeľstvo ciest a diaľnic a cez kšefty na pražskom magistráte. Lenže práve v týchto prípadoch nebolo v prvých dňoch zverejnené takmer nič. Výnimkou sú peniaze – v bankových trezoroch sa našlo 150 miliónov korún a desiatky kilogramov zlata; trošku netypicky sa k tomuto lákavému imaniu nikto nehlási. O Janouškovi a Rittigovi sa všeobecne predpokladá, že tam k nečistým obchodom dochádza. Obalový spis v tejto kauze je však zatiaľ takmer prázdny a obaja lobisti tak (celkom podľa zákona) zostávajú na slobode.
Závažným by sa mohol ukázať prípad politického obchodu, ktorý mali urobiť bývalí poslanci a vplyvní členovia ODS s premiérom a jeho úradom. Poslanci, nespokojní so smerovaním vlády, mali podľa polície urobiť kšeft: mali sa vzdať svojich poslaneckých mandátov (a uvoľniť tak miesto lojálnejším politikom z ODS) výmenou za prospech. Problémom je, že tento prospech je zatiaľ definovaný len získaním výkonnej alebo kontrolnej pozície v štátnej firme. To je dobrá téma na diskusiu o politickom vkuse či úrovni politickej kultúry, pretože by to celé mohlo a malo byť inak. Nevedno však, či je to téma hodná trestného stíhania a dokonca odsúdenia. Rozhodovať bude súd, a bude naozaj zaujímavé sledovať kurzy stávkových kancelárií na to, či pridelenie takejto pozície je trestným činom prijatia úplatku.
Naopak, tretí prípad v tejto spleti, zneužívanie vojenskej tajnej služby šéfkou premiérovho sekretariátu, je až banálne jasná kauza, hodná škandálu, rozhorčenia a azda aj odsúdenia. Hoci, aj tu je otázka, či by sám osebe bol dôvodom na nasadenie kukláčov na úrade vlády.
Takže tiene pochybností tu sú, a nadšenie z ťahu proti korupcii trošku krotia. Najmä ak zvážime, že Nečasova vláda mala vôbec najväčšiu snahu za dlhé roky nechať polícii voľný priestor vyšetrovať porušenie zákona a snažila sa o prijímanie protikorupčných zákonov.
Napriek tomu je veľká česká policajná akcia dobrou správou. Celá postkomunistická Európa trpí korupciou, a následný cynizmus potenciálne ohrozuje samotnú podstatu demokracie. Polícia to možno trošku prehnala, mohla však veci ignorovať a "rozumne" nechať všetko tak. To sa našťastie nestalo. Odvaha bola tentoraz nielen silnejšia, ale aj múdrejšia ako rozum.
A predsa tu sú tiene pochybností. Celá policajná superakcia spája dovedna rôzne prípady. Potenciálne najsilnejšie vyzerá prepojenie zadržaných politikov a lobistov cez nečisté obchody veľkých podnikov typu Lesy ČR, ČEZ či Riaditeľstvo ciest a diaľnic a cez kšefty na pražskom magistráte. Lenže práve v týchto prípadoch nebolo v prvých dňoch zverejnené takmer nič. Výnimkou sú peniaze – v bankových trezoroch sa našlo 150 miliónov korún a desiatky kilogramov zlata; trošku netypicky sa k tomuto lákavému imaniu nikto nehlási. O Janouškovi a Rittigovi sa všeobecne predpokladá, že tam k nečistým obchodom dochádza. Obalový spis v tejto kauze je však zatiaľ takmer prázdny a obaja lobisti tak (celkom podľa zákona) zostávajú na slobode.
Závažným by sa mohol ukázať prípad politického obchodu, ktorý mali urobiť bývalí poslanci a vplyvní členovia ODS s premiérom a jeho úradom. Poslanci, nespokojní so smerovaním vlády, mali podľa polície urobiť kšeft: mali sa vzdať svojich poslaneckých mandátov (a uvoľniť tak miesto lojálnejším politikom z ODS) výmenou za prospech. Problémom je, že tento prospech je zatiaľ definovaný len získaním výkonnej alebo kontrolnej pozície v štátnej firme. To je dobrá téma na diskusiu o politickom vkuse či úrovni politickej kultúry, pretože by to celé mohlo a malo byť inak. Nevedno však, či je to téma hodná trestného stíhania a dokonca odsúdenia. Rozhodovať bude súd, a bude naozaj zaujímavé sledovať kurzy stávkových kancelárií na to, či pridelenie takejto pozície je trestným činom prijatia úplatku.
Naopak, tretí prípad v tejto spleti, zneužívanie vojenskej tajnej služby šéfkou premiérovho sekretariátu, je až banálne jasná kauza, hodná škandálu, rozhorčenia a azda aj odsúdenia. Hoci, aj tu je otázka, či by sám osebe bol dôvodom na nasadenie kukláčov na úrade vlády.
Takže tiene pochybností tu sú, a nadšenie z ťahu proti korupcii trošku krotia. Najmä ak zvážime, že Nečasova vláda mala vôbec najväčšiu snahu za dlhé roky nechať polícii voľný priestor vyšetrovať porušenie zákona a snažila sa o prijímanie protikorupčných zákonov.
Napriek tomu je veľká česká policajná akcia dobrou správou. Celá postkomunistická Európa trpí korupciou, a následný cynizmus potenciálne ohrozuje samotnú podstatu demokracie. Polícia to možno trošku prehnala, mohla však veci ignorovať a "rozumne" nechať všetko tak. To sa našťastie nestalo. Odvaha bola tentoraz nielen silnejšia, ale aj múdrejšia ako rozum.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.