Zabehlo vám? Zatiaľ sa príliš neľakajte. Na panické predaje rizikových aktív, nafúknutých monetárnou stimuláciou, je hádam ešte trochu času. Na monetárnu brzdu sa rada múdrejších zatiaľ ani zďaleka dupnúť nechystá. Zvyšovanie úrokov či nebodaj predaje dlhopisov a iných aktív zo súvahy americkej centrálnej banky je stále tabu. Čelní predstavitelia iba nahlas uvažujú o tom, kedy v budúcnosti začnú skladať nohu z plynu.
Áno, americká nezamestnanosť je stále relatívne vysoká a hospodársky rast pod predkrízovým trendom, ale zdá sa, že ekonomické ukazovatele sa vyvíjajú podľa strednodobých plánov centra, pričom najdôležitejším je miera nezamestnanosti. Tá postupne klesá a stanovený cieľ 6,5 percenta by mohla dosiahnuť už budúci rok. Ekonómovia vo FED-e sa preto rozhodli manažovať očakávania trhových aktérov a otestovať, ako bude ekonomický pacient na ohlásené znížovanie antidepresív reagovať. Ak aj naďalej pôjde všetko podľa plánov, koncom tohto roka by centrálna banka mohla obmedziť nákupy amerických štátnych dlhopisov a hypotekárnych cenných papierov zo súčasných 85 miliárd mesačne až na nulu v polovici roku 2014.
Najmä pre pozorovateľov z ponurej Európy je osviežujúce počúvať reči o tom, že americká ekonomika sa po kríze už natoľko pozviechala, že už si možno dovoliť aspoň diskusie o obmedzení stimulantov. Ale to, že doktor Ben vetchému pacientovi naozaj tabletky z ruky vytrhne, uverím, až keď to uvidím.
FED už stratégiu exitu z neštandardných monetárnych opatrení na verejnosti diskutoval. Bolo to začiatkom roku 2010, keď sa končilo prvé kolo kvantitatívneho uvoľňovania. Ekonomika však neabstinovala ani pol roka, keď hysterické trhy opäť presvedčili Bernankeho, aby vypísal recept na ďalší náklad zázračných liekov v podobe druhého kola uvoľňovania. Ben zároveň bude asi ťažko riskovať to, čo pravoverní keynesiánci a monetaristi považujú za „chybu z roku 1937“. Vtedy sa po sprísnení monetárnej politiky v reakcii na zdanlivé oživenie americká ekonomika opäť ponorila do recesie a akciové trhy sa prepadli o 60 percent.
Ekonomika a najmä finančné trhy sú dnes od monetárnych stimulov fatálne závislé. Dobrá nálada pravdepodobne nie je prejavom štartovania zdravého rastu, ale len prejavom monetárnej intoxikácie. Veď stačili len neisté dymové signály a strachom sa otriasli akciové trhy, zlato, komodity či dlhopisy. Tak či onak, abstinenciu a čo najskoršie precitnutie a triezvy pohľad na realitu možno iba odporučiť. No obávam sa, že na tento krok vo FED-e odvahu nenájdu.
Ale prečo nie? Veď prestať s monetárnymi drogami je predsa také ľahké, nie? Len od roku 2008 sa nám to „podarilo“ už niekoľkokrát.
Autor pracuje v INESS.
Áno, americká nezamestnanosť je stále relatívne vysoká a hospodársky rast pod predkrízovým trendom, ale zdá sa, že ekonomické ukazovatele sa vyvíjajú podľa strednodobých plánov centra, pričom najdôležitejším je miera nezamestnanosti. Tá postupne klesá a stanovený cieľ 6,5 percenta by mohla dosiahnuť už budúci rok. Ekonómovia vo FED-e sa preto rozhodli manažovať očakávania trhových aktérov a otestovať, ako bude ekonomický pacient na ohlásené znížovanie antidepresív reagovať. Ak aj naďalej pôjde všetko podľa plánov, koncom tohto roka by centrálna banka mohla obmedziť nákupy amerických štátnych dlhopisov a hypotekárnych cenných papierov zo súčasných 85 miliárd mesačne až na nulu v polovici roku 2014.
Najmä pre pozorovateľov z ponurej Európy je osviežujúce počúvať reči o tom, že americká ekonomika sa po kríze už natoľko pozviechala, že už si možno dovoliť aspoň diskusie o obmedzení stimulantov. Ale to, že doktor Ben vetchému pacientovi naozaj tabletky z ruky vytrhne, uverím, až keď to uvidím.
FED už stratégiu exitu z neštandardných monetárnych opatrení na verejnosti diskutoval. Bolo to začiatkom roku 2010, keď sa končilo prvé kolo kvantitatívneho uvoľňovania. Ekonomika však neabstinovala ani pol roka, keď hysterické trhy opäť presvedčili Bernankeho, aby vypísal recept na ďalší náklad zázračných liekov v podobe druhého kola uvoľňovania. Ben zároveň bude asi ťažko riskovať to, čo pravoverní keynesiánci a monetaristi považujú za „chybu z roku 1937“. Vtedy sa po sprísnení monetárnej politiky v reakcii na zdanlivé oživenie americká ekonomika opäť ponorila do recesie a akciové trhy sa prepadli o 60 percent.
Ekonomika a najmä finančné trhy sú dnes od monetárnych stimulov fatálne závislé. Dobrá nálada pravdepodobne nie je prejavom štartovania zdravého rastu, ale len prejavom monetárnej intoxikácie. Veď stačili len neisté dymové signály a strachom sa otriasli akciové trhy, zlato, komodity či dlhopisy. Tak či onak, abstinenciu a čo najskoršie precitnutie a triezvy pohľad na realitu možno iba odporučiť. No obávam sa, že na tento krok vo FED-e odvahu nenájdu.
Ale prečo nie? Veď prestať s monetárnymi drogami je predsa také ľahké, nie? Len od roku 2008 sa nám to „podarilo“ už niekoľkokrát.
Autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.