V momente, keď z trénerského postu slovenskej reprezentácie odstúpila dvojica Griga-Hipp, sa v médiách objavilo meno ich potenciálneho nástupcu. Podľa šéfa SFZ by ním mal byť Ján Kozák, svojrázny a tvrdý tréner, ktorý by mal v neposlušnej a rozhádanej kabíne reprezentantov nastoliť poriadok a priniesť konečne nejaké výsledky. Ján Kozák sa narodil 17. 4. 1954 vo východoslovenskej dedine Matejovce nad Hornádom. Futbalovo vyrastal v Spisškej Novej Vsi, odkiaľ ako dvadsaťročný prestúpil do vtedajšieho veľmi populárneho východniarskoho klubu Lokomotíva Košice, kde si svojimi stabilnými výkonmi vyslúžil miesto aj do československej reprezentácie. Podľa športového novinára SME Petra Fukatcha bol veľmi dobrým, pracovitým záložníkom, ktorý síce neoplýval skvelou technikou, ako napríklad Jokl alebo Masný, ale bol to veľmi zodpovedný a technicky vybavený stredopoliar. „Nebol taký skvelý, ako napríklad španielsky záložník Xavi Alonso, ale bol určite lepší, ako napríklad náš Kucka,“ povedal Fukatsch. Majstrovstvá Európy 1976 v Belehrade, kde sme skončili zlatí, mu ušli len o chlp, no o štyri roky neskôr bol na ME v Taliansku stabilným článkom vtedajšej reprezentácie, ktorá vtedy obsadila skvelé tretie miesto.
V roku 1981 sa stal najlepším hráčom ligy a o rok neskôr sa tešil s Duklou Praha, kde bol na povinnej vojenčine, aj z prvého československého ligového titulu. Kozákovým vrcholom mali byť MS vo Španielsku, kde však náš silný tím prepadol – nepodarilo sa mu postúpiť zo skupiny. Už vtedy sa prejavila jeho problematická povaha, ktorá mu neskôr kazila trénerský kredit. Po MS sa ostro pustil do vtedajšieho reprezentačného trénera Vengloša, no incident, ktorý by v normálnej krajine bol na prvých stranách športových novín, sa v socializme podarilo rýchlo ututlať. Kozák, ktorý sa počas hráčskej kariéry trikrát tešil z československého pohára, skúsil zahraničné angažmán, ale v Belgicku ani vo Francúzsku sa nepresedil. Vrátil sa tam, kde sa na najlepšie cítil, na slovenský východ.
Svoju hráčsku kariéru nakoniec zakončil v Lokomotíve Košice, kde sa cez rôzne trénerské posty prepracoval na trénera A-mužstva. Už vtedy ukázal, že všetko, čo sa naučil vo vtedajšej československej lige, preniesol aj do svojho trénerského remesla. Jeho hráči ho milovali a nedali na neho dopustiť, no mimo Košíc na Kozáka začali pozerať inak. Ako na človeka, ktorý nevie krotiť svoj prchký charakter. Už v roku 1995 napadol rozhodcu Antona Stredáka, za čo si vyslúžil ročný dištanc. Je to smutný rekord, ktorý doteraz nikto neprekonal.
Svoje hviezdne roky prežil v 1. FC Košice, kde s pomocou Rezešových peňazí zostavil mužstvo, ktoré na dva roky ovládlo slovenskú ligu. Dve víťazstvá Košíc v ročníkoch 1996/97 a 1997/98 v slovenskej lige sú doteraz Kozákovým najväčším úspechom, no treba dodať, že svoje zohral aj majiteľ, ktorý si v čase najväčšieho mečiarizmu mohol dovoliť kúpiť takmer všetko. Na konci leta 1997 sa Košičanom ako prvému slovenskému klubu podarilo postúpiť do miliardárskej Ligy majstrov. Mužstvo tam síce úplne prepadlo, ale Kozák odkoučoval len jediný zápas, pretože ho z lavičky vyhnali zdravotné ťažkosti.
V roku 1998 sa k mužstvu na krátky čas vrátil, ale bol to už iný klub. Bez Rezešových peňazí sa postupne prepadal v tabuľke smerom nadol, až kým v sezóne 2002/03 zo slovenskej ligy nezmizol. V tom čase bol Kozák mimo. Trénoval Michalovce, odkiaľ sa presunul do ambiciózneho druholigového Steel Trans Ličartovce, ktoré s ním vrátili do prvej ligy pod novým menom MFK Košice. Pod jeho vedením v druhej polovici minulého desaťročia patril klub medzi tie lepšie slovenské mužstvá (v roku 2009 vyhral aj Slovenský pohár). Pre veľký futbal objavil napríklad neznámeho srbského futbalistu Nemanju Matiča, ktorý sa presadil v Benfike Lisabon. K jeho odchovancom patril aj ďalší Srb Marko Milinkovič, ktorého Košice neskôr predali do konkurenčného Slovana Bratislava.
No jeho trénerské úspechy opäť zatienilo jeho chrapúnske správanie. Bolo mu jedno, na koho útočí. Nadával rozhodcom, novinárom, ale aj svojim niekdajším priateľom, ako napríklad českému trénerovi Ružomberka Přemyslovi Bičovskému, ktorý s ním kedysi hral v československej reprezentácii. V septembri 2009 dostal sedemmesačný dištanc za to, že cez prestávku počas zápasu s Nitrou napadol trénera brankára hostí. K jeho najslávnejším výrokom patrí veta z tlačovky po zápase s Trnavou: „Budeme sa biť. Rozhodcovia a novinári budú chodiť na fotbal dosratí,“ povedal po zápase. Neskôr sa opravil, aj keď „kozákovským“ spôsobom: „Myslel som to obrazne. Keď budem chcieť niekomu tresnúť po papuli, nepoviem to verejne, dostane potichu.“
Kozák je východniarsky fenomén. Bez neho sú Košice, ktoré dnes hrávajú len s vlastnými odchovancami, na vypadnutie, ale s ním útočia na horné priečky tabuľky. To je hlavný dôvod, prečo domáci na neho nedajú dopustiť a tvrdia, že práve jeho východniarsky „pôvod“ je dôvodom, prečo doteraz nebol reprezentačným trénerom. O novom trénerovi sa rozhodne v najbližších týždňoch. Kozák viackrát nahlas hovoril o tom, že rád viedol reprezentáciu a vraj podľa jeho slov bol k tomu naozaj blízko, dokonca povedal, že sa utíši. No nie všetci novinári sú si istí, či jeho čaro bude fungovať na západ od Košíc. „Podľa mňa Kozák nie je najlepší výber. Asi by počas zápasu s Bosnou neinzultoval jej hviezdu Džeka, na to si dá pozor, ale to, že si dokáže poradiť s košickým kádrom, neznamená, že si rovnako poradí s Hamšíkom a spol,“ dodáva Peter Fukatsch.
V roku 1981 sa stal najlepším hráčom ligy a o rok neskôr sa tešil s Duklou Praha, kde bol na povinnej vojenčine, aj z prvého československého ligového titulu. Kozákovým vrcholom mali byť MS vo Španielsku, kde však náš silný tím prepadol – nepodarilo sa mu postúpiť zo skupiny. Už vtedy sa prejavila jeho problematická povaha, ktorá mu neskôr kazila trénerský kredit. Po MS sa ostro pustil do vtedajšieho reprezentačného trénera Vengloša, no incident, ktorý by v normálnej krajine bol na prvých stranách športových novín, sa v socializme podarilo rýchlo ututlať. Kozák, ktorý sa počas hráčskej kariéry trikrát tešil z československého pohára, skúsil zahraničné angažmán, ale v Belgicku ani vo Francúzsku sa nepresedil. Vrátil sa tam, kde sa na najlepšie cítil, na slovenský východ.
Svoju hráčsku kariéru nakoniec zakončil v Lokomotíve Košice, kde sa cez rôzne trénerské posty prepracoval na trénera A-mužstva. Už vtedy ukázal, že všetko, čo sa naučil vo vtedajšej československej lige, preniesol aj do svojho trénerského remesla. Jeho hráči ho milovali a nedali na neho dopustiť, no mimo Košíc na Kozáka začali pozerať inak. Ako na človeka, ktorý nevie krotiť svoj prchký charakter. Už v roku 1995 napadol rozhodcu Antona Stredáka, za čo si vyslúžil ročný dištanc. Je to smutný rekord, ktorý doteraz nikto neprekonal.
Svoje hviezdne roky prežil v 1. FC Košice, kde s pomocou Rezešových peňazí zostavil mužstvo, ktoré na dva roky ovládlo slovenskú ligu. Dve víťazstvá Košíc v ročníkoch 1996/97 a 1997/98 v slovenskej lige sú doteraz Kozákovým najväčším úspechom, no treba dodať, že svoje zohral aj majiteľ, ktorý si v čase najväčšieho mečiarizmu mohol dovoliť kúpiť takmer všetko. Na konci leta 1997 sa Košičanom ako prvému slovenskému klubu podarilo postúpiť do miliardárskej Ligy majstrov. Mužstvo tam síce úplne prepadlo, ale Kozák odkoučoval len jediný zápas, pretože ho z lavičky vyhnali zdravotné ťažkosti.
V roku 1998 sa k mužstvu na krátky čas vrátil, ale bol to už iný klub. Bez Rezešových peňazí sa postupne prepadal v tabuľke smerom nadol, až kým v sezóne 2002/03 zo slovenskej ligy nezmizol. V tom čase bol Kozák mimo. Trénoval Michalovce, odkiaľ sa presunul do ambiciózneho druholigového Steel Trans Ličartovce, ktoré s ním vrátili do prvej ligy pod novým menom MFK Košice. Pod jeho vedením v druhej polovici minulého desaťročia patril klub medzi tie lepšie slovenské mužstvá (v roku 2009 vyhral aj Slovenský pohár). Pre veľký futbal objavil napríklad neznámeho srbského futbalistu Nemanju Matiča, ktorý sa presadil v Benfike Lisabon. K jeho odchovancom patril aj ďalší Srb Marko Milinkovič, ktorého Košice neskôr predali do konkurenčného Slovana Bratislava.
No jeho trénerské úspechy opäť zatienilo jeho chrapúnske správanie. Bolo mu jedno, na koho útočí. Nadával rozhodcom, novinárom, ale aj svojim niekdajším priateľom, ako napríklad českému trénerovi Ružomberka Přemyslovi Bičovskému, ktorý s ním kedysi hral v československej reprezentácii. V septembri 2009 dostal sedemmesačný dištanc za to, že cez prestávku počas zápasu s Nitrou napadol trénera brankára hostí. K jeho najslávnejším výrokom patrí veta z tlačovky po zápase s Trnavou: „Budeme sa biť. Rozhodcovia a novinári budú chodiť na fotbal dosratí,“ povedal po zápase. Neskôr sa opravil, aj keď „kozákovským“ spôsobom: „Myslel som to obrazne. Keď budem chcieť niekomu tresnúť po papuli, nepoviem to verejne, dostane potichu.“
Kozák je východniarsky fenomén. Bez neho sú Košice, ktoré dnes hrávajú len s vlastnými odchovancami, na vypadnutie, ale s ním útočia na horné priečky tabuľky. To je hlavný dôvod, prečo domáci na neho nedajú dopustiť a tvrdia, že práve jeho východniarsky „pôvod“ je dôvodom, prečo doteraz nebol reprezentačným trénerom. O novom trénerovi sa rozhodne v najbližších týždňoch. Kozák viackrát nahlas hovoril o tom, že rád viedol reprezentáciu a vraj podľa jeho slov bol k tomu naozaj blízko, dokonca povedal, že sa utíši. No nie všetci novinári sú si istí, či jeho čaro bude fungovať na západ od Košíc. „Podľa mňa Kozák nie je najlepší výber. Asi by počas zápasu s Bosnou neinzultoval jej hviezdu Džeka, na to si dá pozor, ale to, že si dokáže poradiť s košickým kádrom, neznamená, že si rovnako poradí s Hamšíkom a spol,“ dodáva Peter Fukatsch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.