.je pondelok 17. júna 2013, presne dva roky od momentu, keď zvolili poslanci za šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša. Po chodbách parlamentu kráča muž nižšej postavy, ktorý bude na budúci rok oslavovať päťdesiatku. Zamračený Jaromír Čižnár vojde do miestnosti, kde ho už čakajú členovia ústavnoprávneho výboru. Hoci Slovensko má legitímne zvoleného generálneho prokurátora, poslanci si chcú vypočuť aj kandidáta Smeru Čižnára. Prezident Ivan Gašparovič totiž odmietol do tejto funkcie vymenovať Jozefa Čentéša.
.prísny dovnútra
Prvý dojem nie je najhorší. Čižnár hovorí o potrebe zmeniť imidž prokuratúry, ktorá je vraj v médiách len vtedy, keď sa stane „prúser“. Sympaticky pôsobia aj jeho predstavy, ako urobiť poriadok vnútri Generálnej prokuratúry (GP). Táto inštitúcia je totiž známa svojou prezamestnanosťou – viacerí prokurátori tam majú navyše dobre platené miesta len za zásluhy či lojalitu. Hodnotiť ľudí podľa výsledkov, ako to avizuje Čižnár, je preto manažérsky model, proti ktorému ťažko namietať.
Nový šéf GP chce robiť výber, a nie nábor, pričom dôležité funkcie plánuje obsadiť aj ľuďmi z regiónov. Čižnár chce zároveň urýchliť činnosť prokuratúry, aby neboli zbytočné prieťahy v konaní – hlavne pokiaľ ide o väzobné veci. Dobrým nápadom sú aj pravidelné previerky spisov, respektíve snaha trestať za chyby aj nadriadených prokurátorov. Toto všetko sú veci, za ktoré síce Čižnárovi nebudú tlieskať ľudia zvnútra GP, môžu však pomôcť k efektívnejšiemu riešeniu dôležitých káuz.
.právnické kľučky
Na pohľad ústretovo sa javí aj Čižnárov prísľub, že odstúpi z funkcie, ak Ústavný súd potvrdí, že boli porušené práva Jozefa Čentéša. Keď to vysloví, novinári na chvíľu spozornejú. Aj v tomto prípade sa však diabol ukrýva v detailoch. Po opakovaných otázkach poslanca Radoslava Procházku, nech je konkrétnejší, totiž vyjde najavo, ako to Čižnár v skutočnosti myslí. Áno, odstúpim, ale len vtedy, keď súd skonštatuje, že Čentéšove práva som porušil ja svojou kandidatúrou, upresní Čižnár.
To znamená, že ak by podľa súdu porušil Čentéšove práva prezident Gašparovič, ktorý ho odmietol vymenovať do funkcie GP, alebo parlament, ktorý umožnil zvoliť kandidáta Smeru Čižnára, nič sa nezmení. Čižnár tak poslancom nezáväzne garantoval niečo, čo aj tak nenastane. Typický právnik, ktorý vie, čo si môže dovoliť, pričom to ešte podá tak, aby to vyzeralo efektne.
.čentéš vo funkcii
Vyhýbavo reagoval Čižnár aj na otázky, či ponúkne nejakú pozíciu na GP Jozefovi Čentéšovi. Toto sa ešte dá pochopiť, keďže ani on sám zatiaľ nie je vo funkcii. Čižnár predbežne avizoval len to, že s Čentéšom počíta, pretože je to dobrý odborník, s ktorým chce spolupracovať. Je však málo pravdepodobné, že z neho urobí svojho námestníka, ako ho vyzval poslanec Alojz Hlina. Čižnárov vzťah s Čentéšom je síce korektný, no až takí blízki si nikdy neboli. Čižnár by tým navyše riskoval, že proti sebe popudí Smer, ktorému je zaviazaný, keďže ho presadil do funkcie GP.
Otázne tiež je, či by takúto ponuku prijal samotný Čentéš. Prejavom veľkorysosti by však bolo, keby urobil Čižnár z Čentéša riaditeľa trestného odboru, ktorý považuje za najdôležitejší. Túto funkciu dnes zastáva skompromitovaný Tibor Šumichrast, ktorý už zastavil viacero závažných káuz. Čižnár s ním má navyše aj osobný problém, keďže Šumichrast sa o ňom na jednej oslave vyjadril, že je „malý nasratý“. „Keď sa to Čižnár dozvedel, povedal, že keď sa raz stane šéfom GP, tak poletí, až sa za ním zapráši,” povedal .týždňu jeden z prokurátorov.
.výbušná povaha
Čo, naopak, Čižnárovi vôbec nevyšlo, bol spôsob, akým vystupoval pred poslancami. Tí, čo ho poznajú, sa zhodnú, že vie byť aj agresívnejší. No napriek tomu, že sa snažil maximálne ovládať, bolo zrejmé, že je to impulzívny typ človeka, ktorý dokáže ľahko vybuchnúť. Miestami pôsobil arogantne, aj jeho slovník mal ďaleko od generálneho prokurátora moderného typu. V tomto zmysle má Čižnár bližšie k Trnkovi než k Čentéšovi. Jeho spindoktori budú mať na čom popracovať.
Pre krajinu však nie je až také dôležité, aké reformy urobí Čižnár vnútri GP ani to, ako bude vystupovať na verejnosti. Jeho prínos sa bude merať najmä tým, ako si poradí s politicky citlivými kauzami. A tu vzbudzuje nový generálny prokurátor zatiaľ najväčšie pochybnosti. Čižnár síce tvrdí, že išiel proti Smeru v prípade sociálnych podnikov, kde boli stíhaní nominanti exministerky práce Viery Tomanovej. Toto však nebola natoľko významná kauza, v ktorej by musel prokurátor disponovať nadštandardnou odvahou.
.alibizmus a výhovorky
Uvedomuje si to zrejme aj Čižnár, ktorý na výbore ochotne odpovedal aj na otázku o kauze Malinová. Mimochodom, položil mu ju málo známy poslanec Smeru Antonín Cicoň – navyše vecným, nekonfrontačným spôsobom, takže to vyzeralo, akoby bola takáto stratégia dohodnutá vopred. Nacvičene pôsobila aj Čižnárova odpoveď, ktorou sa snažil uspokojiť všetkých. Na jednej strane kritizoval, že vyšetrovanie kauzy trvá viac ako šesť rokov, čo vraj hraničí „s ľudskými právami“. K tomu, ako prípad uzavrieť, sa však jednoznačne nevyjadril.
Čižnár obišiel aj fakt, že ako generálny prokurátor môže kauzu rozhodnúť aj sám. Alibistická bola aj jeho odpoveď na otázku, či otvorí prípad financovania Smeru, respektíve kauzu hlasu podobného Ficovi. „To robil špeciálny prokurátor, tam nemám právo zasahovať,“ tvrdí Čižnár, hoci ako šéf GP môže vydať takzvaný pozitívny pokyn, aby bolo začaté trestné stíhanie. To isté platí aj v kauze Glance House, kde nebol dodnes obvinený jeden z hlavných aktérov Dobroslav Trnka. V tomto prípade sa Čižnár pre zmenu vyhovoril na Krajskú prokuratúru v Trnave.
.prokurátor pre Slovensko
Je úplne legitímne, ak opozícia kritizuje spôsob, akým bol Jaromír Čižnár zvolený do funkcie GP, hoci by si mohla odpustiť teatrálne gestá (Matovičove transparenty), aj prehnané paralely (Frešove výroky o nástupe komunistickej totality, Sulíkove prirovnania k Hitlerovi). Rovnako je v poriadku, že na protest proti Čižnárovej voľbe opustila rokovaciu sálu. Reakcia predsedu parlamentu Pavla Pašku, že opoziční poslanci utekajú ako potkany z potápajúcej sa lode, len dokresľuje, že Smer sa napriek intenzívnemu marketingu až tak veľmi nezmenil.
Súčasne však platí, že ani táto opozícia nie je práve dôveryhodná, keď spochybňuje Čižnárovu nezávislosť, pretože je úzko spätý s Robertom Ficom. Vďaka jej poslancom sa totiž v minulosti takmer stal šéfom GP Trnka, ktorý má nadštandardné vzťahy s Mariánom Kočnerom. Trnku dokonca navrhol do tejto funkcie bývalý poslanec SDKÚ Stanislav Janiš, ktorý tak nemohol urobiť bez vedomia bývalého predsedu strany Mikuláša Dzurindu. Čižnár je jednoducho odrazom slovenskej reality, akú si želajú aj jej politické elity, hoci navonok sa tvária rozhorčene. Na viac v tejto chvíli nemáme.
.prísny dovnútra
Prvý dojem nie je najhorší. Čižnár hovorí o potrebe zmeniť imidž prokuratúry, ktorá je vraj v médiách len vtedy, keď sa stane „prúser“. Sympaticky pôsobia aj jeho predstavy, ako urobiť poriadok vnútri Generálnej prokuratúry (GP). Táto inštitúcia je totiž známa svojou prezamestnanosťou – viacerí prokurátori tam majú navyše dobre platené miesta len za zásluhy či lojalitu. Hodnotiť ľudí podľa výsledkov, ako to avizuje Čižnár, je preto manažérsky model, proti ktorému ťažko namietať.
Nový šéf GP chce robiť výber, a nie nábor, pričom dôležité funkcie plánuje obsadiť aj ľuďmi z regiónov. Čižnár chce zároveň urýchliť činnosť prokuratúry, aby neboli zbytočné prieťahy v konaní – hlavne pokiaľ ide o väzobné veci. Dobrým nápadom sú aj pravidelné previerky spisov, respektíve snaha trestať za chyby aj nadriadených prokurátorov. Toto všetko sú veci, za ktoré síce Čižnárovi nebudú tlieskať ľudia zvnútra GP, môžu však pomôcť k efektívnejšiemu riešeniu dôležitých káuz.
.právnické kľučky
Na pohľad ústretovo sa javí aj Čižnárov prísľub, že odstúpi z funkcie, ak Ústavný súd potvrdí, že boli porušené práva Jozefa Čentéša. Keď to vysloví, novinári na chvíľu spozornejú. Aj v tomto prípade sa však diabol ukrýva v detailoch. Po opakovaných otázkach poslanca Radoslava Procházku, nech je konkrétnejší, totiž vyjde najavo, ako to Čižnár v skutočnosti myslí. Áno, odstúpim, ale len vtedy, keď súd skonštatuje, že Čentéšove práva som porušil ja svojou kandidatúrou, upresní Čižnár.
To znamená, že ak by podľa súdu porušil Čentéšove práva prezident Gašparovič, ktorý ho odmietol vymenovať do funkcie GP, alebo parlament, ktorý umožnil zvoliť kandidáta Smeru Čižnára, nič sa nezmení. Čižnár tak poslancom nezáväzne garantoval niečo, čo aj tak nenastane. Typický právnik, ktorý vie, čo si môže dovoliť, pričom to ešte podá tak, aby to vyzeralo efektne.
.čentéš vo funkcii
Vyhýbavo reagoval Čižnár aj na otázky, či ponúkne nejakú pozíciu na GP Jozefovi Čentéšovi. Toto sa ešte dá pochopiť, keďže ani on sám zatiaľ nie je vo funkcii. Čižnár predbežne avizoval len to, že s Čentéšom počíta, pretože je to dobrý odborník, s ktorým chce spolupracovať. Je však málo pravdepodobné, že z neho urobí svojho námestníka, ako ho vyzval poslanec Alojz Hlina. Čižnárov vzťah s Čentéšom je síce korektný, no až takí blízki si nikdy neboli. Čižnár by tým navyše riskoval, že proti sebe popudí Smer, ktorému je zaviazaný, keďže ho presadil do funkcie GP.
Otázne tiež je, či by takúto ponuku prijal samotný Čentéš. Prejavom veľkorysosti by však bolo, keby urobil Čižnár z Čentéša riaditeľa trestného odboru, ktorý považuje za najdôležitejší. Túto funkciu dnes zastáva skompromitovaný Tibor Šumichrast, ktorý už zastavil viacero závažných káuz. Čižnár s ním má navyše aj osobný problém, keďže Šumichrast sa o ňom na jednej oslave vyjadril, že je „malý nasratý“. „Keď sa to Čižnár dozvedel, povedal, že keď sa raz stane šéfom GP, tak poletí, až sa za ním zapráši,” povedal .týždňu jeden z prokurátorov.
.výbušná povaha
Čo, naopak, Čižnárovi vôbec nevyšlo, bol spôsob, akým vystupoval pred poslancami. Tí, čo ho poznajú, sa zhodnú, že vie byť aj agresívnejší. No napriek tomu, že sa snažil maximálne ovládať, bolo zrejmé, že je to impulzívny typ človeka, ktorý dokáže ľahko vybuchnúť. Miestami pôsobil arogantne, aj jeho slovník mal ďaleko od generálneho prokurátora moderného typu. V tomto zmysle má Čižnár bližšie k Trnkovi než k Čentéšovi. Jeho spindoktori budú mať na čom popracovať.
Pre krajinu však nie je až také dôležité, aké reformy urobí Čižnár vnútri GP ani to, ako bude vystupovať na verejnosti. Jeho prínos sa bude merať najmä tým, ako si poradí s politicky citlivými kauzami. A tu vzbudzuje nový generálny prokurátor zatiaľ najväčšie pochybnosti. Čižnár síce tvrdí, že išiel proti Smeru v prípade sociálnych podnikov, kde boli stíhaní nominanti exministerky práce Viery Tomanovej. Toto však nebola natoľko významná kauza, v ktorej by musel prokurátor disponovať nadštandardnou odvahou.
.alibizmus a výhovorky
Uvedomuje si to zrejme aj Čižnár, ktorý na výbore ochotne odpovedal aj na otázku o kauze Malinová. Mimochodom, položil mu ju málo známy poslanec Smeru Antonín Cicoň – navyše vecným, nekonfrontačným spôsobom, takže to vyzeralo, akoby bola takáto stratégia dohodnutá vopred. Nacvičene pôsobila aj Čižnárova odpoveď, ktorou sa snažil uspokojiť všetkých. Na jednej strane kritizoval, že vyšetrovanie kauzy trvá viac ako šesť rokov, čo vraj hraničí „s ľudskými právami“. K tomu, ako prípad uzavrieť, sa však jednoznačne nevyjadril.
Čižnár obišiel aj fakt, že ako generálny prokurátor môže kauzu rozhodnúť aj sám. Alibistická bola aj jeho odpoveď na otázku, či otvorí prípad financovania Smeru, respektíve kauzu hlasu podobného Ficovi. „To robil špeciálny prokurátor, tam nemám právo zasahovať,“ tvrdí Čižnár, hoci ako šéf GP môže vydať takzvaný pozitívny pokyn, aby bolo začaté trestné stíhanie. To isté platí aj v kauze Glance House, kde nebol dodnes obvinený jeden z hlavných aktérov Dobroslav Trnka. V tomto prípade sa Čižnár pre zmenu vyhovoril na Krajskú prokuratúru v Trnave.
.prokurátor pre Slovensko
Je úplne legitímne, ak opozícia kritizuje spôsob, akým bol Jaromír Čižnár zvolený do funkcie GP, hoci by si mohla odpustiť teatrálne gestá (Matovičove transparenty), aj prehnané paralely (Frešove výroky o nástupe komunistickej totality, Sulíkove prirovnania k Hitlerovi). Rovnako je v poriadku, že na protest proti Čižnárovej voľbe opustila rokovaciu sálu. Reakcia predsedu parlamentu Pavla Pašku, že opoziční poslanci utekajú ako potkany z potápajúcej sa lode, len dokresľuje, že Smer sa napriek intenzívnemu marketingu až tak veľmi nezmenil.
Súčasne však platí, že ani táto opozícia nie je práve dôveryhodná, keď spochybňuje Čižnárovu nezávislosť, pretože je úzko spätý s Robertom Ficom. Vďaka jej poslancom sa totiž v minulosti takmer stal šéfom GP Trnka, ktorý má nadštandardné vzťahy s Mariánom Kočnerom. Trnku dokonca navrhol do tejto funkcie bývalý poslanec SDKÚ Stanislav Janiš, ktorý tak nemohol urobiť bez vedomia bývalého predsedu strany Mikuláša Dzurindu. Čižnár je jednoducho odrazom slovenskej reality, akú si želajú aj jej politické elity, hoci navonok sa tvária rozhorčene. Na viac v tejto chvíli nemáme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.