.rokovanie parlamentu, na ktorom poslanci takmer deväť hodín diskutovali o podozreniach z tunelovania vojenských tajných služieb v rokoch 2006 – 2010, malo jeden vrchol aj niekoľko svetlých momentov. No zaznelo aj množstvo zbytočných faktických poznámok, najmä v podaní Smeru, keďže Ficovi poslanci len mechanicky bránili svojho ministra. Nepretrhla sa však ani opozícia – hlavne špičky Ľudovej platformy pôsobili, akoby išlo len o povinnú jazdu, aby nestratili tvár pred vlastným publikom. Od efektívneho tlaku na vládny Smer mali ich postoje poriadne ďaleko.
.glváč za čiarou
No najskôr spomínaný vrchol. Hviezdou dňa bol nepochybne minister obrany Martin Glváč. Tento politik, vraj jeden z najbystrejších v Smere, dal totiž voľný priechod svojim emóciám. Na verejnosti spravidla zdržanlivý právnik vášnivo gestikuloval, menil farbu aj intenzitu hlasu, ale hlavne – nemiestne útočil na svojho predchodcu Ľubomíra Galka (SaS). Samozrejme, že ani Galko nie je bez chýb: ale to, čo si voči nemu dovolil Glváč, ktorý podnikal s Poórom aj Flašíkom, pričom sa kamarátil aj s bratislavským mafiánom Svobodom, bolo za pomyselnou čiarou.
Minister najskôr vyslovil sériu na pohľad vážnych obvinení, ktoré sa v tej chvíli nedali overiť. Napríklad tvrdil, že zastavil nejaký biznis bývalému poradcovi Ľubomíra Galka, ktorého však pre istotu nemenoval. Vzápätí označil za absurdné, že tajná služba nechala tohto človeka – za ministra Galka – odpočúvať pre podozrenie z korupcie... Glváč tiež naznačoval, že za bývalej vlády vraj dostal na ministerstve obrany zákazky bývalý šéf ŠtB Alojz Lorenc, hovoril o nákupe drahých áut či softvéru.
Glváča zrejme „nabrífovali“ jeho ľudia z tajnej služby, ktorí presne vedia, ako odpútať pozornosť a vzbudiť nedôveru voči dôležitému svedkovi. Ten sa potom musí vyviňovať, čo nie je pri takomto spravodajskom ataku jednoduché – väčšina ľudí si navyše aj tak povie, že niečo na tých rečiach musí byť. Glváč tak nemusel poslancom nič vysvetľovať, pričom si vystačil so sloganom, že správa o tunelovaní tajných služieb je slohová práca. „Táto kauza je o strachu pána Galka,“ vyhlásil minister, ktorý nemá od začiatku svoj rezort pod kontrolou. Jednoducho divadlo.
.galkovi svedkovia
Galko chvíľu pôsobil, akoby ho Glváčov útok vyviedol z miery – zrejme uvažoval, či sa brániť, alebo vecne opísať fakty a súvislosti kauzy tunelovanie. Napokon si zvolil druhú možnosť, pričom citoval aj niekoľko detailov zo správy o vyšetrovaní, ktorú vypracoval Vladimír Suchodolinský. Tá hovorí o organizovanom rozkrádaní tajných služieb. „Nebojte sa, budú aj ďalší svedkovia,“ povedal Galko smerom k ministrovi Glváčovi.
Užitočné bolo aj vystúpenie Daniela Lipšica (NOVA), ktorý položil ministrovi Glváčovi štyri základné otázky: či patril majetok, opísaný v správe, vojenskému spravodajstvu. Ak áno, kedy a za akú cenu bol kúpený, rekonštruovaný, respektíve predaný. Dobre argumentovali aj Richard Vašečka a Igor Hraško (OĽaNO), ktorí majú ako členovia kontrolného výboru parlamentu dosť informácií o pozadí celej kauzy.
Vašečka hovoril najmä o politickej zodpovednosti, pričom si pomohol aj abdikačným prejavom českého premiéra Nečasa. Hraško sa zastal ľudí ako Suchodolinský, ktorí už nemali inú možnosť, ako vystúpiť pred kamerami. „Ak sa deje niečo nečisté, a prokuratúra nekoná, tak posledná možnosť, ako na to upozorniť, sú médiá.“ Jedným z najväčších sklamaní bol, naopak, prejav šéfa spomínaného výboru – Martina Fedora z SDKÚ.
.schizofrénia SDKÚ
Tento poslanec, ktorý bol v roku 2011 spolu s Robertom Kaliňákom (Smer) veľmi aktívny v Galkovej kauze odpočúvania novinárov, je totiž v prípade Glváča až nadmieru pokojný. Fedor bol voči nemu ústretový už na výbore, keď presadil vágne uznesenie o problémoch v tajnej službe, ktoré neprekážalo ani poslancom Smeru. V politike „obrusovania hrán“ pokračoval aj na mimoriadnej schôdzi, keď vyzýval kolegov z opozície aj koalície, aby spolu diskutovali a prekonali tak „zaťaté postoje“.
O poznanie kritickejší bol Fedorov stranícky šéf Pavol Frešo, ktorý prirovnal škandál s tunelovaním ku kauze emisie, keďže v nej vystupujú podobní ľudia – kedysi nominanti Jána Slotu. Freša však pohotovo schladil poslanec Alojz Hlina: „Všetci predsa dávno vieme, čí ľudia sú to, objavujete teplú vodu. Správate sa spôsobom, že kopkaj, hryzkaj, ale tak, aby to veľmi nebolelo. Keď chcete byť konzistentní, tak podpíšte Ľubomírovi Galkovi návrh na odvolanie ministra Glváča.“
V podobnej schizofrénii žije aj KDH. Na jednej strane poslanec Marián Kvasnička, ktorý je aj členom kontrolného výboru, v jednom z najlepších prejavov pripomenul Smeru Gauliedera, Kováča mladšieho, Remiáša aj Hedvigu Malinovú. Šéf poslaneckého klubu strany Pavol Hrušovský, naopak, kritizoval – v zhode s Robertom Ficom – bývalú dôstojníčku tajnej služby Katarínu Svrčekovú, že odkryla svoju identitu, keď verejne poukázala na to, ako ju pre kauzu tunelovanie jej nadriadení šikanujú.
„Nestačím sa čudovať, čo si to niektorí ľudia dovoľujú. Ak existujú podozrenia, že niekomu bolo uprené právo, alebo mohlo prísť k spáchaniu trestnej činnosti, to sa robí iným spôsobom, ako zvolávaním tlačových konferencií,“ rozčuľoval sa Hrušovský. Svrčeková pritom požiadala o pomoc aj Hrušovského, nič sa však nestalo. Navyše pracovala v takzvanej odkrytej časti, kde podlieha utajeniu len funkčná náplň.
.kováčik robí PR
Pochybnosti vzbudzuje aj vlažný postoj Mostu-Híd. Jeho poslanec Ivan Švejna, takisto člen kontrolného výboru, totiž v jednom z najslabších vystúpení nepovedal nič zásadné. Zdá sa, že aj strana Bélu Bugára hrá v tejto kauze na dve strany, aby si nezatvorila dvere pred prípadnou spoluprácou so Smerom. Ficovi poslanci napokon presadili neškodné uznesenie, že kauzou sa má ďalej zaoberať polícia (prokuratúra).
Z tohto oblaku však zrejme nezaprší: škandál tunelovania totiž rieši človek, ktorý je priamo podriadený špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. To znamená človeku, ktorý už raz v dôležitej kauze pomohol Smeru (hlas podobný Ficovi). Úrad pod Kováčikovým vedením navyše dodnes nepožiadal ministra Glváča, aby zbavil mlčanlivosti bývalých dôstojníkov tajnej služby, ktorí majú k prípadu čo povedať.
Namiesto toho rieši, či náhodou neprišlo medializáciou Suchodolinského správy k vyzradeniu utajovaných skutočností. Samotný Kováčik mal v posledných dňoch aj iné starosti: obhajoval postup Smeru v kauze generálny prokurátor a robil promo Jaromírovi Čižnárovi. Ak kauzu tunelovanie nespláchli povodne, na Kováčika sa možno spoľahnúť. Po dovolenkách si už zrejme na Glváčovu „slohovú prácu“ nikto nespomenie.
.glváč za čiarou
No najskôr spomínaný vrchol. Hviezdou dňa bol nepochybne minister obrany Martin Glváč. Tento politik, vraj jeden z najbystrejších v Smere, dal totiž voľný priechod svojim emóciám. Na verejnosti spravidla zdržanlivý právnik vášnivo gestikuloval, menil farbu aj intenzitu hlasu, ale hlavne – nemiestne útočil na svojho predchodcu Ľubomíra Galka (SaS). Samozrejme, že ani Galko nie je bez chýb: ale to, čo si voči nemu dovolil Glváč, ktorý podnikal s Poórom aj Flašíkom, pričom sa kamarátil aj s bratislavským mafiánom Svobodom, bolo za pomyselnou čiarou.
Minister najskôr vyslovil sériu na pohľad vážnych obvinení, ktoré sa v tej chvíli nedali overiť. Napríklad tvrdil, že zastavil nejaký biznis bývalému poradcovi Ľubomíra Galka, ktorého však pre istotu nemenoval. Vzápätí označil za absurdné, že tajná služba nechala tohto človeka – za ministra Galka – odpočúvať pre podozrenie z korupcie... Glváč tiež naznačoval, že za bývalej vlády vraj dostal na ministerstve obrany zákazky bývalý šéf ŠtB Alojz Lorenc, hovoril o nákupe drahých áut či softvéru.
Glváča zrejme „nabrífovali“ jeho ľudia z tajnej služby, ktorí presne vedia, ako odpútať pozornosť a vzbudiť nedôveru voči dôležitému svedkovi. Ten sa potom musí vyviňovať, čo nie je pri takomto spravodajskom ataku jednoduché – väčšina ľudí si navyše aj tak povie, že niečo na tých rečiach musí byť. Glváč tak nemusel poslancom nič vysvetľovať, pričom si vystačil so sloganom, že správa o tunelovaní tajných služieb je slohová práca. „Táto kauza je o strachu pána Galka,“ vyhlásil minister, ktorý nemá od začiatku svoj rezort pod kontrolou. Jednoducho divadlo.
.galkovi svedkovia
Galko chvíľu pôsobil, akoby ho Glváčov útok vyviedol z miery – zrejme uvažoval, či sa brániť, alebo vecne opísať fakty a súvislosti kauzy tunelovanie. Napokon si zvolil druhú možnosť, pričom citoval aj niekoľko detailov zo správy o vyšetrovaní, ktorú vypracoval Vladimír Suchodolinský. Tá hovorí o organizovanom rozkrádaní tajných služieb. „Nebojte sa, budú aj ďalší svedkovia,“ povedal Galko smerom k ministrovi Glváčovi.
Užitočné bolo aj vystúpenie Daniela Lipšica (NOVA), ktorý položil ministrovi Glváčovi štyri základné otázky: či patril majetok, opísaný v správe, vojenskému spravodajstvu. Ak áno, kedy a za akú cenu bol kúpený, rekonštruovaný, respektíve predaný. Dobre argumentovali aj Richard Vašečka a Igor Hraško (OĽaNO), ktorí majú ako členovia kontrolného výboru parlamentu dosť informácií o pozadí celej kauzy.
Vašečka hovoril najmä o politickej zodpovednosti, pričom si pomohol aj abdikačným prejavom českého premiéra Nečasa. Hraško sa zastal ľudí ako Suchodolinský, ktorí už nemali inú možnosť, ako vystúpiť pred kamerami. „Ak sa deje niečo nečisté, a prokuratúra nekoná, tak posledná možnosť, ako na to upozorniť, sú médiá.“ Jedným z najväčších sklamaní bol, naopak, prejav šéfa spomínaného výboru – Martina Fedora z SDKÚ.
.schizofrénia SDKÚ
Tento poslanec, ktorý bol v roku 2011 spolu s Robertom Kaliňákom (Smer) veľmi aktívny v Galkovej kauze odpočúvania novinárov, je totiž v prípade Glváča až nadmieru pokojný. Fedor bol voči nemu ústretový už na výbore, keď presadil vágne uznesenie o problémoch v tajnej službe, ktoré neprekážalo ani poslancom Smeru. V politike „obrusovania hrán“ pokračoval aj na mimoriadnej schôdzi, keď vyzýval kolegov z opozície aj koalície, aby spolu diskutovali a prekonali tak „zaťaté postoje“.
O poznanie kritickejší bol Fedorov stranícky šéf Pavol Frešo, ktorý prirovnal škandál s tunelovaním ku kauze emisie, keďže v nej vystupujú podobní ľudia – kedysi nominanti Jána Slotu. Freša však pohotovo schladil poslanec Alojz Hlina: „Všetci predsa dávno vieme, čí ľudia sú to, objavujete teplú vodu. Správate sa spôsobom, že kopkaj, hryzkaj, ale tak, aby to veľmi nebolelo. Keď chcete byť konzistentní, tak podpíšte Ľubomírovi Galkovi návrh na odvolanie ministra Glváča.“
V podobnej schizofrénii žije aj KDH. Na jednej strane poslanec Marián Kvasnička, ktorý je aj členom kontrolného výboru, v jednom z najlepších prejavov pripomenul Smeru Gauliedera, Kováča mladšieho, Remiáša aj Hedvigu Malinovú. Šéf poslaneckého klubu strany Pavol Hrušovský, naopak, kritizoval – v zhode s Robertom Ficom – bývalú dôstojníčku tajnej služby Katarínu Svrčekovú, že odkryla svoju identitu, keď verejne poukázala na to, ako ju pre kauzu tunelovanie jej nadriadení šikanujú.
„Nestačím sa čudovať, čo si to niektorí ľudia dovoľujú. Ak existujú podozrenia, že niekomu bolo uprené právo, alebo mohlo prísť k spáchaniu trestnej činnosti, to sa robí iným spôsobom, ako zvolávaním tlačových konferencií,“ rozčuľoval sa Hrušovský. Svrčeková pritom požiadala o pomoc aj Hrušovského, nič sa však nestalo. Navyše pracovala v takzvanej odkrytej časti, kde podlieha utajeniu len funkčná náplň.
.kováčik robí PR
Pochybnosti vzbudzuje aj vlažný postoj Mostu-Híd. Jeho poslanec Ivan Švejna, takisto člen kontrolného výboru, totiž v jednom z najslabších vystúpení nepovedal nič zásadné. Zdá sa, že aj strana Bélu Bugára hrá v tejto kauze na dve strany, aby si nezatvorila dvere pred prípadnou spoluprácou so Smerom. Ficovi poslanci napokon presadili neškodné uznesenie, že kauzou sa má ďalej zaoberať polícia (prokuratúra).
Z tohto oblaku však zrejme nezaprší: škandál tunelovania totiž rieši človek, ktorý je priamo podriadený špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. To znamená človeku, ktorý už raz v dôležitej kauze pomohol Smeru (hlas podobný Ficovi). Úrad pod Kováčikovým vedením navyše dodnes nepožiadal ministra Glváča, aby zbavil mlčanlivosti bývalých dôstojníkov tajnej služby, ktorí majú k prípadu čo povedať.
Namiesto toho rieši, či náhodou neprišlo medializáciou Suchodolinského správy k vyzradeniu utajovaných skutočností. Samotný Kováčik mal v posledných dňoch aj iné starosti: obhajoval postup Smeru v kauze generálny prokurátor a robil promo Jaromírovi Čižnárovi. Ak kauzu tunelovanie nespláchli povodne, na Kováčika sa možno spoľahnúť. Po dovolenkách si už zrejme na Glváčovu „slohovú prácu“ nikto nespomenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.