Sympaticky, naopak, pôsobilo, keď zo svojich asi siedmich hodín, ktoré potom po prebudení strávil v nádhernom lotyšskom hlavnom meste, Nečas možno jednu celú desatinu venoval návšteve nenápadnej budovy Múzea okupácie. Dodávam, provizórnej, pretože nová a zväčšená moderná budova múzea pri rieke Daugave sa opravuje a pripravuje na znovuotvorenie. V dome, ktorý býval po roku 1991 americkou ambasádou, tak bola iba provizórna výstava, zopár desiatok panelov s anglickými, ruskými a lotyšskými nápismi a čiernobielymi fotografiami, plus zopár ďalších exponátov.
Napriek tomu pri fotografiách, číslach a osudoch konkrétnych ľudí, o ktorých občas panely hovorili, mrazilo. Okupácia, tá sa z pohľadu Lotyšov začína rokom 1940 a končí sa až rokom 1991 a s výnimkou niekoľkých rokov okupácie nacistickej šlo o okupáciu sovietsku. Cena, ktorú za to Lotyšsko zaplatilo, bola rovnako obrovská, ako je päťdesiat rokov dlhý čas. Štvrť milióna Lotyšov pred Sovietmi ušlo, štvrť milióna ich poslali Sovieti na Sibír alebo popravili, ďalšie desiatky tisícov padli v boji, protisovietski partizáni boli v lotyšských lesoch ešte v päťdesiatych rokoch. Počet Lotyšov v Lotyšsku klesol pod dva milióny. Namiesto Lotyšov poslala Moskva 400-tisíc etnických Rusov, aby dosídlili krásnu prímorskú krajinu. Najmä medzi sovietskymi generálmi bola Riga, a ešte viac prímorské letovisko Jurmala, veľmi obľúbená.
Na to všetko som si spomenul vo štvrtok, keď som si na jednom ruskom serveri prečítal správu, že Lotyšsko uzákonilo zákaz sovietskych symbolov a postavilo ich na jednu úroveň so symbolmi nacistickými. Rusi, ktorí v Rige, kde tvoria polovicu obyvateľstva, provokatívne slávia 9. máj ako deň sovietskeho víťazstva nad nacizmom, budú mať smolu. Ak pôjdu v sovietskych uniformách a so sovietskymi vlajkami, bude im hroziť zatknutie a väzenie. Tak ako veteránom lotyšských jednotiek SS, ktorých si mnohí Lotyši ctia a ktorí si svoje uniformy na verejnosti už tiež neoblečú. Európa bude možno krútiť hlavou, pretože len málokto pochopí, prečo sa to deje. Len máloktorý národ si totiž vytrpel toľko ako Lotyši.
Napriek tomu pri fotografiách, číslach a osudoch konkrétnych ľudí, o ktorých občas panely hovorili, mrazilo. Okupácia, tá sa z pohľadu Lotyšov začína rokom 1940 a končí sa až rokom 1991 a s výnimkou niekoľkých rokov okupácie nacistickej šlo o okupáciu sovietsku. Cena, ktorú za to Lotyšsko zaplatilo, bola rovnako obrovská, ako je päťdesiat rokov dlhý čas. Štvrť milióna Lotyšov pred Sovietmi ušlo, štvrť milióna ich poslali Sovieti na Sibír alebo popravili, ďalšie desiatky tisícov padli v boji, protisovietski partizáni boli v lotyšských lesoch ešte v päťdesiatych rokoch. Počet Lotyšov v Lotyšsku klesol pod dva milióny. Namiesto Lotyšov poslala Moskva 400-tisíc etnických Rusov, aby dosídlili krásnu prímorskú krajinu. Najmä medzi sovietskymi generálmi bola Riga, a ešte viac prímorské letovisko Jurmala, veľmi obľúbená.
Na to všetko som si spomenul vo štvrtok, keď som si na jednom ruskom serveri prečítal správu, že Lotyšsko uzákonilo zákaz sovietskych symbolov a postavilo ich na jednu úroveň so symbolmi nacistickými. Rusi, ktorí v Rige, kde tvoria polovicu obyvateľstva, provokatívne slávia 9. máj ako deň sovietskeho víťazstva nad nacizmom, budú mať smolu. Ak pôjdu v sovietskych uniformách a so sovietskymi vlajkami, bude im hroziť zatknutie a väzenie. Tak ako veteránom lotyšských jednotiek SS, ktorých si mnohí Lotyši ctia a ktorí si svoje uniformy na verejnosti už tiež neoblečú. Európa bude možno krútiť hlavou, pretože len málokto pochopí, prečo sa to deje. Len máloktorý národ si totiž vytrpel toľko ako Lotyši.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.