Ako sa známkuje balet?

Keď sme sa s Matúšom Zajacom rozprávali o tom, čo ho najviac prekvapilo pri fotení tanečníkov, povedal mi, že až vtedy si uvedomil, aká veľká drina je tanec, väčšia než box. Niet pochýb, že mladí ľudia, ktorí sa cez talentové skúšky dostanú na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, majú kondičku ako vrcholoví športovci. Na osemročnú školu prichádzajú v jedenástich rokoch a odchádzajú v devätnástich. Na rozdiel od športových škôl však nemajú špeciálne stravné normy, potrebné pre správny vývin svalstva a kostí, ani športového lekára, maséra či bazény a sauny.
Začínajú postupne, telo si musí zvyknúť. V prvom ročníku sú to denne dve hodiny klasického tanca, od druhého ročníka štyri, najstarší sú v tanečnej sále 26 až 28 hodín týždenne. „Sme škola rodinného typu,“ hovorí pre .týždeň riaditeľka konzervatória Katarína Zacharová. „Pedagógovia sú aj náhradní rodičia, žiaci prídu ráno o pol ôsmej do školy a odchádzajú o siedmej večer, medzitým stihnú akurát vybehnúť na prechádzku do Horského parku či do mesta. „Učitelia žiakov dokonale poznajú. Ak sa niečo nepríjemné deje v rodine, okamžite sa to odrazí nielen na učení, ale najmä na tanečnej technike. Aj preto majú medzi predmetmi psychológiu, kde sa učia zvládať stres, sústredenie, emócie, motiváciu, neúspech aj veľký úspech.
Čo všetko sa hodnotí pri prijímacom konaní? V prvom rade vzhľad, teda proporcie a súmernosť postavy. Možno to znie ušiam zástancov rovnakých príležitostí neprijateľne, ale tanec je estetická záležitosť. Následne dieťa posudzuje lekár, či má dispozície na tanec, teda pružnosť a pevnosť šliach, „vytočenosť“ kĺbov, priehlavkov a pod. Až v treťom kole sa skúma muzikalita, rytmus, improvizácia. Kladiete si otázku, ako sa dá v jedenástich rokoch rozhodnúť o celej budúcnosti? Čo ak to bol krok vedľa a v treťom ročníku sa ukáže, že dieťa už nerastie, fyzicky, umelecky či inak? Kedykoľvek môže prestúpiť na bežnú školu. Okrem niektorých výchovných predmetov totiž žiaci absolvujú všetky povinné predmety ako každá iná škola. V priebehu roka sa tanec neznámkuje, žiaci si už na škole zvykajú na polročné komisionálne skúšanie. Teda na to, aby skoncentrovali do jedného krátkeho predstavenia všetko, čo sa naučili. Komisia známkuje muzikalitu, techniku a umelecký rast.  
Byť tanečníkom je tvrdý chlebíček, navyše tu okrem športového výkonu treba podať aj výkon umelecký. Nie je jednoduché vypracovať sa na sólistu baletu niekde v zahraničí tak, aby to bol aj lukratívny džob, ktorý aj tak vekom pominie. Rivalita medzi tanečníkmi je veľká, a nie každého uspokojí byť súčasťou dobrého tanečného telesa na zborovej pozícii. To však neznamená, že absolventi tanečného konzervatória nemajú pred sebou sľubné perspektívy. Z dvadsiatich minuloročných absolventov išli rovno zo školy aktívne tancovať do umeleckých telies len traja. Ďalší idú učiť na základné umelecké školy, väčšina pokračuje v štúdiu na vysokých školách, občas v celkom netanečných odboroch. Časť absolventov ide z projektu do projektu, ako sú napríklad muzikály. „Dôležité je, že naši absolventi neskončia na úrade práce, čo sa o mnohých iných školách povedať nedá,“ zakončuje riaditeľka konzervatória Katarína Zacharová s úsmevom náš rozhovor.  

Popisky fotografií:
1. Z hodiny koncertnej a scénickej praxe: ôsmačky sa pripravujú na absolventský koncert. Najskôr sa skúša pred zrkadlom, aby sa vedeli skorigovať, a potom bez zrkadla, lebo na javisku sú zrkadlom diváci.
2. Koncertná sála, tréning variácií klasického baletu na absolventský koncert. Tanečnica krátko predtým, ako sa dostane do kulminačnej fázy skoku grand jete.
3. Zákulisie za javiskom v DK Dúbravka: siedmak a šiestačky pred vystúpením v balete Paquita, počas záverečného koncertu školy.
4. Šiestaci z triedy klasického baletu na sále. Po rozcvičení pri tyči sa cvičí „na voľno“ čiže exercices au milieu.
5. Tréning šiestakov pred záverečnými cvikmi. Chlapci sa chystajú na skoky, dievčatá robia špagát a o chvíľu si pôjdu obuť špičky.