Keď sme pred časom uverejnili kritický názor významného slovenského architekta Pavla Paňáka na to, ako necitlivo sa tu zatepľuje a mení fasáda domov, článok vzbudil silné emócie. Čo vraj máme proti zatepľovaniu? Veď je to skvelá vec. To sme ani nespochybňovali, akurát sme spolu s architektom Paňákom tvrdili, že sa to tzv. „preplášťovanie“ architektúry často robí veľmi zle. „Celé dejiny architektúry sú o preplášťovaní domov, je to prirodzené, ale vždy sa to dialo tak, že aj nová vrstva mala svoju estetickú ambíciu, zodpovedajúcu svojej dobe. Bola to vždy nová kultúrna vrstva na inej kultúrnej vrstve,“ tvrdil architekt Paňák a zdôrazňoval, že aj tá nová fasáda má mať architektonickú ambíciu. A za tú nemožno považovať strakaté farby na nekvalitne zateplených domoch. Kúzlo dobrej fasády je ukryté v detailoch, pre laika často nepodstatných.
Fasády domov majú svoju súťaž. Organizuje ju firma Baumit, známy výrobca stavebných materiálov. Raz za dva roky odborná porota zhodnotí prihlásené diela. Samozrejme, že nie je možné posudzovať iba fasády, hoci má súťaž celkom jednoznačný názov. To pripomína aj člen poroty, významný slovenský architekt Ľubo Závodný: „Fasádu nemožno hodnotiť ako dobrú a zlú bez súvislosti zhodnotenia celého domu.“ Preto porota hodnotí nielen samotný výraz fasády, jej technické vyhotovenie, ale aj komplexné urbanisticko-architektonické riešenie. „Veď ako by pôsobil zlý dom, osadený nesprávne v prostredí, ale s peknou a kvalitnou fasádou?“ pripomína arch. Závodný,
No zároveň súťaž nie je takou elitnou prehliadkou, ako je napríklad Cena ARCH či Cena Dušana Jurkoviča, preto porota dostane do rúk oveľa širšiu vzorku. „Je to zaujímavé aj zo sociologického hľadiska,“ pripomína ďalší člen poroty Ľudovít Petránsky. „Táto vzorka nám ukazuje, čo sa na Slovensku v oblasti architektúry a stavebníctva deje.“ A čo z tohto uhla pohľadu ukázal tento ročník súťaže Fasáda roka? „Zaznamenali sme veľký pokrok v rekonštrukciách historických budov, silné boli najmä kategórie Sanovaná historická budova a tiež Rekonštruovaná, obnovená a adaptovaná budova. V týchto dvoch kategóriách bola teraz veľmi solídna vzorka,“ tvrdí Petránsky.
Tomáš Sepp zo spoločnosti Baumit dodáva, že tentoraz zaznamenali menej prihlásených objektov (pred dvoma rokmi súťažilo 195 stavieb, teraz 144), ale toto číslo je stále relatívne vysoké vzhľadom na iné podobné súťaže. Počas krízy v stavebníctve sa uvažovalo, že možno menší počet realizácií prinesie vyššiu kvalitu, a teda aj používanie náročnejších materiálových riešení. „Určite sme nezaznamenali nejaký zvláštny pohyb smerom k používaniu drahších riešení,“ tvrdí však Tomáš Sepp. „No mnohí realizátori aj investori pochopili, že použitie kvalitných materiálov sa dlhodobo oplatí. Mnohí doplatili na použitie lacných riešení najmä v oblasti fasád, ktoré bolo treba následne veľmi draho sanovať a opravovať. Pri sanácii historických budov to platí dvojnásobne.“
.ocenení
Hlavnú cenu v kategórii sanovaná historická budova získal meštiansky dom v Levoči (na Novej ulici 7), o obnovu ktorého sa zaslúžil Pamiatkový úrad SR a Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča. Pamiatková obnova fasády Dómu sv. Martina získala Cenu riaditeľa Baumitu. V kategórii Rekonštruovaná, obnovená a adaptovaná budova hlavnú cenu dostal bytový dom (Americká 1 – Ľubľanská 2) v Bratislave. Autormi obnovy sú Angela Hornická a Pavel Achberger. Urobiť novú fasádu tomuto domu z dvadsiatych rokov 20. storočia nebolo jednoduché. Dom je totiž postavený v štýle rondo kubizmu a oblúčikového dekorativizmu, a ako pripomína člen poroty Ján M. Bahna, tieto slohy ešte vyznávali fasádne remeslá. „A aj teraz si na ich rekonštrukcii zgustla realizačná firma. Základná béžová farba je akcentovaná výraznými červenými rímsami a šambránami. Dom po rekonštrukcii pôsobí v blokovej štruktúre dôstojne a dominantne,“ konštatuje architekt Bahna.
Zhodou okolností neďaleko tohto víťazného domu stojí obnovený dom, ktorý zvíťazil v kategórii Panelový dom (architekt Jozef Mravec). Je známe, že najväčšie problémy s fasádami majú nevkusne zateplené a namaľované paneláky. No súťaž ukázala, že sa to začína meniť. „Panelové domy už nekričia ohňostrojom farieb, ale snažia sa o decentnejší prístup k svojmu okoliu,“ tvrdí porotca Ľ. Petránsky. „Neprekvapuje, že je to najmä v prípadoch, keď si investor dal poradiť od architekta. Farebne neadekvátne riešenia s prevahou geometrických obrazcov, ktoré nerešpektovali pôvodnú tektoniku stavby, tak ustúpili triezvym a výtvarne adekvátnym riešeniam, obohacujúcim prostredie.“ Hlavnú cenu získal dom na Račianskej ulici v Bratislave, kde sa podarilo okrem vhodnej farebnosti riešiť aj kvalitu detailov, ako sú ostenia, balkóny či vstupy.
Zaujímavo dopadli kategórie Rodinný dom a Novostavba. Obe hlavné ceny totiž získali stavby, ktoré sa nachádzajú v petržalskom Južnom meste (Zóna C 1). Cenu dostali rodinné aj bytové domy z tejto štvrte. Najmä v týchto kategóriách sa prihliadalo na celkovú architektúru, dokonca aj na urbanistický koncept – vybudovanie obytných ulíc s dostatočnou šírkou, aby tu bolo dosť miesta na parkovanie áut, ale aj na hry detí či pre chodcov.
Kvalitné fasády nie sú len znakom dobrej architektúry a dobrého vkusu. Ony majú totiž aj trošku inú funkciu, keďže vytvárajú verejný priestor. Dobrá fasáda môže ľudí, ktorí okolo nej prechádzajú, nenápadne a jemne kultivovať. A to je hodnota, ktorú môžeme pocítiť aj v celkom iných oblastiach života, ako je architektúra.
Fasády domov majú svoju súťaž. Organizuje ju firma Baumit, známy výrobca stavebných materiálov. Raz za dva roky odborná porota zhodnotí prihlásené diela. Samozrejme, že nie je možné posudzovať iba fasády, hoci má súťaž celkom jednoznačný názov. To pripomína aj člen poroty, významný slovenský architekt Ľubo Závodný: „Fasádu nemožno hodnotiť ako dobrú a zlú bez súvislosti zhodnotenia celého domu.“ Preto porota hodnotí nielen samotný výraz fasády, jej technické vyhotovenie, ale aj komplexné urbanisticko-architektonické riešenie. „Veď ako by pôsobil zlý dom, osadený nesprávne v prostredí, ale s peknou a kvalitnou fasádou?“ pripomína arch. Závodný,
No zároveň súťaž nie je takou elitnou prehliadkou, ako je napríklad Cena ARCH či Cena Dušana Jurkoviča, preto porota dostane do rúk oveľa širšiu vzorku. „Je to zaujímavé aj zo sociologického hľadiska,“ pripomína ďalší člen poroty Ľudovít Petránsky. „Táto vzorka nám ukazuje, čo sa na Slovensku v oblasti architektúry a stavebníctva deje.“ A čo z tohto uhla pohľadu ukázal tento ročník súťaže Fasáda roka? „Zaznamenali sme veľký pokrok v rekonštrukciách historických budov, silné boli najmä kategórie Sanovaná historická budova a tiež Rekonštruovaná, obnovená a adaptovaná budova. V týchto dvoch kategóriách bola teraz veľmi solídna vzorka,“ tvrdí Petránsky.
Tomáš Sepp zo spoločnosti Baumit dodáva, že tentoraz zaznamenali menej prihlásených objektov (pred dvoma rokmi súťažilo 195 stavieb, teraz 144), ale toto číslo je stále relatívne vysoké vzhľadom na iné podobné súťaže. Počas krízy v stavebníctve sa uvažovalo, že možno menší počet realizácií prinesie vyššiu kvalitu, a teda aj používanie náročnejších materiálových riešení. „Určite sme nezaznamenali nejaký zvláštny pohyb smerom k používaniu drahších riešení,“ tvrdí však Tomáš Sepp. „No mnohí realizátori aj investori pochopili, že použitie kvalitných materiálov sa dlhodobo oplatí. Mnohí doplatili na použitie lacných riešení najmä v oblasti fasád, ktoré bolo treba následne veľmi draho sanovať a opravovať. Pri sanácii historických budov to platí dvojnásobne.“
.ocenení
Hlavnú cenu v kategórii sanovaná historická budova získal meštiansky dom v Levoči (na Novej ulici 7), o obnovu ktorého sa zaslúžil Pamiatkový úrad SR a Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča. Pamiatková obnova fasády Dómu sv. Martina získala Cenu riaditeľa Baumitu. V kategórii Rekonštruovaná, obnovená a adaptovaná budova hlavnú cenu dostal bytový dom (Americká 1 – Ľubľanská 2) v Bratislave. Autormi obnovy sú Angela Hornická a Pavel Achberger. Urobiť novú fasádu tomuto domu z dvadsiatych rokov 20. storočia nebolo jednoduché. Dom je totiž postavený v štýle rondo kubizmu a oblúčikového dekorativizmu, a ako pripomína člen poroty Ján M. Bahna, tieto slohy ešte vyznávali fasádne remeslá. „A aj teraz si na ich rekonštrukcii zgustla realizačná firma. Základná béžová farba je akcentovaná výraznými červenými rímsami a šambránami. Dom po rekonštrukcii pôsobí v blokovej štruktúre dôstojne a dominantne,“ konštatuje architekt Bahna.
Zhodou okolností neďaleko tohto víťazného domu stojí obnovený dom, ktorý zvíťazil v kategórii Panelový dom (architekt Jozef Mravec). Je známe, že najväčšie problémy s fasádami majú nevkusne zateplené a namaľované paneláky. No súťaž ukázala, že sa to začína meniť. „Panelové domy už nekričia ohňostrojom farieb, ale snažia sa o decentnejší prístup k svojmu okoliu,“ tvrdí porotca Ľ. Petránsky. „Neprekvapuje, že je to najmä v prípadoch, keď si investor dal poradiť od architekta. Farebne neadekvátne riešenia s prevahou geometrických obrazcov, ktoré nerešpektovali pôvodnú tektoniku stavby, tak ustúpili triezvym a výtvarne adekvátnym riešeniam, obohacujúcim prostredie.“ Hlavnú cenu získal dom na Račianskej ulici v Bratislave, kde sa podarilo okrem vhodnej farebnosti riešiť aj kvalitu detailov, ako sú ostenia, balkóny či vstupy.
Zaujímavo dopadli kategórie Rodinný dom a Novostavba. Obe hlavné ceny totiž získali stavby, ktoré sa nachádzajú v petržalskom Južnom meste (Zóna C 1). Cenu dostali rodinné aj bytové domy z tejto štvrte. Najmä v týchto kategóriách sa prihliadalo na celkovú architektúru, dokonca aj na urbanistický koncept – vybudovanie obytných ulíc s dostatočnou šírkou, aby tu bolo dosť miesta na parkovanie áut, ale aj na hry detí či pre chodcov.
Kvalitné fasády nie sú len znakom dobrej architektúry a dobrého vkusu. Ony majú totiž aj trošku inú funkciu, keďže vytvárajú verejný priestor. Dobrá fasáda môže ľudí, ktorí okolo nej prechádzajú, nenápadne a jemne kultivovať. A to je hodnota, ktorú môžeme pocítiť aj v celkom iných oblastiach života, ako je architektúra.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.