Je mnoho ciest k Star Treku, žiadna však nie je úplne spoľahlivá. Nakoniec totiž vždy platí ono prozaické: alebo to človeka chytí, alebo nie. A ak nechytí, všetko vysvetľovanie je márne. Lebo Star Trek je dnes predovšetkým výrazom lásky a vášne k popkultúrnemu fenoménu, ktorý sa zrodil takmer pred pol storočím, ôsmeho septembra 1966, keď bola odvysielaná prvá epizóda prvej série najdôležitejšieho seriálu vôbec. Star Trek: The Original Series. Asi sú to prisilné slová – najdôležitejší seriál vôbec – ale ak človek píše o Star Treku, takéto vyhlásenia sa mu do textu priam tlačia. Pre majestát, ktorý cíti, pre pátos, ktorého Star Trek znesie viac, ako ktorýkoľvek iný popkultúrny fenomén, azda s výnimkou Hviezdnych vojen, ktoré by však bez neho nikdy nevznikli.
Takže znova.
Kto o Star Treku nikdy nič nepočul – ťažko sa mi také čo i len predstavuje, ale pripusťme hypoteticky aj túto možnosť – jednoducho ktosi bez záujmu o Star Trek, keď už zájde do kina na film s týmto menom, uvidí akčný, dobrodružný, z väčšej časti vo vesmíre sa odohrávajúci film o honbe za arcizloduchom, ktorý najprv kolaboroval s militantným krídlom federácie planét a neskôr sa obrátil proti nemu a treba ho zastaviť. Lebo gaunerov zastavovať treba. Postarajú sa o to hrdinovia, hnaní osobnými motiváciami, trvá to dve aj štvrť hodiny a viac vlastne nie je čo napísať.
.sci-fi, ktoré sa mohlo stať
Film, akých je mnoho, pukance, kola, akcia. Vedecko-fantastického, respektíve sci-fi v ňom niet ničoho okrem vonkajšieho ozvláštnenia. Niektoré filmy sa odohrávajú akože v prítomnosti, iné akože v minulosti, a ešte iné akože v budúcnosti a vo vesmíre, ale príbehy v nich, akokoľvek preexponované, sú vlastne obyčajnými príbehmi. Realistickými, povedzme, ak slovo realistické znamená, že také čosi by sa mohlo stať. Nie v tamtých sci-fi kulisách, ale tu, akurát by nebol dôvod dívať sa na to.
A takýto je Star Trek: Do temnoty. Fantastický realizmus, ktorý však nemožno zamieňať s Borgesom či Márquezom a vôbec s nikým s latinsko-americkými koreňmi a zaseknutou literárnou kariérou, lebo žiadna príbuznosť tu nie je. Startrekovský fantastický realizmus nemá s magickým realizmom vonkoncom nič spoločné. Skôr reprezentuje ten trend v súčasnej mainstreamovej kinematografii a literatúre, ktorý ono fantastické ozvláštnenie využíva len ako kulisu, ktorá vonkajškovo zatraktívňuje obyčajný príbeh. Namiesto lietadla padá vesmírna loď. Stretnú sa dvaja ľudia, jeden je beloch, druhý černoch, jeden optimista, druhý pesimista, jeden extrovert, druhý introvert, keď zrazu bude jeden pozemšťan, druhý mimozemšťan, ešte na tom nie je nič skutočne inšpirujúce. Dievča sa zamiluje do futbalistu, dievča sa zamiluje do upíra, stále je to len romanca.
Taká je, žiaľ, väčšina súčasnej tzv. fantastiky, sci fi či fantasy a taký je aj Star Trek: Do temnoty, nazeraný ako obyčajný film, bez kontextov, bez mytológie, a vôbec bez toho všetkého, čo robí Star Trek Star Trekom. Či sa cestuje teleportom, či výťahom, vždy je to len cestovanie. Škoda času, plytvanie slovom. Davy v kine to asi baví, ale ak by som Star Trek nemiloval, zívam pri tom.
.ak Star Trek miluješ...
Lenže Star Trek milujem, od útleho detstva, Raumschiff Enterprise, ešte som nerozumel, a už ma to fascinovalo. Dnes rozumiem a fascinuje ma to o to viac.
Vzhľadom na svet pred päťdesiatimi rokmi, vzhľadom na svet, v ktorom Star Trek debutoval, žijeme čisté sci-fi. To najbizarnejšie, najmenej pravdepodobné, najfantastickejšie. Nie preto, že je také dobré, ale že sa tak veľmi vzpiera zdravému rozumu. Tomu vtedy a tam, pred päťdesiatimi rokmi.
Nie som ortodoxný fanúšik Star Treku, ani fanatický milovník, žiadny Trekker či Trekkie, viem síce, že to druhé má akési hanlivé konotácie, ale je mi to jedno. Mám síce Hamleta v klingončine, aj klingonský slovník, ale klingonsky nevládnem slovom ani písmom, neviem presne, koľko typov bolo Enterprise, ani na akom princípe funguje warp, len Star Trek tak obyčajne obdivujem a z tejto pozície musím napísať, že moja duša si po celý čas v kine od rozkoše lúskala prstami.
To preto, že Star Trek: Do temnoty funguje ako nádherný, veľmi silný a veľmi romantizujúci príbeh, spätne zvýznamňujúci tie staré Star Treky – pôvodný seriál – základ kánonu a druhý celovečerný film – Star Trek II: Khanov hnev.
V roku 2009 totiž jeden z najvychytenejších súčasných hollywoodskych majstrov, scenárista a režisér J. J. Abrahams – tvorca veľmi úspešného seriálu Lost / Nezvestní začal Star Trek nakrúcať znova. Nie ako remake, ale ako príbeh z alternatívnej reality pôvodného Star Treku. Ide teda vlastne o alternatívne dejiny fiktívneho fikčného sveta Star Treku a hneď je to sci-fi ako z veľkej učebnice. Čo by sa stalo, keby sa niektoré veci vo vôbec prvej sérii televízneho Star Treku stali inak?
Odpovede prináša prvý Abramsov Star Trek a vlastne aj tento druhý, ktorý je jeho priamym pokračovaním, rozvinutím, dorozprávaním a zároveň premosťuje seriál a film Khanov hnev už v novej, inej realite. A dáva to dokonalý zmysel, nielenže tieto nové filmy fungujú aj ako autonómne dobrodružné príbehy, bez presahu síce, ale zábavné, ale motivujú aj v tom, aby sa človek startrekovsky dovzdelal, dopozeral, čo treba, pripomenul si, vrátil sa. A to, že sú to veľmi príjemné návraty, dodám len pre poriadok. A potom to začne byť jazda, ohňostroj odkazov a zvýznamnení, reinterpretácia kľúčových motívov a tém, bonboniéra intertextových maškŕt, v ktorej každý kúsok chutí ešte lepšie ako ten predchádzajúci. A nerozpustia sa, takže nie bonboniéra, ale žuvačka. Žuvačka pre mozog, ktorá nikdy nestratí chuť.
V tomto svetle je Star Trek: Do temnoty neuveriteľne premyslený kusisko poctivej scenáristiky. Už preto, že sám za seba nie je úplný, nedá sa naň dívať bez kontextov, respektíve dá, ale nemá to žiadny zmysel. Ten príbeh je väčší, presahuje film, presahuje seriál a tvorí čosi celkom unikátne, nové. Koncept sveta, tvoreného dvoma paralelnými, navzájom sa podmieňujúcimi realitami, ktoré môžu naplno fungovať len v divákovom vedomí. Ako predstava, inšpirovaná tými filmami a seriálmi.
Nenormálne sa teším na ďalší diel. Bude to výzva, obrovská výzva, Star Trek: Do temnoty, dvanásty filmový Star Trek a druhý „nový“ Star Trek sa totiž len začal. O tom boli tieto dva Abramsove filmy – o tom, ako vôbec možno Star Trek vyrozprávať znova, po starom a predsa nanovo a zároveň tak, aby v tom bol poriadok a namotali sa tak starí fanúšikovia, ako aj noví. Veľká introdukcia sa skončila, má minutáž dvoch celovečerných filmov, teraz môže Star Trek – hviezdna púť naozaj konečne vypuknúť. Boli sme tam a neboli, neviem sa dočkať.
Star Trek: Do temnoty (USA, 2013) Réžia: J. J. Abrams Hrajú: Chris Pine, Benedict Cumberbatch, Zachary Quinto, Alice Eva, Zoe Saldana.
Svet Star Treku/
Tento svet tvorí päť televíznych seriálov: Star Trek: The Original Series (ST: TOS, 1966 -1969, 80 epizód); Star Trek: The Next Generation (ST: TNG, 1987 – 1994, 176 epizód); Star Trek: Deep Space Nine (ST: DSN, 1993 – 1999, 173 epizód ); Star Trek: Voyager (ST: V, 1995 – 2001, 170 epizód); Enterprise (ST:E, 2001 – 2005, 98 epizód)
Dvanásť celovečerných filmov – Star Trek: The Motion Pictures (1979); Star Trek II: The Wrath of Khan (1982); Star Trek III: The Search of Spock (1984); Star Trek IV: The Voyage Home (1986); Star Trek V: The Final Frontier (1989); Star Trek VI: The Undiscovered Country (1991); Star Trek: Generations (1994); Star Trek: First Contact (1996); Star Trek: Insurrection (1998); Star Trek: Nemesis (2002); Star Trek (2009); Star Trek: Into Darkness (2013)
Romány, komiksy, videohry, ktoré spočítať je nadľudská úloha.
Takže znova.
Kto o Star Treku nikdy nič nepočul – ťažko sa mi také čo i len predstavuje, ale pripusťme hypoteticky aj túto možnosť – jednoducho ktosi bez záujmu o Star Trek, keď už zájde do kina na film s týmto menom, uvidí akčný, dobrodružný, z väčšej časti vo vesmíre sa odohrávajúci film o honbe za arcizloduchom, ktorý najprv kolaboroval s militantným krídlom federácie planét a neskôr sa obrátil proti nemu a treba ho zastaviť. Lebo gaunerov zastavovať treba. Postarajú sa o to hrdinovia, hnaní osobnými motiváciami, trvá to dve aj štvrť hodiny a viac vlastne nie je čo napísať.
.sci-fi, ktoré sa mohlo stať
Film, akých je mnoho, pukance, kola, akcia. Vedecko-fantastického, respektíve sci-fi v ňom niet ničoho okrem vonkajšieho ozvláštnenia. Niektoré filmy sa odohrávajú akože v prítomnosti, iné akože v minulosti, a ešte iné akože v budúcnosti a vo vesmíre, ale príbehy v nich, akokoľvek preexponované, sú vlastne obyčajnými príbehmi. Realistickými, povedzme, ak slovo realistické znamená, že také čosi by sa mohlo stať. Nie v tamtých sci-fi kulisách, ale tu, akurát by nebol dôvod dívať sa na to.
A takýto je Star Trek: Do temnoty. Fantastický realizmus, ktorý však nemožno zamieňať s Borgesom či Márquezom a vôbec s nikým s latinsko-americkými koreňmi a zaseknutou literárnou kariérou, lebo žiadna príbuznosť tu nie je. Startrekovský fantastický realizmus nemá s magickým realizmom vonkoncom nič spoločné. Skôr reprezentuje ten trend v súčasnej mainstreamovej kinematografii a literatúre, ktorý ono fantastické ozvláštnenie využíva len ako kulisu, ktorá vonkajškovo zatraktívňuje obyčajný príbeh. Namiesto lietadla padá vesmírna loď. Stretnú sa dvaja ľudia, jeden je beloch, druhý černoch, jeden optimista, druhý pesimista, jeden extrovert, druhý introvert, keď zrazu bude jeden pozemšťan, druhý mimozemšťan, ešte na tom nie je nič skutočne inšpirujúce. Dievča sa zamiluje do futbalistu, dievča sa zamiluje do upíra, stále je to len romanca.
Taká je, žiaľ, väčšina súčasnej tzv. fantastiky, sci fi či fantasy a taký je aj Star Trek: Do temnoty, nazeraný ako obyčajný film, bez kontextov, bez mytológie, a vôbec bez toho všetkého, čo robí Star Trek Star Trekom. Či sa cestuje teleportom, či výťahom, vždy je to len cestovanie. Škoda času, plytvanie slovom. Davy v kine to asi baví, ale ak by som Star Trek nemiloval, zívam pri tom.
.ak Star Trek miluješ...
Lenže Star Trek milujem, od útleho detstva, Raumschiff Enterprise, ešte som nerozumel, a už ma to fascinovalo. Dnes rozumiem a fascinuje ma to o to viac.
Vzhľadom na svet pred päťdesiatimi rokmi, vzhľadom na svet, v ktorom Star Trek debutoval, žijeme čisté sci-fi. To najbizarnejšie, najmenej pravdepodobné, najfantastickejšie. Nie preto, že je také dobré, ale že sa tak veľmi vzpiera zdravému rozumu. Tomu vtedy a tam, pred päťdesiatimi rokmi.
Nie som ortodoxný fanúšik Star Treku, ani fanatický milovník, žiadny Trekker či Trekkie, viem síce, že to druhé má akési hanlivé konotácie, ale je mi to jedno. Mám síce Hamleta v klingončine, aj klingonský slovník, ale klingonsky nevládnem slovom ani písmom, neviem presne, koľko typov bolo Enterprise, ani na akom princípe funguje warp, len Star Trek tak obyčajne obdivujem a z tejto pozície musím napísať, že moja duša si po celý čas v kine od rozkoše lúskala prstami.
To preto, že Star Trek: Do temnoty funguje ako nádherný, veľmi silný a veľmi romantizujúci príbeh, spätne zvýznamňujúci tie staré Star Treky – pôvodný seriál – základ kánonu a druhý celovečerný film – Star Trek II: Khanov hnev.
V roku 2009 totiž jeden z najvychytenejších súčasných hollywoodskych majstrov, scenárista a režisér J. J. Abrahams – tvorca veľmi úspešného seriálu Lost / Nezvestní začal Star Trek nakrúcať znova. Nie ako remake, ale ako príbeh z alternatívnej reality pôvodného Star Treku. Ide teda vlastne o alternatívne dejiny fiktívneho fikčného sveta Star Treku a hneď je to sci-fi ako z veľkej učebnice. Čo by sa stalo, keby sa niektoré veci vo vôbec prvej sérii televízneho Star Treku stali inak?
Odpovede prináša prvý Abramsov Star Trek a vlastne aj tento druhý, ktorý je jeho priamym pokračovaním, rozvinutím, dorozprávaním a zároveň premosťuje seriál a film Khanov hnev už v novej, inej realite. A dáva to dokonalý zmysel, nielenže tieto nové filmy fungujú aj ako autonómne dobrodružné príbehy, bez presahu síce, ale zábavné, ale motivujú aj v tom, aby sa človek startrekovsky dovzdelal, dopozeral, čo treba, pripomenul si, vrátil sa. A to, že sú to veľmi príjemné návraty, dodám len pre poriadok. A potom to začne byť jazda, ohňostroj odkazov a zvýznamnení, reinterpretácia kľúčových motívov a tém, bonboniéra intertextových maškŕt, v ktorej každý kúsok chutí ešte lepšie ako ten predchádzajúci. A nerozpustia sa, takže nie bonboniéra, ale žuvačka. Žuvačka pre mozog, ktorá nikdy nestratí chuť.
V tomto svetle je Star Trek: Do temnoty neuveriteľne premyslený kusisko poctivej scenáristiky. Už preto, že sám za seba nie je úplný, nedá sa naň dívať bez kontextov, respektíve dá, ale nemá to žiadny zmysel. Ten príbeh je väčší, presahuje film, presahuje seriál a tvorí čosi celkom unikátne, nové. Koncept sveta, tvoreného dvoma paralelnými, navzájom sa podmieňujúcimi realitami, ktoré môžu naplno fungovať len v divákovom vedomí. Ako predstava, inšpirovaná tými filmami a seriálmi.
Nenormálne sa teším na ďalší diel. Bude to výzva, obrovská výzva, Star Trek: Do temnoty, dvanásty filmový Star Trek a druhý „nový“ Star Trek sa totiž len začal. O tom boli tieto dva Abramsove filmy – o tom, ako vôbec možno Star Trek vyrozprávať znova, po starom a predsa nanovo a zároveň tak, aby v tom bol poriadok a namotali sa tak starí fanúšikovia, ako aj noví. Veľká introdukcia sa skončila, má minutáž dvoch celovečerných filmov, teraz môže Star Trek – hviezdna púť naozaj konečne vypuknúť. Boli sme tam a neboli, neviem sa dočkať.
Star Trek: Do temnoty (USA, 2013) Réžia: J. J. Abrams Hrajú: Chris Pine, Benedict Cumberbatch, Zachary Quinto, Alice Eva, Zoe Saldana.
Svet Star Treku/
Tento svet tvorí päť televíznych seriálov: Star Trek: The Original Series (ST: TOS, 1966 -1969, 80 epizód); Star Trek: The Next Generation (ST: TNG, 1987 – 1994, 176 epizód); Star Trek: Deep Space Nine (ST: DSN, 1993 – 1999, 173 epizód ); Star Trek: Voyager (ST: V, 1995 – 2001, 170 epizód); Enterprise (ST:E, 2001 – 2005, 98 epizód)
Dvanásť celovečerných filmov – Star Trek: The Motion Pictures (1979); Star Trek II: The Wrath of Khan (1982); Star Trek III: The Search of Spock (1984); Star Trek IV: The Voyage Home (1986); Star Trek V: The Final Frontier (1989); Star Trek VI: The Undiscovered Country (1991); Star Trek: Generations (1994); Star Trek: First Contact (1996); Star Trek: Insurrection (1998); Star Trek: Nemesis (2002); Star Trek (2009); Star Trek: Into Darkness (2013)
Romány, komiksy, videohry, ktoré spočítať je nadľudská úloha.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.