Chýba nám tu len silueta Sherlocka Holmesa, zakrádajúceho sa niekde za rohom ulice alebo kúzelník, klopúci na naše dvere so všetkým svojím náčiním. Inak sú to dni skvelej hudby a tiež šance oceniť neobvyklý program premietaných filmov v našich kinách. Od utorka napríklad ponúkali výber filmov vrátane víťazného dokumentu na ostatnom Oskarovi Pátranie po Sugar Manovi, ale aj biografickú snímku Marley o živote známeho skladateľa a speváka reggae. Rovnako úspešne sa dalo predpokladať, že deti a tínedžerov, tráviacich doma prázdniny, zaujme výber rozprávok a detských filmov.
Užívala som si tento týždeň nielen vďaka všetkým tým filmom a programu, ale aj vďaka niečo inému. Myslela som celkom osobitne na všetkých tých mladých Kubáncov, ktorí pred štyridsiatimi rokmi tajne počúvali to svetoznáme zakázané anglické kvarteto, ktorého pesničky dnes počuť všade a hrá ho aj štátny rozhlas. Nápadné farby a celý dizajn plagátu britského týždňa mi evokovali bláznivé obrázky z Alenky v ríši divov alebo nádherné dobrodružstvá, ktoré mám spojené so Žltou ponorkou. Niektorí z nás tak tento výnimočný týždeň pochopili aj ako poctu všetkým tým týraným a mučeným bítlmaniakom spred mnohých rokov.
V týchto júnových dňoch však ten najväčší komfort predsa len spájame s niečím iným. Najlepšie s otvoreným oknom, cez ktoré pofukuje slabučký vietor niekde tam zvonku. Pri takomto okne a vetríku kdesi od Atlantického oceánu sa dá snívať, že tento britský týždňový darček možno urobí Atlantik užším, roky čakania skráti a všetko, čo sme stratili, umožní napraviť.
Užívala som si tento týždeň nielen vďaka všetkým tým filmom a programu, ale aj vďaka niečo inému. Myslela som celkom osobitne na všetkých tých mladých Kubáncov, ktorí pred štyridsiatimi rokmi tajne počúvali to svetoznáme zakázané anglické kvarteto, ktorého pesničky dnes počuť všade a hrá ho aj štátny rozhlas. Nápadné farby a celý dizajn plagátu britského týždňa mi evokovali bláznivé obrázky z Alenky v ríši divov alebo nádherné dobrodružstvá, ktoré mám spojené so Žltou ponorkou. Niektorí z nás tak tento výnimočný týždeň pochopili aj ako poctu všetkým tým týraným a mučeným bítlmaniakom spred mnohých rokov.
V týchto júnových dňoch však ten najväčší komfort predsa len spájame s niečím iným. Najlepšie s otvoreným oknom, cez ktoré pofukuje slabučký vietor niekde tam zvonku. Pri takomto okne a vetríku kdesi od Atlantického oceánu sa dá snívať, že tento britský týždňový darček možno urobí Atlantik užším, roky čakania skráti a všetko, čo sme stratili, umožní napraviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.