Keď ku koncu roka ohlásili Romy Madley Croft, Oliver Sim a Jamie Smith trojicu špeciálnych koncertov na špeciálnych miestach a so špeciálnymi hosťami, po lístkoch za necelých 50 eur sa len tak zaprášilo. A to kapela nezverejnila ani jedno meno spomedzi svojich hostí. Slovenskí promotéri by mohli len závidieť. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť smutné zrušenie Wilsonicu. S menami ako My Bloody Valentines, Underworld, Trentemøller či Chromatics by asi v inej krajine s predpredajom, a teda s prežitím problémy nemal... My, čo sme si lístky na Night + Day (lebo tak svoj špeciálny celodenný program The xx nazvali) zaobstarali hneď na začiatku predpredaja, sme mohli neskôr, po oznámení kompletného programu, len spokojne skonštatovať, že to bola dobrá investícia…
.medzi kolotočami
„Night + Day je séria akcií pod našou kuratelou,“ zverejnila kapela svoj nový projekt už v decembri. „Hľadali sme unikátne a nádherné lokality a oslovujeme umelcov, ktorých veľmi rešpektujeme a obdivujeme, nech si zahrajú s nami. Koncerty sa začnú skoro popoludní a s našou obľúbenou hudbou, ale aj lokálnymi špecialitami sa postupne prenesieme až do noci.“ V Lisabone si trio vybralo starú obrannú pevnosť zo šestnásteho storočia Torre de Belém, v Berlíne nefunkčný zábavný Spreepark a v Londýne Osterley Park & House, no koncert napokon pre problémy s metrom presunuli na perfifériu, na staré panstvo Hatfield House. My sme cestovali do Berlína, nielen kvôli najprijateľnejšej vzdialenosti, ale aj kvôli najbizarnejšiemu miestu - Spreepark bol totiž kedysi v NDR (pre mladšie ročníky Nemecká demokratická republika) jediným zábavným parkom s ročnou návštevnosťou 1,5 milióna ľudí. Všelijaké atrakcie a kolotoče s najvýraznejším „ruským“ kolesom však postupne prestali byť „in“. Po zlúčení Nemecka získala park rodina Norberta Witteho, no biznis upadal, a tak sa rozhodol presunúť park do Peru. Do dvadsiatich lodných kontajnerov poskladal šesť atrakcií, keď vedenie mesta presvedčil, že ich ide dať zreparovať. Spreepark však v roku 2002, po 33 rokoch existencie, už neotvorili, pretože kolotoče sa už späť do Berlína nevrátili, aj keď samotný Witte sa o to o dva roky pokúsil. Polícia mu však pri razii s názvom Lietajúci koberec (presne tak sa volala jedna z atrakcií, ktorú odviezol do Južnej Ameriky) našla 180 kilogramov kokaínu v hodnote 14 miliónov libier a putoval na sedem rokov za mreže... Rovnako skončil aj jeho syn Marcel v roku 2006, tomu však za pašovanie drog naparili až dvadsaťročné väzenie. Park tak už viac než desať rokov chátra. Bezpečnostná služba so psami vyháňa turistov, aj keď v poslednom čase sa už sem-tam dalo pozrieť dnu vďaka organizovaným prehliadkam. A do tohto pozostatku po zábave si The xx pozvali nielen svojich fanúšikov, ale aj hudobných priateľov – v Berlíne to okrem viacerých DJ-ov boli Mykki Blanco,Kindness, Mount Kimbie, Chromatics a Jessie Ware.
Kráčame k Spreeparku a už zdiaľky pozorujeme, že staré „ruské“ koleso sa krúti. Možno prvýkrát od roku 2002. Žiaľ (alebo našťastie), ide len o kulisu, rovnako ako ďalšie zhrdzavené a poničené objekty. Prevrátený dinosaurus s dierou v bruchu, staré koľajnice, odstavené labute či kolotoče v tvare kávových šálok. To všetko tu stále je, škoda, že počas Night + Day boli takéto parádne kulisy využité minimálne. V duchu som si predstavoval nášho šéfa Miša Kaščáka, ako by sa nadchýnal pre každý detail a ako by sme sa snažili vyťažiť z každej atrakcie niečo pre festival a pre návštevníkov. Možno aj preto musia organizátori vyháňať ľudí spoza plotov, ktoré čiastočne ohradzujú areál. Vidieť zo zatvoreného a aj trochu tajomného parku čo najviac je naozaj lákavé.
.iná skupina
Hlavným bodom programu je tu však hudba. Aj napriek sychravému počasiu je plno a ľudia sa dobre bavia. Aj kapely, cítiť z nich uvoľnenosť a pohodičku, členovia The xx sa často objavia na boku pódia a pozorujú svojich kolegov. Keď príde ich večerný čas, celá plocha pred pódiom je úplne natrieskaná. Nečudo - The xx sú už iná skupina, ako hrala na Bažant Pohode 2010. Vtedy mali na konte len debutový album, po ktorom sa okolo tohto tria rozpútal úplný blázinec a kapela, ktorá ešte na jar hrala v malých kluboch s kapacitou okolo stovky, si zrazu mohla vyberať, na ktorom letnom festivale bude hrať a pýtať si za to slušné peniaze. Neprezradím nič nové, keď zopakujem, že v roku 2010 boli The xx najdrahšou skupinou v histórii nášho festivalu. Bola to dobrá investícia, skupina odohrala prenádherný koncert v hlavnom Bažant stagei a o dva mesiace získala prestížnu Mercury Prize za najlepší album roka.
O tri roky neskôr sú však inde. Romy schudla, Jamie zmužnel, z Olivera sála sebavedomie, no zásadný rozdiel nie je v ich výzore, ale v ich majstrovstve na pódiu. Z hanblivej trojice sa stala suverénna zostava, ktorá si dovolí zahrávať sa s publikom cez svoje pesničky, ako sa jej zachce. Z pomalých zasnených skladieb urobí tanečnú radosť, z tých dynamickejších (áno, aj také majú) zase clivé minimalistické kompozície, neváha pospájať motívy z rôznych pesničiek. Jamie je obklopený nielen mašinkami, ale rôznymi bubienkami, zvoncami a perkusiami a pohráva sa s nimi ako starý harcovník, Romy a Oliver pôsobia uvoľnene, ich hudobný, pohybový, vokálny, ale aj osobný dialóg pôsobí priam hypnoticky. K tomu jednoduchá, no pritom pôsobivá svetelná šou a publikum im absolútne patrí.
A keď skončí prídavok Angels, úvodná skladba z aktuálneho albumu Coexist so sugestívnym vokálom a len minimálnym, no o to drásavejším hudobným sprievodom, pod pódiom sa objímajú desiatky párov. A v objatí zostávajú ešte dlhé minúty po poslednom tóne. A potom aj dlhé hodiny. A niektorí iste cítia to hudobné objatie ešte teraz.
Autor je organizátor festivalu Bažant Pohoda.
.medzi kolotočami
„Night + Day je séria akcií pod našou kuratelou,“ zverejnila kapela svoj nový projekt už v decembri. „Hľadali sme unikátne a nádherné lokality a oslovujeme umelcov, ktorých veľmi rešpektujeme a obdivujeme, nech si zahrajú s nami. Koncerty sa začnú skoro popoludní a s našou obľúbenou hudbou, ale aj lokálnymi špecialitami sa postupne prenesieme až do noci.“ V Lisabone si trio vybralo starú obrannú pevnosť zo šestnásteho storočia Torre de Belém, v Berlíne nefunkčný zábavný Spreepark a v Londýne Osterley Park & House, no koncert napokon pre problémy s metrom presunuli na perfifériu, na staré panstvo Hatfield House. My sme cestovali do Berlína, nielen kvôli najprijateľnejšej vzdialenosti, ale aj kvôli najbizarnejšiemu miestu - Spreepark bol totiž kedysi v NDR (pre mladšie ročníky Nemecká demokratická republika) jediným zábavným parkom s ročnou návštevnosťou 1,5 milióna ľudí. Všelijaké atrakcie a kolotoče s najvýraznejším „ruským“ kolesom však postupne prestali byť „in“. Po zlúčení Nemecka získala park rodina Norberta Witteho, no biznis upadal, a tak sa rozhodol presunúť park do Peru. Do dvadsiatich lodných kontajnerov poskladal šesť atrakcií, keď vedenie mesta presvedčil, že ich ide dať zreparovať. Spreepark však v roku 2002, po 33 rokoch existencie, už neotvorili, pretože kolotoče sa už späť do Berlína nevrátili, aj keď samotný Witte sa o to o dva roky pokúsil. Polícia mu však pri razii s názvom Lietajúci koberec (presne tak sa volala jedna z atrakcií, ktorú odviezol do Južnej Ameriky) našla 180 kilogramov kokaínu v hodnote 14 miliónov libier a putoval na sedem rokov za mreže... Rovnako skončil aj jeho syn Marcel v roku 2006, tomu však za pašovanie drog naparili až dvadsaťročné väzenie. Park tak už viac než desať rokov chátra. Bezpečnostná služba so psami vyháňa turistov, aj keď v poslednom čase sa už sem-tam dalo pozrieť dnu vďaka organizovaným prehliadkam. A do tohto pozostatku po zábave si The xx pozvali nielen svojich fanúšikov, ale aj hudobných priateľov – v Berlíne to okrem viacerých DJ-ov boli Mykki Blanco,Kindness, Mount Kimbie, Chromatics a Jessie Ware.
Kráčame k Spreeparku a už zdiaľky pozorujeme, že staré „ruské“ koleso sa krúti. Možno prvýkrát od roku 2002. Žiaľ (alebo našťastie), ide len o kulisu, rovnako ako ďalšie zhrdzavené a poničené objekty. Prevrátený dinosaurus s dierou v bruchu, staré koľajnice, odstavené labute či kolotoče v tvare kávových šálok. To všetko tu stále je, škoda, že počas Night + Day boli takéto parádne kulisy využité minimálne. V duchu som si predstavoval nášho šéfa Miša Kaščáka, ako by sa nadchýnal pre každý detail a ako by sme sa snažili vyťažiť z každej atrakcie niečo pre festival a pre návštevníkov. Možno aj preto musia organizátori vyháňať ľudí spoza plotov, ktoré čiastočne ohradzujú areál. Vidieť zo zatvoreného a aj trochu tajomného parku čo najviac je naozaj lákavé.
.iná skupina
Hlavným bodom programu je tu však hudba. Aj napriek sychravému počasiu je plno a ľudia sa dobre bavia. Aj kapely, cítiť z nich uvoľnenosť a pohodičku, členovia The xx sa často objavia na boku pódia a pozorujú svojich kolegov. Keď príde ich večerný čas, celá plocha pred pódiom je úplne natrieskaná. Nečudo - The xx sú už iná skupina, ako hrala na Bažant Pohode 2010. Vtedy mali na konte len debutový album, po ktorom sa okolo tohto tria rozpútal úplný blázinec a kapela, ktorá ešte na jar hrala v malých kluboch s kapacitou okolo stovky, si zrazu mohla vyberať, na ktorom letnom festivale bude hrať a pýtať si za to slušné peniaze. Neprezradím nič nové, keď zopakujem, že v roku 2010 boli The xx najdrahšou skupinou v histórii nášho festivalu. Bola to dobrá investícia, skupina odohrala prenádherný koncert v hlavnom Bažant stagei a o dva mesiace získala prestížnu Mercury Prize za najlepší album roka.
O tri roky neskôr sú však inde. Romy schudla, Jamie zmužnel, z Olivera sála sebavedomie, no zásadný rozdiel nie je v ich výzore, ale v ich majstrovstve na pódiu. Z hanblivej trojice sa stala suverénna zostava, ktorá si dovolí zahrávať sa s publikom cez svoje pesničky, ako sa jej zachce. Z pomalých zasnených skladieb urobí tanečnú radosť, z tých dynamickejších (áno, aj také majú) zase clivé minimalistické kompozície, neváha pospájať motívy z rôznych pesničiek. Jamie je obklopený nielen mašinkami, ale rôznymi bubienkami, zvoncami a perkusiami a pohráva sa s nimi ako starý harcovník, Romy a Oliver pôsobia uvoľnene, ich hudobný, pohybový, vokálny, ale aj osobný dialóg pôsobí priam hypnoticky. K tomu jednoduchá, no pritom pôsobivá svetelná šou a publikum im absolútne patrí.
A keď skončí prídavok Angels, úvodná skladba z aktuálneho albumu Coexist so sugestívnym vokálom a len minimálnym, no o to drásavejším hudobným sprievodom, pod pódiom sa objímajú desiatky párov. A v objatí zostávajú ešte dlhé minúty po poslednom tóne. A potom aj dlhé hodiny. A niektorí iste cítia to hudobné objatie ešte teraz.
Autor je organizátor festivalu Bažant Pohoda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.