Druhého decembra oficiálne odštartujú parlamentné voľby v Rusku. Kto z nich vzíde ako víťaz, nie je vôbec záhada. Zhruba 60-percentnou podporou sa môže pochváliť strana Jednotné Rusko, jedinou ďalšou, ktorá môže dúfať, že prekročí sedempercentný prah, sú ruskí komunisti. O opozícii škoda hovoriť – je oslabená, a nielen preto, že Putinov režim robí, čo môže, aby obmedzil jej prítomnosť v médiách. Jednotné Rusko vedie do volieb končiaci prezident Vladimír Putin. Hoci aj pred oznámením jeho kandidatúry bolo Jednotné Rusko favoritom voličov, po tom, ako sa Putin postavil na čelo jeho kandidátky, získalo ďalšie percentá. Momentálne sa teda v Rusku nešpekuluje o tom, kto voľby vyhrá. Témou je niečo iné: na akom poste bude Putin ďalej významne ovplyvňovať politický život vo svojej krajine. Putin odmieta upraviť ústavu tak, aby mu umožnila kandidovať na prezidenta aj tretí raz, no do úzadia sa určite nechystá – a návrhy, aby ho nahradila jeho manželka Ľudmila, ktoré občas v Rusku zaznejú, patria skôr ku kuriozitám. Cestou, ktorou sa prezident do toppolitiky vráti, je práve Jednotné Rusko. Už teraz vyhlásil, že ak mu občania Ruska vyjadria vo voľbách dôveru, bude mať morálne oprávnenie ovplyvňovať dianie aj po odchode z prezidentského postu. Po voľbách ho zrejme čaká funkcia – buď premiérska, predsedu parlamentu, alebo predsedu Bezpečnostnej rady. O tom, že bude premiérom, však pravdepodobne neuvažuje. V ruskom systéme vládnutia je to totiž funkcia bez veľkých právomocí. Predsedníctvo Bezpečnostnej rady vyzerá pravdepodobnejšie. Tam by mal „pod palcom“ zástupcov silových rezortov. Víťaz ruských volieb je teda jasný. Je ním muž, ktorý buduje impérium v Rusku a aj za jeho hranicami. Muž, ktorý uviedol, že Rusko môže na agresiu Západu odpovedať všetkými možnými prostriedkami. Mráz z Kremľa asi tak skoro nepovolí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.