Chrápanie nie je podmienené ničím. Má trvanlivosť ako med. Dokladujú ho maľby v pravekých jaskyniach i reliéfy v egyptských pyramídach.
Chrápanie môžete najčastejšie začuť v noci, ale i nad ránom. Ani svetlo dňa nie je ušetrené od tohto zvuku.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že chrápu výlučne muži. Ženy nechrápu nikdy, aj keby chrápali. Ženské chrápanie je tabu. Neexistuje. To je ako vidieť Yetiho alebo príšeru z jazera Lochnes.
Chrápanie je znakom mužnosti a mužnej zrelosti. Holobriadkovia nechrápu. Priznávam a chválim sa, aj ja chrápem ako drak. Iritujem tým chúďa manželku. Viem to. Nepomôže jej cmukanie do tmavej noci, ani to, že mnou zatrasie. Prehodím sa na druhý bok a chrápem ďalej. Bojím sa, že sa raz zobudím a ona bude nado mnou stáť s vankúšom a zvráteným úmyslom udusiť ma a umlčať ma navždy. Preto unikám na záložné epedy papiermi a knihami zahádzanej pracovne. Tiahnem do vyhnanstva, za sebou vlečiem prikrývku ako chvost.
Sú aj muži, ktorí sa chcú zmeniť. Kamarát bol taký obetavý, že kvôli spoločnému lôžku a pokoju v dome pristúpil na operáciu – nechal si vyladiť frňák. Výsledkom bolo, že chrápe o dva tóny vyššie. Ak by šiel na operáciu ešte raz, mohol by chrápaním vydávať povely psom na diaľku, alebo komunikovať s netopiermi. Takéto konanie je v rozpore s prirodzeným smerovaním ľudstva. Lekári by si na tento zákrok mali uplatňovať výhradu vo svedomí.
Milí priatelia, črtá sa jedno uspokojivé vysvetlenie. Chrápaním vysielame signál. Oznamujeme Stvoriteľovi, vesmíru a susedným galaxiám, že je všetko v poriadku. Že si zaslúžime ešte jednu šancu. Ešte jeden deň, ešte jednu noc. Keď muži stíchnu, nastane koniec sveta.
Chrápanie môžete najčastejšie začuť v noci, ale i nad ránom. Ani svetlo dňa nie je ušetrené od tohto zvuku.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že chrápu výlučne muži. Ženy nechrápu nikdy, aj keby chrápali. Ženské chrápanie je tabu. Neexistuje. To je ako vidieť Yetiho alebo príšeru z jazera Lochnes.
Chrápanie je znakom mužnosti a mužnej zrelosti. Holobriadkovia nechrápu. Priznávam a chválim sa, aj ja chrápem ako drak. Iritujem tým chúďa manželku. Viem to. Nepomôže jej cmukanie do tmavej noci, ani to, že mnou zatrasie. Prehodím sa na druhý bok a chrápem ďalej. Bojím sa, že sa raz zobudím a ona bude nado mnou stáť s vankúšom a zvráteným úmyslom udusiť ma a umlčať ma navždy. Preto unikám na záložné epedy papiermi a knihami zahádzanej pracovne. Tiahnem do vyhnanstva, za sebou vlečiem prikrývku ako chvost.
Sú aj muži, ktorí sa chcú zmeniť. Kamarát bol taký obetavý, že kvôli spoločnému lôžku a pokoju v dome pristúpil na operáciu – nechal si vyladiť frňák. Výsledkom bolo, že chrápe o dva tóny vyššie. Ak by šiel na operáciu ešte raz, mohol by chrápaním vydávať povely psom na diaľku, alebo komunikovať s netopiermi. Takéto konanie je v rozpore s prirodzeným smerovaním ľudstva. Lekári by si na tento zákrok mali uplatňovať výhradu vo svedomí.
Milí priatelia, črtá sa jedno uspokojivé vysvetlenie. Chrápaním vysielame signál. Oznamujeme Stvoriteľovi, vesmíru a susedným galaxiám, že je všetko v poriadku. Že si zaslúžime ešte jednu šancu. Ešte jeden deň, ešte jednu noc. Keď muži stíchnu, nastane koniec sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.