Neexistuje normálny štát, v ktorom by pri podozreniach takej závažnosti, ako boli vznesené proti bývalými náčelníkom VOS a VSS, títo dvaja dôstojníci naďalej zotrvávali vo svojich aktuálnych funkciách. Isteže, z informácií, ktoré sú k dispozícii, sa s absolútnou istotou nedá tvrdiť, že páni Skuhra a Šebo sa dopustili všetkých deliktov, o ktorých hovoria listinné pramene či svedok Suchodolinský. Tu však prezumpcia neviny naozaj nemá čo hľadať. Vzhľadom na pozíciu Slovenska ako členského štátu NATO je doslova devastačné, ak indície o majetkovej kriminalite v organizáciách, ktoré by – teoreticky – mali s alianciou čo najužšie spolupracovať, slovenská vládna moc zametá pod čiernu zem. A namiesto seriózneho vyšetrovania šíri nezmysly o novinárskej kačici, slohovej práci a podobne.
Glváč a spol. tak ešte utvrdzujú verejnosť v domnienke, že podozrenia sú podložené. Pokiaľ by totiž ozaj „bolo preukázateľné, že k žiadnemu tunelovaniu nedošlo“ (Glváč), tak triviálna otázka znie takto: Čo bráni ministrovi a Ficovi, aby pekne, s rukami nad stolom, a nie pod ním, umožnili a nechali plynúť transparentné a otvorené vyšetrovanie? Čo im prekáža na tom, aby parlamentnej kontrole dopriali aspoň si ku kauze pričuchnúť? Tunelovanie z roka 2009 predsa nie je žiadny živý spis. Namiesto toho, na hanbu Slovenska a celkom iste úžas v štruktúrach NATO, úplne znemožnili i tak bezzubú kontrolu z NR SR. A nechajúc Skuhru vyšetrovať samého seba – čo nemá precedens na zemeguli – sa korporatívne vysmievajú národu priamo do tváre.
Napriek skutočnosti, že údajnému tunelovaniu vojenských služieb predsedal iný minister obrany (Baška), tri týždne nečinnosti a marenia vyšetrovania volajú po najkratšom procese s Martinom Glváčom. Čiže po odvolaní predsedom vlády, respektíve po pokuse o vyslovenie nedôvery v parlamente. Aj keď politicky je samotné hlasovanie, samozrejme, prehraté, na rozdiel od desiatok odvolávaní ministrov v minulosti tentoraz existujú na symbolické pranierovanie Glváča tie najsilnejšie možné argumenty. A to nie je koniec politických konzekvencií. Skutočnosť, že Fico nielenže ministra nesťahuje z obehu, ale ešte sa zaň postavil plnou váhou premiérskej autority, presúva v tejto chvíli politickú zodpovednosť už na úplne najvyššie poschodie.
Skrátka a dobre, začína byť pomaly nejasné, či väčší škandál je samotné (údajné) tunelovanie Skuhra & Šebo, alebo obrovská energia tandemu Fico & Glváč, vložená do sabotovania vyšetrovania. Či už je to bombardovanie verejnosti zástupnými témami, odkláňanie deja do slepého ramena, ako je únik informácií a stíhanie Mikulca, či jednoducho hry na mŕtveho chrobáka. Pod spenenou hladinou pritom zostáva zásadná otázka: Je vôbec predstaviteľné, že s tými ľudskými zdrojmi, čo škandál vyplavuje, sú slovenské špeciálne služby schopné zhromažďovať, analyzovať a syntetizovať podstatné informácie pre bezpečnosť štátu, čo je ich základné poslanie?
Glváč a spol. tak ešte utvrdzujú verejnosť v domnienke, že podozrenia sú podložené. Pokiaľ by totiž ozaj „bolo preukázateľné, že k žiadnemu tunelovaniu nedošlo“ (Glváč), tak triviálna otázka znie takto: Čo bráni ministrovi a Ficovi, aby pekne, s rukami nad stolom, a nie pod ním, umožnili a nechali plynúť transparentné a otvorené vyšetrovanie? Čo im prekáža na tom, aby parlamentnej kontrole dopriali aspoň si ku kauze pričuchnúť? Tunelovanie z roka 2009 predsa nie je žiadny živý spis. Namiesto toho, na hanbu Slovenska a celkom iste úžas v štruktúrach NATO, úplne znemožnili i tak bezzubú kontrolu z NR SR. A nechajúc Skuhru vyšetrovať samého seba – čo nemá precedens na zemeguli – sa korporatívne vysmievajú národu priamo do tváre.
Napriek skutočnosti, že údajnému tunelovaniu vojenských služieb predsedal iný minister obrany (Baška), tri týždne nečinnosti a marenia vyšetrovania volajú po najkratšom procese s Martinom Glváčom. Čiže po odvolaní predsedom vlády, respektíve po pokuse o vyslovenie nedôvery v parlamente. Aj keď politicky je samotné hlasovanie, samozrejme, prehraté, na rozdiel od desiatok odvolávaní ministrov v minulosti tentoraz existujú na symbolické pranierovanie Glváča tie najsilnejšie možné argumenty. A to nie je koniec politických konzekvencií. Skutočnosť, že Fico nielenže ministra nesťahuje z obehu, ale ešte sa zaň postavil plnou váhou premiérskej autority, presúva v tejto chvíli politickú zodpovednosť už na úplne najvyššie poschodie.
Skrátka a dobre, začína byť pomaly nejasné, či väčší škandál je samotné (údajné) tunelovanie Skuhra & Šebo, alebo obrovská energia tandemu Fico & Glváč, vložená do sabotovania vyšetrovania. Či už je to bombardovanie verejnosti zástupnými témami, odkláňanie deja do slepého ramena, ako je únik informácií a stíhanie Mikulca, či jednoducho hry na mŕtveho chrobáka. Pod spenenou hladinou pritom zostáva zásadná otázka: Je vôbec predstaviteľné, že s tými ľudskými zdrojmi, čo škandál vyplavuje, sú slovenské špeciálne služby schopné zhromažďovať, analyzovať a syntetizovať podstatné informácie pre bezpečnosť štátu, čo je ich základné poslanie?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.