„Keby v končinách iných národov kresťanských také nádherné slová o Slove otvárali vývin národnej literatúry v jazyku národnom, už dávno by ju boli uctili hojnými úvahami, rozpravami, prekladmi a ohlasmi.” Tieto slová napísal v roku 1943 bývalý profesor Masarykovej univerzity, v tom čase však už v Amerike žijúci ruský jazykovedec Roman Jakobson o Konštantínovom Proglase. Niežeby sa u nás o tomto kľúčovom texte, ktorý otvára (aj) slovenskú písanú literatúru, u nás nevedelo. Starosloviensky text patrí medzi cenené klenoty našej literatúry, od roku 1996 máme k dispozícii kvalitný a zrozumiteľný preklad Eugena Paulinyho a Viliama Turčányho do modernej slovenčiny. V roku 2010 uverejnil časopis Tvorba spevný, rýmovaný a aj preto čerstvo pôsobiaci preklad Ľubomíra Feldeka. Aj tak sú dve proglasovské knihy z Literárneho informačného centra neobyčajným počinom.
Prvá z nich má názov Slovo pred Slovom a ide o „Proglas pre deti a ich rodičov”. Skúsenosti s infantilizovanou históriou vedú človeka k opodstatnenej opatrnosti (napríklad 800-členný detský Viva zbor a jeho spracovanie cyrilo-metodsko-rytierskej témy, ktorému sa venujeme na inom mieste tohto časopisu). V tomto prípade sa však obávame zbytočne. Daniel Pastirčák preniesol starú múdrosť Proglasu do dnešnej doby výstižne a vtipne. Jeho verše sú rýmovaným komentárom Konštantínovho textu (ktorý je, samozrejme, tiež súčasťou knihy): „Keď pravdu nectíme, náš jazyk klame, / tárame do vetra a klameme mame, / Zákon nie je môj, tvoj ani ich – je Boží. / Je iný než ústava viazaná v koži.”
Druhá kniha má názov Proglas – preklady a básnické interpretácie. Tvorí ju starosloviensky originál, Turčányho a Feldekov preklad Proglasu a desať ohlasov Proglasu v desiatich, pre túto knihu vytvorených básňach súčasných slovenských básnikov. Okrem toho knihu dopĺňa zaujímavá úvaha Ľubomíra Feldeka o rýmovanej, ústnej slovesnosti načúvajúcej podobe Konštantínovho predslovu k evanjeliu. Básnické ohlasy majú rôznu podobu, no rovnakú dĺžku (111 veršov) ako Proglas a aj rovnakú tému: Proglas samotný. Ján Buzássy napísal pôsobivú Cestu Proglasu („Máme dar písma pre poznanie Písma, / tú po písmenkách cestu k Milosti, / ten, kto ňou prejde, nakoniec sa vyzná / z viery a šťastia, keď svet žalostí.”). Mila Haugová napísala priam rituálne zaznievajúci Prahlas. Paradoxami iskriace, interpunkciu ignorujúce Predslovo napísal Daniel Hevier („..slepí počujú to slovo / hluchí vidia jeho odlesk / nemý prorok ohlasuje / vety čo sa stali veštbou...), úspornou básňou o slovách prispel Rudolf Jurolek („Na počiatku bolo ticho. / Na konci bude báseň?”). Zaujímavé sú aj texty Erika Ondreičku, Anny Odrejkovej, Jána Zambora, Juraja Kuniaka, Kataríny Džunkovej a Dany Podrackej.
Nezanedbateľným rozmerom obidvoch kníh sú ilustrácie Miloša Koptáka a grafické spracovanie Pala Bálika. Obidvaja zjavne rozumejú, o čo v ohlasoch Proglasu ide, vďaka čomu sa z kníh stali silné a esteticky príťažlivé artefakty.
Vydanie týchto kníh je nenápadným literárnym počinom, ktorý iniciovala a úspešne realizovala riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová. Vďaka týmto knihám znie Konštantínov Proglas moderne a zrozumiteľne.
Prvá z nich má názov Slovo pred Slovom a ide o „Proglas pre deti a ich rodičov”. Skúsenosti s infantilizovanou históriou vedú človeka k opodstatnenej opatrnosti (napríklad 800-členný detský Viva zbor a jeho spracovanie cyrilo-metodsko-rytierskej témy, ktorému sa venujeme na inom mieste tohto časopisu). V tomto prípade sa však obávame zbytočne. Daniel Pastirčák preniesol starú múdrosť Proglasu do dnešnej doby výstižne a vtipne. Jeho verše sú rýmovaným komentárom Konštantínovho textu (ktorý je, samozrejme, tiež súčasťou knihy): „Keď pravdu nectíme, náš jazyk klame, / tárame do vetra a klameme mame, / Zákon nie je môj, tvoj ani ich – je Boží. / Je iný než ústava viazaná v koži.”
Druhá kniha má názov Proglas – preklady a básnické interpretácie. Tvorí ju starosloviensky originál, Turčányho a Feldekov preklad Proglasu a desať ohlasov Proglasu v desiatich, pre túto knihu vytvorených básňach súčasných slovenských básnikov. Okrem toho knihu dopĺňa zaujímavá úvaha Ľubomíra Feldeka o rýmovanej, ústnej slovesnosti načúvajúcej podobe Konštantínovho predslovu k evanjeliu. Básnické ohlasy majú rôznu podobu, no rovnakú dĺžku (111 veršov) ako Proglas a aj rovnakú tému: Proglas samotný. Ján Buzássy napísal pôsobivú Cestu Proglasu („Máme dar písma pre poznanie Písma, / tú po písmenkách cestu k Milosti, / ten, kto ňou prejde, nakoniec sa vyzná / z viery a šťastia, keď svet žalostí.”). Mila Haugová napísala priam rituálne zaznievajúci Prahlas. Paradoxami iskriace, interpunkciu ignorujúce Predslovo napísal Daniel Hevier („..slepí počujú to slovo / hluchí vidia jeho odlesk / nemý prorok ohlasuje / vety čo sa stali veštbou...), úspornou básňou o slovách prispel Rudolf Jurolek („Na počiatku bolo ticho. / Na konci bude báseň?”). Zaujímavé sú aj texty Erika Ondreičku, Anny Odrejkovej, Jána Zambora, Juraja Kuniaka, Kataríny Džunkovej a Dany Podrackej.
Nezanedbateľným rozmerom obidvoch kníh sú ilustrácie Miloša Koptáka a grafické spracovanie Pala Bálika. Obidvaja zjavne rozumejú, o čo v ohlasoch Proglasu ide, vďaka čomu sa z kníh stali silné a esteticky príťažlivé artefakty.
Vydanie týchto kníh je nenápadným literárnym počinom, ktorý iniciovala a úspešne realizovala riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová. Vďaka týmto knihám znie Konštantínov Proglas moderne a zrozumiteľne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.