Razia

.starosta tohto mestečka v smere od Rožňavy na Košice, István Zachariaš, je aj týždeň po akcii, na akú si nespomína, tak trochu skúpy na slovo. Niet sa čo čudovať, doteraz vládnu nejasnosti, čo a prečo sa stalo. „Dostal som informáciu, že išlo o pátraciu akciu, no overiť to neviem. S Rómami z osady veľké problémy nemáme. Iste, občas sú počas diskotéky hluční, ako minulý víkend, keď ich na to prišli upozorniť policajti, ale to sú bežné veci. A občas nám miznú káble na mestský rozhlas, z jedného skladu nám zmizlo aj drevo a železo. No ide o malé množstvá. Práve u nás vznikli asi pred ôsmimi rokmi prvé Rómske občianske hliadky na Slovensku, čím sme inšpirovali aj iné mestá a obce,“ hovorí starosta Zachariaš a dodáva: „Oceňujem dlhodobú prácu mimovládok v osade, najmä ETP. Nedávno na desiatich pozemkoch stavali domy, nie nájomné, ale v osobnom vlastníctve. Aj pozemok si Rómovia musia odkúpiť za normálnu, nie zvýhodnenú cenu.“

.teraz buďte frajeri
Názory na to, čo sa vlastne v Moldave stalo v inkriminovanú sobotu v noci a potom v stredu, keď do osady prišli desiatky policajtov, aj kukláči, a brutálne napadli jej obyvateľov, sa pochopiteľne rôznia. Všetky svedectvá sa pritom zhodujú na jednom: predminulú sobotu prišli v noci dve policajné hliadky a upozornili organizátorov diskotéky, aby stíšili aparatúru. Potom situácia eskalovala a skončila sa hádzaním kameňov na policajné autá a zranením jedného policajta.
Jeden zo svedkov incidentu je aj Milan Hudák, dobrovoľník neziskovej organizácie ETP: „Bol som pri tom. Okolo desiatej večer prišla hliadka mestskej polície s tým, aby sme stíšili aparatúru, že inak je všetko v poriadku. A že keď sa budeme my Rómovia medzi sebou hádať, aby sme ich zavolali. Potom prišla okolo pol dvanástej  štátna polícia. Boli drzí, ani nehľadali organizátorov, len išli na pódium a zhodili ma z neho. Pred treťou nad ránom prišli ešte raz. Videli tam kamaráta Leona Horvátha a povedali mu: ty si ten, s kým máme nevybavené účty. Vzali ho do auta, deti hádzali kamene a nám pustili do očí slzný plyn. Vraveli mi: tu je ten náš klavirista! A búchali ma, kopali do mňa.“
V sobotu v noci odviedli policajti dvoch obyvateľov osady na vypočutie. Po štyroch dňoch nasledovala razia asi šesťdesiatich mužov zákona – z pomsty. Išli dom po dome. Hudákov kolega, ktorý si neželá byť menovaný, ju opisuje takto: „Prišli policajti, mnohí nemali ani kukly. Vošli do domu cez dvere a keď niekto neotváral, tak aj cez okno. Nemali sme kam ujsť. Hovorili: teraz buďte frajeri, nie ako v sobotu. Dáme vám svoj mobil a zavolajte si do Bruselu, či vám budú pomáhať. Opäť používali obušky aj slzný plyn. Mne poranili ruky a skákali mi po chrbte. Dali nám kôš, kam sme mali hádzať naše osobné veci. Hodil som tam svoje hodinky aj peniaze, čo som mal na nájomné. Už nám to nikdy nevrátili. Potom okolo deviatej večer ma pustili domov, no nevládal som ani chodiť. Krvácala mi hlava. Posielali ma do nemocnice do Šace, no bál som sa tam ísť, lebo sme počuli, že všade na ceste sú kukláči.“
Šéfka ETP Slávka Mačáková sa už spojila s košickou Poradňou pre občianske a ľudské práva, aby zastupovali obete policajného zásahu. Veľmi závažná je zatiaľ nepotvrdená hypotéza, že policajti počas zásahu v stredu cielene hľadali a trestali bitím tých, čo boli svedkami ich zásahu zo soboty na nedeľu.

.svedectvo
Cenné svedectvo poskytol Vladimír Šucha, ktorý pracuje pre Európsku komisiu, no v Moldave, kam už niekoľko rokov jazdí s manželkou (pozri rámček), bol ako súkromná osoba. „V popoludňajších a večerných hodinách som sa zúčastnil na slávnostnom vyhlásení projektu RomaNet. Už niekoľko rokov spolupracujem na občianskej a ľudskej báze s tamojším komunitným centrom. Asi o pol jedenástej večer som odchádzal, dovtedy všetko prebiehalo na najvyššom štandarde. Druhý deň ráno som sa dozvedel o incidente, pri ktorom policajti zadržali Leonarda Horvátha a Ernesta Rybára. Podľa očitých svedectiev došlo k napadnutiu hliadky Leonardom. Poznám ho niekoľko rokov ako slušného chlapca. Policajt išiel cielene za ním, pýtal od neho doklad totožnosti, čo ten odmietol a následne ho predviedli na obvodné oddelenie polície. Požiadal som políciu, aby boli vypočutí svedkovia. Zároveň som povedal, že Ernest Rybár je zdravotne ťažko postihnutý a môže potrebovať lekársku starostlivosť,“ spomína na to, čo videl, Šucha.

.brutalita
Irma Horváthová pozná osadu dôverne, pôsobí tu ako komunitná sociálna pracovníčka už osem rokov. Najprv pracovala pre mesto, neskôr pre ETP. Hovorí o vzdelávacích aktivitách, o krúžkoch pre deti, o predškolskej príprave, o zdravotnom vzdelávaní. Dodáva, že asi zo 750 obyvateľov osady je 400 detí. To, čo urobili policajti, ju pobúrilo. „Áno, je pravda, že Rómovia hádzali na policajné auto v sobotu v noci kamene, no brutalitu to nemôže ospravedlniť. Na raziu, ako bola potom v stredu, si nepamätám. Policajti išli do domov a tých ktorých videli, zmlátili, rozbili im zariadenie, zničili im aj jedlo a suroviny. Zmlátili dospelých, ženy, aj deti,“ hovorí Horváthová.
V ten deň mala Horváthová práve na návšteve hostí z Česka. Bola na nákupe, keď vtom videla ísť okolo asi dvadsať  policajných áut. Vedela, že už idú do osady, kam hneď volala svojmu otcovi a bratom, aby sa zavreli do domu. Policajti vykopávali dvere. Pýtali doklady totožnosti. Kto ho nemal, toho rovno zmlátili. Niektorých potom zobrali na oddelenie. A naschvál nechali otvorené dvere, aby ostatní videli, ako niektorých policajti bijú. Podľa svedectiev bola policajná akcia v Moldave nad Bodvou brutálna a ako taká musí byť vyšetrená.