Ja viem, Chorvátsko má iba štyri milióny obyvateľov, ale aj tak som čakal niečo iné ako letisko z polovice osemdesiatych rokov, ešte horšie ako to, ktoré si postavili Albánci v Tirane, Brňania v Brne alebo vy tam niekde pri Slovnafte.
Aj príchod cez nový Záhreb, ako sa vznešene hovorí sídliskám postaveným za Tita, vás vráti v čase a priestore. Približne do roku 1988 v Bratislave a zemepisne niekam medzi Rumunsko a maďarskú provinciu. Tam, napokon, podľa ekonomických štatistík toto Chorvátsko, ktoré sa nám počas dovoleniek javí ako niečo medzi Talianskom a Gréckom, skutočne patrí. Chorváti teraz v nedeľu vstupujú do Únie ako tretia najchudobnejšia krajina z celej dnes už dvadsaťosmičky. S dvadsiatimi dvoma percentami nezamestnaných (a to nemajú, ako by povedal Robert Fico, slovenských Rómov), s pol miliónom (teda osminou obyvateľstva) veteránov Vlasteneckej vojny, ako sa tu nazýva vojna medzi Chorvátmi a Srbmi z rokov 1991 až 1995, s ekonomikou, ktorá už štvrtý rok po sebe padá aj napriek tomu, že vlaňajšia turistická sezóna bola najlepšia za posledných dvadsať rokov.
Ale Európa, ba dokonca stredná Európa to je. Aj keď na rozdiel od predlitavskej Ľubľany tu zreteľne cítite zalitavské Uhorsko, hoci tak trochu na chorvátsky spôsob. Už sama katedrála na kapitole, v srdci mesta, odkiaľ sa stúpa už len na vyše tisíc metrov vysoké pohorie Medvednica, teda Medvedica, je kópia tej, ktorá stojí na Budínskom hrade v Budapešti, len tá Rybárska bašta jej chýba. Vláda dodnes sídli v typickom uhorskom paláci z doby baroka a aj v mnohých uliciach Dolného mesta si pripadáte ako v chudobnejšej časti Budapešti. Tento pocit je omnoho intenzívnejší ako v Bratislave, hoci reč je od maďarčiny vzdialená úplne rovnako.
Do Únie vstupujú Chorváti bez veľkého nadšenia, presne tak, ako ich Únia neveľmi nadšene prijíma. Ale je dobre, že sú tam s nami. Teraz ešte Bosnu a Hercegovinu, Halič, Zakarpatsko a Bukovinu, a po stovke rokov bude zase celá tá naša bývalá monarchia súčasťou Európy, ako bola v roku 1912. Človek si musí len povzdychnúť, ako málo sme toho za to storočie stihli. Vlastne skoro nič.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Aj príchod cez nový Záhreb, ako sa vznešene hovorí sídliskám postaveným za Tita, vás vráti v čase a priestore. Približne do roku 1988 v Bratislave a zemepisne niekam medzi Rumunsko a maďarskú provinciu. Tam, napokon, podľa ekonomických štatistík toto Chorvátsko, ktoré sa nám počas dovoleniek javí ako niečo medzi Talianskom a Gréckom, skutočne patrí. Chorváti teraz v nedeľu vstupujú do Únie ako tretia najchudobnejšia krajina z celej dnes už dvadsaťosmičky. S dvadsiatimi dvoma percentami nezamestnaných (a to nemajú, ako by povedal Robert Fico, slovenských Rómov), s pol miliónom (teda osminou obyvateľstva) veteránov Vlasteneckej vojny, ako sa tu nazýva vojna medzi Chorvátmi a Srbmi z rokov 1991 až 1995, s ekonomikou, ktorá už štvrtý rok po sebe padá aj napriek tomu, že vlaňajšia turistická sezóna bola najlepšia za posledných dvadsať rokov.
Ale Európa, ba dokonca stredná Európa to je. Aj keď na rozdiel od predlitavskej Ľubľany tu zreteľne cítite zalitavské Uhorsko, hoci tak trochu na chorvátsky spôsob. Už sama katedrála na kapitole, v srdci mesta, odkiaľ sa stúpa už len na vyše tisíc metrov vysoké pohorie Medvednica, teda Medvedica, je kópia tej, ktorá stojí na Budínskom hrade v Budapešti, len tá Rybárska bašta jej chýba. Vláda dodnes sídli v typickom uhorskom paláci z doby baroka a aj v mnohých uliciach Dolného mesta si pripadáte ako v chudobnejšej časti Budapešti. Tento pocit je omnoho intenzívnejší ako v Bratislave, hoci reč je od maďarčiny vzdialená úplne rovnako.
Do Únie vstupujú Chorváti bez veľkého nadšenia, presne tak, ako ich Únia neveľmi nadšene prijíma. Ale je dobre, že sú tam s nami. Teraz ešte Bosnu a Hercegovinu, Halič, Zakarpatsko a Bukovinu, a po stovke rokov bude zase celá tá naša bývalá monarchia súčasťou Európy, ako bola v roku 1912. Človek si musí len povzdychnúť, ako málo sme toho za to storočie stihli. Vlastne skoro nič.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.