Vidiecka oblasť Mkongani je vzdialená len 30 km od dištriktu Kwale, no i tak máte pocit, že sa tam ide celú večnosť. Terénnym autom najmenej 40 minút, pričom sa spotrebuje polovica nádrže a posádka je vytrasená, akoby práve vypadla z bubna automatickej práčky. Hrboľatá, prašná cesta (popri prírodnej rezervácii Shimba Hills, lemovaná palmami, akáciami a majestátnymi baobabmi) každý týždeň mení svoju štruktúru podľa toho, koľko a či vôbec pršalo. Dážd však obyvateľom Mkongani treba dopriať, keďže voda je tu problémom číslo jeden. Vodovodné potrubie miestnym sľubujú už niekoľko rokov – najmä pred voľbami.
Hoci v Mkongani mesačne vyšetrujú na podvýživu vyše tisíc detí, zamestnancov v zariadení možno zrátať na prstoch jednej ruky. Pred pár týždňami navyše urobil nový kenský prezident Uhuru Kenyatta gesto – zrušil poplatky za pôrody – a do vidieckych nemocníc sa tak hrnie čoraz viac matiek. Žiaľ, v nemocničných zariadeniach chýba základné vybavenie aj personál! Kto si vezme na zodpovednosť pôrod HIV pozitívnej matky bez rukavíc, keďže na zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo prezident nemyslel, nevedno.
Lokálni ľudia (zväčša moslimského vierovyznania) však napriek často prázdnym vládnym sľubom nepôsobia nešťastne ani rezignovane. Každú návštevu slovenskej posádky terénnych pracovníkov si mkonganská komunita váži. Pravidelne nás vítajú živé farebné obrazy, ktorých spracovanie by si nedal ujsť ani Peter Greeneway. Matky, zahalené do pestrofarebných šatiek s kenskými kvetinovými vzormi či citátmi z posvätných textov, samozrejme, s dieťaťom na chrbte, počúvajú prednášku o dojčení, čakajú na vyšetrenie detí, balia si do vrecúška prídel výživových náhrad/doplnkov (kaše, fazule a vitamínov) od našich komuniťákov či oháňajú sa motykami v modelovej záhrade za nemocnicou. Prejav snahy o prežitie, prebratia zodpovednosti i boja s podvýživou. Zároveň dôkaz, že naše pôsobenie na pobreží má význam.
Boba Baluchová je novinárka, pedagogička a terénna pracovníčka, koordinujúca v Keni rozvojový projekt Trnavskej univerzity, zameraný na sociálno-zdravotnícku starostlivosť o podvyživené deti do piatich rokov a ich matky v regióne Kwale.
Hoci v Mkongani mesačne vyšetrujú na podvýživu vyše tisíc detí, zamestnancov v zariadení možno zrátať na prstoch jednej ruky. Pred pár týždňami navyše urobil nový kenský prezident Uhuru Kenyatta gesto – zrušil poplatky za pôrody – a do vidieckych nemocníc sa tak hrnie čoraz viac matiek. Žiaľ, v nemocničných zariadeniach chýba základné vybavenie aj personál! Kto si vezme na zodpovednosť pôrod HIV pozitívnej matky bez rukavíc, keďže na zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo prezident nemyslel, nevedno.
Lokálni ľudia (zväčša moslimského vierovyznania) však napriek často prázdnym vládnym sľubom nepôsobia nešťastne ani rezignovane. Každú návštevu slovenskej posádky terénnych pracovníkov si mkonganská komunita váži. Pravidelne nás vítajú živé farebné obrazy, ktorých spracovanie by si nedal ujsť ani Peter Greeneway. Matky, zahalené do pestrofarebných šatiek s kenskými kvetinovými vzormi či citátmi z posvätných textov, samozrejme, s dieťaťom na chrbte, počúvajú prednášku o dojčení, čakajú na vyšetrenie detí, balia si do vrecúška prídel výživových náhrad/doplnkov (kaše, fazule a vitamínov) od našich komuniťákov či oháňajú sa motykami v modelovej záhrade za nemocnicou. Prejav snahy o prežitie, prebratia zodpovednosti i boja s podvýživou. Zároveň dôkaz, že naše pôsobenie na pobreží má význam.
Boba Baluchová je novinárka, pedagogička a terénna pracovníčka, koordinujúca v Keni rozvojový projekt Trnavskej univerzity, zameraný na sociálno-zdravotnícku starostlivosť o podvyživené deti do piatich rokov a ich matky v regióne Kwale.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.