V čase písania tohto článku bol Edward Snowden na neznámom mieste. Predpokladalo sa, že sa nachádza v tranzitnej zóne na ruskom letisku Šeremetevo. O jeho ďalšom osude sa škriepili veľmoci aj anonymní prispievatelia v internetových diskusiách. USA žiadali Rusko, aby im Snowdena vydalo. Moskva to odmietla a Vladimír Putin odpovedal v tom zmysle, že Snowden nie je v tranzitnej zóne na letisku pod jeho jurisdikciou, a navyše, ako nevyberane dodal, náramne nerád sa zaoberá takýmito záležitosťami, lebo je to ako „strihať prasa – je z toho len veľa kviku a málo vlny“. Snowden nejakú vlnu možno predsa len pustil. Internetom sa totiž šírili zvesti, že 29-ročný počítačový technik už stihol vypovedať pred čínskou aj pred ruskou tajnou službou. Zostávali však nepotvrdené.
O jeho plánoch sa vedelo len toľko, čo zverejnil zakladateľ Wikileaks Julian Assange – že Snowden má v úmysle požiadať o azyl v Ekvádore, ale možno sa odoberie napríklad na Kubu. Snowden, pravdaže, nemal veľa iných možností. Kým spočiatku hlásal, že chce prijať azyl od krajiny, ktorá mu je hodnotovo blízka, napríklad od Islandu, čoskoro sa prispôsobil realite a začal sa rozhodovať podľa iného kritéria: Ktorá krajina má čo najhoršie vzťahy s USA, tá ho pravdepodobne Washingtonu nevydá.
.bývalý zamestnanec CIA
V USA sa zatiaľ verejnosť nevedela rozhodnúť, či je Snowdenov čin hrdinstvo, alebo vulgárna velezrada. Verejná mienka podľa Gallupovho prieskumu bola rozdelená približne na polovice, mierne väčšie percento respondentov bolo toho názoru, že Snowden vykonal verejnosti službu, keď ju oboznámil s tým, ako Agentúra pre národnú bezpečnosť špehuje ľudí v USA aj za jeho hranicami. Zároveň však vyše polovice respondentov podporilo názor, že Snowden by mal byť za svoje konanie stíhaný. Komentátori sa občas potkýnali o vlastné slová, aby zaujali čo najmenej napadnuteľný postoj. Občianski aktivisti sprava aj zľava hodnotili Snowdena pozitívne, zato kongresmani, demokrati aj republikáni, tentoraz prejavili až kurióznu jednotu. Snowden je podľa väčšiny z nich zradca, ktorý škodí národnej bezpečnosti.
Informatik Snowden utajované fakty o masovom sledovaní zverejnil síce ako zamestnanec súkromnej firmy, má však za sebou viacročnú prácu v službách štátu. Ešte začiatkom tohto tisícročia bol odhodlaný ísť bojovať do Iraku a odôvodňoval to tým, že jeho úlohou je pomáhať utláčanému ľudu. Prihlásil sa do armády a začal výcvik budúceho člena špeciálnych jednotiek, pri ňom však utrpel úraz – zlomil si obe nohy. Vojenská kariéra bola v nedohľadne. Hoci na strednej ani na vysokej škole nepatril k počítačovým hviezdam, napokon si našiel prácu v informačných technológiách. Začas bol zamestnancom CIA, podľa vlastných slov ho vyslali pod krycou identitou do švajčiarskej Ženevy, kde robil systémového správcu. Neskôr tvrdil, že toto obdobie ho utvrdilo v skepse voči tajným službám a ich metódam na hrane etiky.
Záverom jeho doterajšej kariéry bola krátka práca v americkej technologicko-konzultačnej firme Booz Allen Hamilton, ktorá poskytovala zmluvne zabezpečené služby pre NSA – National Security Agency. Uviedol, že hoci mu firma BAH platila menej, ako dostával predtým, prijal tento džob, aby mohol pracovať pre NSA a dozvedieť sa čo najviac o jej praktikách. Necelé tri mesiace bol správcom systému NSA v jej operačnom centre na Havajských ostrovoch.
.v akom svete chce žiť
NSA patrí ku kontroverzným štátnym agentúram. Táto inštitúcia má strážiť záujmy národnej bezpečnosti a je dieťaťom doby po 11. septembri 2001. Bushova administratíva v tom čase vytvorila nové pravidlá hry, reagujúce na teroristické útoky, a nové vládne agentúry, aby sa už podobný atentát, ako bol nálet na Dvojičky, nezopakoval. Prinieslo to isté ovocie, keďže rozsahom podobný útok už naozaj neprišiel. Na druhej strane, prostredie týchto agentúr vytvorilo živnú pôdu pre iné typy škandálov, korupciu, finančné machinácie, mrhanie štátnymi zdrojmi a tiež, ako od začiatku varovali občianski aktivisti, pre šikanovanie občanov.
Snowden počas práce v NSA kontaktoval viacero médií, až sa napokon dohodol s britským Guardianom a v spolupráci s tamojšími novinármi uverejnil články o tom, ako americké i britské informačné agentúry zbierajú dáta v USA a na celom svete. Tvrdil, že chce brániť základné slobody ľudí. Vyjadril sa, že nechce žiť vo svete, kde je všetko, čo povie a napíše, nahrávané. Vďaka Snowdenovi dnes svet vie o programe PRISM a o tom, že americká vláda má prístup na servery viacerých veľkých firiem. Vďaka Snowdenovi si možno milióny ľudí povedia nielen to, že čím má vláda viac právomocí, tým ťažšie je ju kontrolovať, ale aj to, že vo svojej komunikácii napríklad pri telefonovaní alebo na sociálnych sieťach by mali byť opatrnejší – oči a uši sú všade.
Snowden urobil službu verejnosti. Azda by však dosiahol viac, keby zostal na americkej pôde, kde by mu mnohé občianske organizácie ponúkli bezplatné právne zastúpenie a kde by mohol o boji proti „veľkému bratovi“ hovoriť dôveryhodnejšie ako z totalitnej Kuby či z Ekvádoru. A hoci programy ako PRISM sú príkladom hrozieb, aké predstavuje silný štát, v krajinách, ktorých pomoc teraz Snowden využíva, je sloboda na tom horšie ako v Severnej Amerike. Snowden to asi onedlho zistí.
O jeho plánoch sa vedelo len toľko, čo zverejnil zakladateľ Wikileaks Julian Assange – že Snowden má v úmysle požiadať o azyl v Ekvádore, ale možno sa odoberie napríklad na Kubu. Snowden, pravdaže, nemal veľa iných možností. Kým spočiatku hlásal, že chce prijať azyl od krajiny, ktorá mu je hodnotovo blízka, napríklad od Islandu, čoskoro sa prispôsobil realite a začal sa rozhodovať podľa iného kritéria: Ktorá krajina má čo najhoršie vzťahy s USA, tá ho pravdepodobne Washingtonu nevydá.
.bývalý zamestnanec CIA
V USA sa zatiaľ verejnosť nevedela rozhodnúť, či je Snowdenov čin hrdinstvo, alebo vulgárna velezrada. Verejná mienka podľa Gallupovho prieskumu bola rozdelená približne na polovice, mierne väčšie percento respondentov bolo toho názoru, že Snowden vykonal verejnosti službu, keď ju oboznámil s tým, ako Agentúra pre národnú bezpečnosť špehuje ľudí v USA aj za jeho hranicami. Zároveň však vyše polovice respondentov podporilo názor, že Snowden by mal byť za svoje konanie stíhaný. Komentátori sa občas potkýnali o vlastné slová, aby zaujali čo najmenej napadnuteľný postoj. Občianski aktivisti sprava aj zľava hodnotili Snowdena pozitívne, zato kongresmani, demokrati aj republikáni, tentoraz prejavili až kurióznu jednotu. Snowden je podľa väčšiny z nich zradca, ktorý škodí národnej bezpečnosti.
Informatik Snowden utajované fakty o masovom sledovaní zverejnil síce ako zamestnanec súkromnej firmy, má však za sebou viacročnú prácu v službách štátu. Ešte začiatkom tohto tisícročia bol odhodlaný ísť bojovať do Iraku a odôvodňoval to tým, že jeho úlohou je pomáhať utláčanému ľudu. Prihlásil sa do armády a začal výcvik budúceho člena špeciálnych jednotiek, pri ňom však utrpel úraz – zlomil si obe nohy. Vojenská kariéra bola v nedohľadne. Hoci na strednej ani na vysokej škole nepatril k počítačovým hviezdam, napokon si našiel prácu v informačných technológiách. Začas bol zamestnancom CIA, podľa vlastných slov ho vyslali pod krycou identitou do švajčiarskej Ženevy, kde robil systémového správcu. Neskôr tvrdil, že toto obdobie ho utvrdilo v skepse voči tajným službám a ich metódam na hrane etiky.
Záverom jeho doterajšej kariéry bola krátka práca v americkej technologicko-konzultačnej firme Booz Allen Hamilton, ktorá poskytovala zmluvne zabezpečené služby pre NSA – National Security Agency. Uviedol, že hoci mu firma BAH platila menej, ako dostával predtým, prijal tento džob, aby mohol pracovať pre NSA a dozvedieť sa čo najviac o jej praktikách. Necelé tri mesiace bol správcom systému NSA v jej operačnom centre na Havajských ostrovoch.
.v akom svete chce žiť
NSA patrí ku kontroverzným štátnym agentúram. Táto inštitúcia má strážiť záujmy národnej bezpečnosti a je dieťaťom doby po 11. septembri 2001. Bushova administratíva v tom čase vytvorila nové pravidlá hry, reagujúce na teroristické útoky, a nové vládne agentúry, aby sa už podobný atentát, ako bol nálet na Dvojičky, nezopakoval. Prinieslo to isté ovocie, keďže rozsahom podobný útok už naozaj neprišiel. Na druhej strane, prostredie týchto agentúr vytvorilo živnú pôdu pre iné typy škandálov, korupciu, finančné machinácie, mrhanie štátnymi zdrojmi a tiež, ako od začiatku varovali občianski aktivisti, pre šikanovanie občanov.
Snowden počas práce v NSA kontaktoval viacero médií, až sa napokon dohodol s britským Guardianom a v spolupráci s tamojšími novinármi uverejnil články o tom, ako americké i britské informačné agentúry zbierajú dáta v USA a na celom svete. Tvrdil, že chce brániť základné slobody ľudí. Vyjadril sa, že nechce žiť vo svete, kde je všetko, čo povie a napíše, nahrávané. Vďaka Snowdenovi dnes svet vie o programe PRISM a o tom, že americká vláda má prístup na servery viacerých veľkých firiem. Vďaka Snowdenovi si možno milióny ľudí povedia nielen to, že čím má vláda viac právomocí, tým ťažšie je ju kontrolovať, ale aj to, že vo svojej komunikácii napríklad pri telefonovaní alebo na sociálnych sieťach by mali byť opatrnejší – oči a uši sú všade.
Snowden urobil službu verejnosti. Azda by však dosiahol viac, keby zostal na americkej pôde, kde by mu mnohé občianske organizácie ponúkli bezplatné právne zastúpenie a kde by mohol o boji proti „veľkému bratovi“ hovoriť dôveryhodnejšie ako z totalitnej Kuby či z Ekvádoru. A hoci programy ako PRISM sú príkladom hrozieb, aké predstavuje silný štát, v krajinách, ktorých pomoc teraz Snowden využíva, je sloboda na tom horšie ako v Severnej Amerike. Snowden to asi onedlho zistí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.