Jeden zo zakladajúcich klubov NHL čakal na zisk Stanley cupu od čias Stana Mikutu a Bobbyho Hulla takmer päť desaťročí. Premiérovo sa to vydarilo, až keď do výzbroje pribudol kanón MH81, no a k opätovnému zisku hokejového grálu už po 3 sezónach výrazne pomohol nenápadnejší, no nesmierne dôležitý doplnok MH26. Aj preto nech mi prepáči Zdeno Chára, ktorého vplyv na celkový chod Bostonu ďaleko presahuje kabínu a jeho mienku rešpektuje aj vedenie, či Marián Hossa, ktorý si za posledných šesť rokov zahral štyri finálové série, z toho dve úspešné. Nasledujúce riadky budú predovšetkým o Michalovi Handzušovi.
.slovak line
Chicago má po celom svete 28 sesterských miest, ani jedno na Slovensku. Keby si radnica tretieho najväčšieho mesta v USA mala vybrať na Slovensku, pred tromi rokmi by bol najväčší kandidát Trenčín, kde vyrástol Marián Hossa, tento rok by k tomu mala čo povedať Banská Bystrica, odkiaľ vyletel do sveta Michal Handzuš. Práve jeho príbeh spôsobil, že vo finálovej sérii Chicago – Boston sa u nás predsa len viac fandilo tímu z veterného mesta s dvojicou Slovákov v zostave. Aj napriek tomu, že Zdeno Chára mohol byť prvým európskym kapitánom s dvoma pohármi. Ale Chára aj Hossa už raz pohár vyhrali, Michal Handzuš ešte nie.
Lockoutovú sezónu začal doma, v Banskej Bystrici. Nelicitoval o plate, hral zadarmo, ešte aj poistku si hradil sám a omladenému tímu ukázal, ako vyzerá profesionálny prístup k všetkému: tréningom, zápasom, životospráve, regenerácii. Pomoc svojho kamaráta si nemohol vynachváliť nováčik v pozícii hlavného trénera Vladimír Országh: „Osobnosť vo všetkých aspektoch života aj hokeja. Nikdy nehľadá chyby inde, pozerá sa sám na seba. Vie sa reálne ohodnotiť, čo teraz mnohým mladým chýba.“
Za Bystricu odohral posledný zápas 30. decembra a pobral sa do Kalifornie, kde pôsobil od roku 2007. Štyri roky strávil vo farbách LA Kings, trikrát si zahral playoff, ale práve pred sezónou, v ktorej králi siahli na vysnívaný pohár, sa pobral do susedného San Jose. Vtedy 35-ročný center si to aspoň čiastočne vynahradil na MS v Helsinkách, kde bol zásadným článkom slovenskej striebornej zostavy. Začiatok skrátenej sezóny mu však absolútne nevyšiel, nebodoval, prepadol sa až do štvrtého útoku, ba dokonca niektoré stretnutia sledoval len z tribúny. Vtedy si na svojho bývalého zverenca spomenul Joel Queneville, kouč Chicaga, ktoré suverénne viedlo NHL. Trénerský stvoriteľ slávnej Slovak line (Demitra – Handzuš – Bartečko) pred necelými 15 rokmi v St. Louis Blues potreboval v hviezdami nabitej ofenzíve centra, ktorý by vyhrával vhadzovania a počas oslabení nechal oddýchnuť najväčšie osobnosti. Handzuš bol ideálnou voľbou, aj preto, že sa mu v danom období nedarilo, čo prechodne znížilo jeho cenu a Chicago za neho zaplatilo zanedbateľnú cenu, voľbu až v 4. kole draftu 2013. „Zapadne k nám bez problémov. Je si presne vedomý toho, čo od neho očakávame, čo je jeho úlohou a čím môže prispieť k tímovému úspechu,“ vyhlásil uznávaný kouč. To, že sa všetky očakávania prekročia, bolo vtedy ešte len v rovine želaní... Michalova reakcia bola typicky skromná: „Nezáleží mi na tom, kde hrám. Mojou úlohou je hrať, a nie sťažovať sa.“
.lepší, než si myslel
Prišiel do známeho prostredia, už na prahu tridsiatky si Handzuš zahral za Čiernych jastrabov, no po ôsmich zápasoch si pretrhol predný skrížený väz a sezóna 2006/07 sa preňho skončila. Tentoraz v Chicagu výrazne ožil, z pozície špecialistu na oslabenia sa stal druhým centrom v hierarchii klubu (po kapitánovi Toewsovi). Ešte počas finálovej série to ocenil aj vplyvný stĺpčekár Chicago Daily Tribune Tim Sassone: „Myslím si, že je lepší, ako si sám myslel, že bude po príchode do Chicaga.“
Nikdy na seba nestrhával pozornosť médií, nemal žiadne silné reči ani excentrické výstrelky. Vždy maximálna koncentrácia a obrovská náročnosť, predovšetkým k sebe samému. Premýšľavý človek, dokonale chápajúci aj tie najjemnejšie taktické nuansy, jednoducho, sen každého trénera. V prestížnych The New York Times Handzuša doslova ospieval Terry Murray, ktorý ho viedol v LA: „Bolo to ako mať v štábe ďalšieho trénera. Má skvelé nápady, jeho myšlienky a názory mi veľmi chýbali, keď sa po skončení zmluvy odobral do San Jose.“ Možno aj preto sa Murray porúčal z lavičky kráľov a pohár získalo LA už po vedením Darryla Suttera. Pripojil ešte jeden zaujímavý postreh: „Bol to práve Handzušov vplyv, ktorý maximálne zasiahol Kopitara, Browna, Stolla či Greena v kľúčových fázach ich kariér, vďaka nemu sa z výborných hráčov stali ľudskí lídri, ktorí doviedli svoj tím až na vrchol.“ No a z toho vrcholu ich zosadil práve súčasný Handzušov klub, Chicago vo finále Západnej konferencie vyradilo kráľov 4:1 na zápasy.
.synček v pohári
Po obhajcovi trofeje sa Chicagu postavil do cesty tím, ktorý triumfoval ešte o rok skôr, Chárov Boston. Spôsob, akým medvede vo finále Východnej konferencie vymazali ofenzívnymi esami nabitý Pittsburgh, vzbudzoval rešpekt. Navyše aj Chicago sa presadzovalo skôr útočným prejavom, čo malo vyhovovať predsa len defenzívnejšie ladenému Bostonu. Všeobecne sa očakávala sedemzápasová séria, a minútu a pol pred koncom šiesteho duelu, v ktorom domáci Bruins viedli 2:1, to naozaj vyzeralo na vyrovnanie série na 3:3. Ale bleskové góly Bickella a Bollanda zmenili históriu. „Bol to príbeh ako z rozprávky. Všetko mohlo byť stratené, prišli dva góly za sedemnásť sekúnd a my máme pohár. Neuveriteľné,“ rozplýval sa po Marián Hossa a v priamom prenose poslal po slovensky pozdrav do Trenčína, ktorý sa má pripraviť na oslavnú party. V Chicagu sa stáva milou tradíciou, že po kapitánovi preberie vytúženú trofej slovenský hokejista. Pred tromi rokmi to bol Hossa, teraz Jonathan Toews podal pohár ako druhému v poradí Michalovi Handzušovi, ktorý s radosťou do najslávnejšej trofeje posadil ani nie ročného synčeka Tomáška. Milé a typicky handzušovské.
Tento rok reprezentácia na MS cenný kov nezískala, naši hokejisti akoby nám to chceli vynahradiť na klubovej scéne. Stanley cup strávi na Slovensku dva dni, dvoch zástupcov sme mali aj v tíme víťaza Calderovho pohára, Tomášov Tatara a Jurča, no a Dominik Graňák, majiteľ dvoch „Gagarinov“ pre najúspešnejší tím KHL, má už tohtoročnú oslavu za sebou. Úspešných období by sme potrebovali čo najviac, a nielen v hokeji. Ako dosiahnuť, aby sa opakovali čo najčastejšie? Ešte raz nech prehovorí Terry Murray, ktorý sa zahral na proroka: „Vďaka jeho schopnosti vidieť situáciu komplexne a chápať súvislosti by sa pokojne mohol stať šéfom slovenského hokeja.“
.slovak line
Chicago má po celom svete 28 sesterských miest, ani jedno na Slovensku. Keby si radnica tretieho najväčšieho mesta v USA mala vybrať na Slovensku, pred tromi rokmi by bol najväčší kandidát Trenčín, kde vyrástol Marián Hossa, tento rok by k tomu mala čo povedať Banská Bystrica, odkiaľ vyletel do sveta Michal Handzuš. Práve jeho príbeh spôsobil, že vo finálovej sérii Chicago – Boston sa u nás predsa len viac fandilo tímu z veterného mesta s dvojicou Slovákov v zostave. Aj napriek tomu, že Zdeno Chára mohol byť prvým európskym kapitánom s dvoma pohármi. Ale Chára aj Hossa už raz pohár vyhrali, Michal Handzuš ešte nie.
Lockoutovú sezónu začal doma, v Banskej Bystrici. Nelicitoval o plate, hral zadarmo, ešte aj poistku si hradil sám a omladenému tímu ukázal, ako vyzerá profesionálny prístup k všetkému: tréningom, zápasom, životospráve, regenerácii. Pomoc svojho kamaráta si nemohol vynachváliť nováčik v pozícii hlavného trénera Vladimír Országh: „Osobnosť vo všetkých aspektoch života aj hokeja. Nikdy nehľadá chyby inde, pozerá sa sám na seba. Vie sa reálne ohodnotiť, čo teraz mnohým mladým chýba.“
Za Bystricu odohral posledný zápas 30. decembra a pobral sa do Kalifornie, kde pôsobil od roku 2007. Štyri roky strávil vo farbách LA Kings, trikrát si zahral playoff, ale práve pred sezónou, v ktorej králi siahli na vysnívaný pohár, sa pobral do susedného San Jose. Vtedy 35-ročný center si to aspoň čiastočne vynahradil na MS v Helsinkách, kde bol zásadným článkom slovenskej striebornej zostavy. Začiatok skrátenej sezóny mu však absolútne nevyšiel, nebodoval, prepadol sa až do štvrtého útoku, ba dokonca niektoré stretnutia sledoval len z tribúny. Vtedy si na svojho bývalého zverenca spomenul Joel Queneville, kouč Chicaga, ktoré suverénne viedlo NHL. Trénerský stvoriteľ slávnej Slovak line (Demitra – Handzuš – Bartečko) pred necelými 15 rokmi v St. Louis Blues potreboval v hviezdami nabitej ofenzíve centra, ktorý by vyhrával vhadzovania a počas oslabení nechal oddýchnuť najväčšie osobnosti. Handzuš bol ideálnou voľbou, aj preto, že sa mu v danom období nedarilo, čo prechodne znížilo jeho cenu a Chicago za neho zaplatilo zanedbateľnú cenu, voľbu až v 4. kole draftu 2013. „Zapadne k nám bez problémov. Je si presne vedomý toho, čo od neho očakávame, čo je jeho úlohou a čím môže prispieť k tímovému úspechu,“ vyhlásil uznávaný kouč. To, že sa všetky očakávania prekročia, bolo vtedy ešte len v rovine želaní... Michalova reakcia bola typicky skromná: „Nezáleží mi na tom, kde hrám. Mojou úlohou je hrať, a nie sťažovať sa.“
.lepší, než si myslel
Prišiel do známeho prostredia, už na prahu tridsiatky si Handzuš zahral za Čiernych jastrabov, no po ôsmich zápasoch si pretrhol predný skrížený väz a sezóna 2006/07 sa preňho skončila. Tentoraz v Chicagu výrazne ožil, z pozície špecialistu na oslabenia sa stal druhým centrom v hierarchii klubu (po kapitánovi Toewsovi). Ešte počas finálovej série to ocenil aj vplyvný stĺpčekár Chicago Daily Tribune Tim Sassone: „Myslím si, že je lepší, ako si sám myslel, že bude po príchode do Chicaga.“
Nikdy na seba nestrhával pozornosť médií, nemal žiadne silné reči ani excentrické výstrelky. Vždy maximálna koncentrácia a obrovská náročnosť, predovšetkým k sebe samému. Premýšľavý človek, dokonale chápajúci aj tie najjemnejšie taktické nuansy, jednoducho, sen každého trénera. V prestížnych The New York Times Handzuša doslova ospieval Terry Murray, ktorý ho viedol v LA: „Bolo to ako mať v štábe ďalšieho trénera. Má skvelé nápady, jeho myšlienky a názory mi veľmi chýbali, keď sa po skončení zmluvy odobral do San Jose.“ Možno aj preto sa Murray porúčal z lavičky kráľov a pohár získalo LA už po vedením Darryla Suttera. Pripojil ešte jeden zaujímavý postreh: „Bol to práve Handzušov vplyv, ktorý maximálne zasiahol Kopitara, Browna, Stolla či Greena v kľúčových fázach ich kariér, vďaka nemu sa z výborných hráčov stali ľudskí lídri, ktorí doviedli svoj tím až na vrchol.“ No a z toho vrcholu ich zosadil práve súčasný Handzušov klub, Chicago vo finále Západnej konferencie vyradilo kráľov 4:1 na zápasy.
.synček v pohári
Po obhajcovi trofeje sa Chicagu postavil do cesty tím, ktorý triumfoval ešte o rok skôr, Chárov Boston. Spôsob, akým medvede vo finále Východnej konferencie vymazali ofenzívnymi esami nabitý Pittsburgh, vzbudzoval rešpekt. Navyše aj Chicago sa presadzovalo skôr útočným prejavom, čo malo vyhovovať predsa len defenzívnejšie ladenému Bostonu. Všeobecne sa očakávala sedemzápasová séria, a minútu a pol pred koncom šiesteho duelu, v ktorom domáci Bruins viedli 2:1, to naozaj vyzeralo na vyrovnanie série na 3:3. Ale bleskové góly Bickella a Bollanda zmenili históriu. „Bol to príbeh ako z rozprávky. Všetko mohlo byť stratené, prišli dva góly za sedemnásť sekúnd a my máme pohár. Neuveriteľné,“ rozplýval sa po Marián Hossa a v priamom prenose poslal po slovensky pozdrav do Trenčína, ktorý sa má pripraviť na oslavnú party. V Chicagu sa stáva milou tradíciou, že po kapitánovi preberie vytúženú trofej slovenský hokejista. Pred tromi rokmi to bol Hossa, teraz Jonathan Toews podal pohár ako druhému v poradí Michalovi Handzušovi, ktorý s radosťou do najslávnejšej trofeje posadil ani nie ročného synčeka Tomáška. Milé a typicky handzušovské.
Tento rok reprezentácia na MS cenný kov nezískala, naši hokejisti akoby nám to chceli vynahradiť na klubovej scéne. Stanley cup strávi na Slovensku dva dni, dvoch zástupcov sme mali aj v tíme víťaza Calderovho pohára, Tomášov Tatara a Jurča, no a Dominik Graňák, majiteľ dvoch „Gagarinov“ pre najúspešnejší tím KHL, má už tohtoročnú oslavu za sebou. Úspešných období by sme potrebovali čo najviac, a nielen v hokeji. Ako dosiahnuť, aby sa opakovali čo najčastejšie? Ešte raz nech prehovorí Terry Murray, ktorý sa zahral na proroka: „Vďaka jeho schopnosti vidieť situáciu komplexne a chápať súvislosti by sa pokojne mohol stať šéfom slovenského hokeja.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.