Kto sa pozerá?

Vraj potrebujú ešte viac vody. A pýta sa. Veľa sa pýta. „Hmm.. čo to máte v tej taške? A kde ste to kúpili? Už je to dosť dávno, čo ste nenavštívili svoju svokru, prečo?“ Nemá dôvod pochybovať, tajné služby na neho nasadili takzvaného súkromného informátora, bunku, ktorá má jedného člena a ten je zameraný len na jeho existenciu.
Informátor strávil nedávny Deň otcov celkom sám. Žiadne z jeho detí neprišlo na návštevu, poblahoželať mu a osláviť s otcom jeho sviatok. Vlastne je to ešte horšie. Nášho informátora nenavštevuje vôbec nikto. Navštevujú ho len dvaja muži s vojenskými účesmi.  Starec má povesť, že ani vlastná rodina mu nechce pomáhať. „Je osamelejší ako smrť,“povedal o ňom jeden ďalší obyvateľ tohto nešťastného domu. Sledovaný sa rozhodol navštíviť ho. Popoludní mu doniesol kúsok koláča. „Ochutnajte, doniesli mi ho dcéry,“ ponúkol ho. Cítil pri tom istú prevahu a spokojnosť. Dokonca sa mu zazdalo, že v susedových očiach zazrel záblesk viny. Keď sa zotmelo, sused bol už späť na svojom mieste, odkiaľ ma sledoval, zapisoval moje návštevy, odchody a príchody.
Je to nepísané pravidlo, ktoré sa až pričasto opakuje. Väčšina ľudí, ktorá sa podieľa na zrade iných Kubáncov, svojich susedov a kolegov, žije nenaplnený osobný život, plný frustrácie. Nehovorím, že každý nešťastný Kubánec pracuje pre kubánsku ŠtB, ale ak je niekto nešťastný, ŠtB vie, ako to využiť. Tak aby mohli s ich pomocou ničiť ďalších. Nie je to pravidlo, samozrejme, ale ak má človek suseda s rozpadnutým rodinným a emocionálnym životom, mal by sa mať na pozore.