Filip Topol sa narodil 12. júna 1965 v Prahe do disidentskej rodiny. Jeho otec je český básnik a dramatik Jozef Topol, jeho starším bratom je známy spisovateľ Jáchym Topol. Filipovou láskou bola vždy hudba, no jeho vkus bol trochu iný ako jeho spolupútnikov. Miloval The Doors, The Beatles alebo The Velvet Underground, no rovnaký význam mala klasická hudba, Mozart, Bach alebo jeho najobľúbenejší skladateľ Beethoven. Keď mal trinásť rokov, odohral svoj prvý koncert. Bolo to v roku 1978 na Havlovom Hrádečku, kde predskakoval skupine The Plastic People Of The Universe. Ešte v tom istom roku založil so svojimi spolužiakmi skupinu Psí vojáci. Jej názov si odvodili z legendárneho westernu Malý veľký muž, kde si tak hovorili indiánski bojovníci.
.michal David undergroundu
Filip sníval o tom, že bude rockovou hviezdou, ktorú budú obdivovať davy, ale jeho život sa vyvinul trochu inak, ako si myslel. „Spomínam si, že keď sme mali prvý koncert na Pražských jazzových dňoch, ležal som doma a počúval živý album skupiny Byrds. Bola tam rokenrolová skladba s veľmi živým aplauzom a ja som si hovoril, že to takto nejako bude vyzerať,“ spomínal pred tromi rokmi v Respekte.
Psí vojáci prvýkrát verejne vystúpili v roku 1979 na Pražských jazzových dňoch, čím si vyslúžili záujem tajnej polície. Keď mal štrnásť, prišli si po neho počas vyučovacej hodiny do školy eštebáci a zobrali ho na výsluch. Keďže ešte nemal občiansky preukaz, musela ho sprevádzať jeho vystrašená mama.
Psí vojáci sa museli stiahnuť do undegroundu. Vystupovali na utajených alebo pololegálnych koncertoch, často pod skratkou P.V.O. (Psí vojáci osobne). Ich hudba, postavená na Topolových existenciálnych textoch a jeho neskrotnej hre na rozladenom piáne, si získavala čoraz väčší okruh priaznivcov. Filip dával do vystúpenia všetko. Koncert končil takmer vždy zničený a vyčerpaný, s krvou na prstoch a na klapkách piána, do ktorého búšil ako nežný barbar. „Niekedy mám pocit, že sa klavír pokúšam krotiť ako divokého koňa.“ V roku 1989 Psí vojáci debutovali EP platňou, ale svoj prvý radový album mohli nahrať až po revolúcii. Volal sa Nalej čistýho vína, pokrytče (1991) a krátko nato spravili ďalší album Leitmotiv (1991).
Z Filipa Topola sa stala hviezda ponovembrových čias. Keď kapela hrala v niekdajšom legendárnom bratislavskom klube na Kominárskej, nedalo sa v ňom vôbec hýbať. Každý, kto vtedy intenzívne vnímal hudbu, vedel, kedy skríknuť Marilyn Monroe! „Som Michalom Davidom undergroundu,“ povedal vtedy Filip pre hudobný časopis Rock and Pop a v roku 1993 kapelu rozpustil. Bez hrania však nevydržal ani minútu. O necelý rok boli Psí vojáci späť aj s novým albumom Sestra, na ktorom Filip zhudobnil básne rovnomenného románu svojho brata Jáchyma.
Filip Topol pokračoval so Psími vojákmi v nahrávaní a koncertovaní, takmer každý rok vydal nový album, no jeho tvorba bola čoraz viac temnejšia, odovzdanejšia, melancholickejšia. Hlavným dôvodom zmeny bol démon, zvaný alkohol. Kedysi mu dodával silu, ale postupne ho začal ničiť. V roku 1999 sa ocitol na hranici života a smrti, keď mu na operačnom stole odstránili časť pankreasu. Začal viac dbať o seba. Už nerozmýšľal nad tým, že skončí ako Jim Morrison. Prestal piť, viac odpočíval, pustil sa do písania. Hovoril o tom, že by chcel zostarnúť ako Lou Reed alebo Leonard Cohen, ktorí si podľa neho prirodzene udržali vnútornú silu.
.kluby nie sú mliečne bary
Vyzeralo to, že sa dá dohromady ako Petr Fiala alebo Tony Ducháček, jeho generační spolupútnici, ktorým sa podarilo utiecť pred sebazničujúcim životom. No Filip po čase zistil, že triezvy život mu príliš nesedí. „Po zdravotných problémoch som nepil päť rokov. Na jednej strane to bolo veľmi zaujímavé, ale na druhej strane neúnosné. Koncerty predsa nie sú nealkoholické, kluby nie sú mliečne bary... Tak sa snažím o zlatú strednú cestu, ktorou som predtým opovrhoval, hľadám rovnováhu, žiadne excesy.“ V roku 2011 však kapela prekvapivo vyhlásila, že končí. Dôvodom boli nešpecifikované zdravotné a osobné dôvody, no krátko nato boli Psí vojáci opäť späť. Na májovom koncerte v Amsterdame bolo Filipovi tak zle, že sa rozhodli zrušiť naplánované vystúpenia. Lekári mu našli niečo na hrtane, na jeseň mal naplánovanú operáciu, ktorej sa, bohužiaľ, už nedožil. Filip Topol zomrel 19. júna vo veku 48 rokov.
„Nebolo to s ním jednoduché a my sme mu to tiež nezjednodušovali. To bolo medzi nami skutočné. No sekundu po začiatku koncertu naše rozpory zmizli a objavilo sa niečo, o čom Filip hovoril: Hudba završuje ľudstvo. A ja som rád, že som mohol byť pri tom,“ spomína na Filipa saxofonista Jiří Jelínek, ktorý hral so Psími vojákmi v 90. rokoch a dodáva: „Témou sebadeštrukcie sa Filip skutočne zaoberal a vyplodil Hořící holuby. Filipov vzor bol Jim Morrison a Filip neskrývane chcel umrieť rovnako starý ako on. Bol úprimne sklamaný, že sa mu to nepodarilo. Jeho smrť ma rozosmutnila, ale neprekvapila. Kruhy sú pre mňa symbolom prepadnutia sa do ticha a chladu smrti, s ktorou sa Filip 40 rokov rozprával.“
.michal David undergroundu
Filip sníval o tom, že bude rockovou hviezdou, ktorú budú obdivovať davy, ale jeho život sa vyvinul trochu inak, ako si myslel. „Spomínam si, že keď sme mali prvý koncert na Pražských jazzových dňoch, ležal som doma a počúval živý album skupiny Byrds. Bola tam rokenrolová skladba s veľmi živým aplauzom a ja som si hovoril, že to takto nejako bude vyzerať,“ spomínal pred tromi rokmi v Respekte.
Psí vojáci prvýkrát verejne vystúpili v roku 1979 na Pražských jazzových dňoch, čím si vyslúžili záujem tajnej polície. Keď mal štrnásť, prišli si po neho počas vyučovacej hodiny do školy eštebáci a zobrali ho na výsluch. Keďže ešte nemal občiansky preukaz, musela ho sprevádzať jeho vystrašená mama.
Psí vojáci sa museli stiahnuť do undegroundu. Vystupovali na utajených alebo pololegálnych koncertoch, často pod skratkou P.V.O. (Psí vojáci osobne). Ich hudba, postavená na Topolových existenciálnych textoch a jeho neskrotnej hre na rozladenom piáne, si získavala čoraz väčší okruh priaznivcov. Filip dával do vystúpenia všetko. Koncert končil takmer vždy zničený a vyčerpaný, s krvou na prstoch a na klapkách piána, do ktorého búšil ako nežný barbar. „Niekedy mám pocit, že sa klavír pokúšam krotiť ako divokého koňa.“ V roku 1989 Psí vojáci debutovali EP platňou, ale svoj prvý radový album mohli nahrať až po revolúcii. Volal sa Nalej čistýho vína, pokrytče (1991) a krátko nato spravili ďalší album Leitmotiv (1991).
Z Filipa Topola sa stala hviezda ponovembrových čias. Keď kapela hrala v niekdajšom legendárnom bratislavskom klube na Kominárskej, nedalo sa v ňom vôbec hýbať. Každý, kto vtedy intenzívne vnímal hudbu, vedel, kedy skríknuť Marilyn Monroe! „Som Michalom Davidom undergroundu,“ povedal vtedy Filip pre hudobný časopis Rock and Pop a v roku 1993 kapelu rozpustil. Bez hrania však nevydržal ani minútu. O necelý rok boli Psí vojáci späť aj s novým albumom Sestra, na ktorom Filip zhudobnil básne rovnomenného románu svojho brata Jáchyma.
Filip Topol pokračoval so Psími vojákmi v nahrávaní a koncertovaní, takmer každý rok vydal nový album, no jeho tvorba bola čoraz viac temnejšia, odovzdanejšia, melancholickejšia. Hlavným dôvodom zmeny bol démon, zvaný alkohol. Kedysi mu dodával silu, ale postupne ho začal ničiť. V roku 1999 sa ocitol na hranici života a smrti, keď mu na operačnom stole odstránili časť pankreasu. Začal viac dbať o seba. Už nerozmýšľal nad tým, že skončí ako Jim Morrison. Prestal piť, viac odpočíval, pustil sa do písania. Hovoril o tom, že by chcel zostarnúť ako Lou Reed alebo Leonard Cohen, ktorí si podľa neho prirodzene udržali vnútornú silu.
.kluby nie sú mliečne bary
Vyzeralo to, že sa dá dohromady ako Petr Fiala alebo Tony Ducháček, jeho generační spolupútnici, ktorým sa podarilo utiecť pred sebazničujúcim životom. No Filip po čase zistil, že triezvy život mu príliš nesedí. „Po zdravotných problémoch som nepil päť rokov. Na jednej strane to bolo veľmi zaujímavé, ale na druhej strane neúnosné. Koncerty predsa nie sú nealkoholické, kluby nie sú mliečne bary... Tak sa snažím o zlatú strednú cestu, ktorou som predtým opovrhoval, hľadám rovnováhu, žiadne excesy.“ V roku 2011 však kapela prekvapivo vyhlásila, že končí. Dôvodom boli nešpecifikované zdravotné a osobné dôvody, no krátko nato boli Psí vojáci opäť späť. Na májovom koncerte v Amsterdame bolo Filipovi tak zle, že sa rozhodli zrušiť naplánované vystúpenia. Lekári mu našli niečo na hrtane, na jeseň mal naplánovanú operáciu, ktorej sa, bohužiaľ, už nedožil. Filip Topol zomrel 19. júna vo veku 48 rokov.
„Nebolo to s ním jednoduché a my sme mu to tiež nezjednodušovali. To bolo medzi nami skutočné. No sekundu po začiatku koncertu naše rozpory zmizli a objavilo sa niečo, o čom Filip hovoril: Hudba završuje ľudstvo. A ja som rád, že som mohol byť pri tom,“ spomína na Filipa saxofonista Jiří Jelínek, ktorý hral so Psími vojákmi v 90. rokoch a dodáva: „Témou sebadeštrukcie sa Filip skutočne zaoberal a vyplodil Hořící holuby. Filipov vzor bol Jim Morrison a Filip neskrývane chcel umrieť rovnako starý ako on. Bol úprimne sklamaný, že sa mu to nepodarilo. Jeho smrť ma rozosmutnila, ale neprekvapila. Kruhy sú pre mňa symbolom prepadnutia sa do ticha a chladu smrti, s ktorou sa Filip 40 rokov rozprával.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.