Kázne si nepíšem
Kedysi som si myslel, čože je to také ťažké, kázať, ale čím ďalej, tým je to ťažšie. Nemám trému, ale vnútorné napätie, aby to nebolo len mlátenie prázdnej slamy. Kázne si vopred chystám, ale hovorím ich z hlavy. Papier by ma obmedzoval. Keď si prečítam evanjelium, musím si to najprv premyslieť a vedieť, čo to znamená pre môj život. Nie je to niečo, čo len skompilujem z iných príhovorov, napríklad z www.kazne.sk.
Neviem spievať
Spev je môj kameň úrazu! Som preukrutne hluchý peň. Keď sa nadychujem k mikrofónu, miništranti sa už dopredu bavia, a potom ma imitujú v sakristii. Každú omšu inak zaspievam, vždy je to originál. V aute na dlhšej ceste rád počúvam našu popmusic 80. rokov a bliakam si to s nimi. Hudba nahlas a ja si ešte bubnujem na bicích do volantu, občas trafím do trúby, ľudia, čo ma obiehajú na R1, si môžu myslieť, že som chytil záchvat.
Nenakupujem
Nie som z tejto planéty. Nemusím ani chodiť za predstaveným, aby mi dal na nové nohavice, keď mám staré zodraté, so mnou za dva roky nemali ani korunu výdavkov, všetko čo je na mne, mi darovali dobrí ľudia. Ale teraz som napríklad potreboval párty stan na primície, tak som prešiel celý internet, aj maďarské stránky, neviem či je to márnivosť. Keď niečo treba zohnať, vtedy prekutrem celý internet.
Dvojbicyklujem
Milujem jedno miesto nad Fiľakovom, rád tam chodím do samoty a Božieho ticha. Svojho času som chodieval behať, ale zredukoval som to, odkedy ma diviak naháňal po lese. Z detstva mám dvojitý bicykel, pozváraný z kostier dvoch ruských bicyklov, kúpil som ho od bratanca za dvesto korún. Doniesol som ho do Fiľakova a s jedným majstrom sme ho zreparovali od gruntu. Vždy sa niekto nájde, kto sa pridá, občas na ňom idem aj sám.
Zobem
Moja mama vždy, keď vidí moje brucho, hovorí, Andrejinko, to ťa ako rehoľníka nectí. Hocikedy, aj o jedenástej večer, idem do chladničky, neviem si rozkázať, že budem asketický, že budem jesť len trikrát do dňa. Aj ľudia v tom kraji, hoci je veľmi chudobný, stále nám niečo dajú na stôl, polovicu torty, zákusky z krstu. Prídem do kuchyne napiť sa, umyť ruky, a úchytkom tam niečo zobnem.
Vyhrávam hlavou
Milujem kalčeto, stolný futbal, pri tom som prezabíjal strašne veľa času. V hre je ukrutná rivalita, pochopil som, že zápasy sa vyhrávajú v hlave. Keď idem k stolu v pohode, tak vyhrávam, keď som napätý, či ma henten nerozbije, tak prehrávam. Jeden môj súper dokonca pozerá eurošport, aby sa naučil nové finty. Kým sa ich nenaučím vychytať, prehrávam. Potom som zas na koni, pokiaľ nedonesie ďalšiu vychytávku.
Dříve a nyní
Poobede sa automaticky hrniem umývať riad, mám rád, keď vidno ten rozdiel, ako hovoria Česi – dřívě a nyní – zo špinavých hrncov sú čisté. Alebo v našej Galambe, kde rástlo len malinčie a bodliaky, stojí zrazu kaplnka a pestovaný anglický trávnik. Zadovážil som si traktorík, ako mal Forest Gump, má vzadu odkladisko na pivo a na mobil a kosím ako ropný šejk, tam viem stráviť celú sobotu. Mali sme ešte v pláne dostavať ku kaplnke zázemie, takú pustovňu, ale keď boli všetky papiere vybehané, dozvedel som sa, že budem preložený z Fiľakova do Prešova. Neprotestujem, iba nemám rád nedopovedané príbehy.
Kedysi som si myslel, čože je to také ťažké, kázať, ale čím ďalej, tým je to ťažšie. Nemám trému, ale vnútorné napätie, aby to nebolo len mlátenie prázdnej slamy. Kázne si vopred chystám, ale hovorím ich z hlavy. Papier by ma obmedzoval. Keď si prečítam evanjelium, musím si to najprv premyslieť a vedieť, čo to znamená pre môj život. Nie je to niečo, čo len skompilujem z iných príhovorov, napríklad z www.kazne.sk.
Neviem spievať
Spev je môj kameň úrazu! Som preukrutne hluchý peň. Keď sa nadychujem k mikrofónu, miništranti sa už dopredu bavia, a potom ma imitujú v sakristii. Každú omšu inak zaspievam, vždy je to originál. V aute na dlhšej ceste rád počúvam našu popmusic 80. rokov a bliakam si to s nimi. Hudba nahlas a ja si ešte bubnujem na bicích do volantu, občas trafím do trúby, ľudia, čo ma obiehajú na R1, si môžu myslieť, že som chytil záchvat.
Nenakupujem
Nie som z tejto planéty. Nemusím ani chodiť za predstaveným, aby mi dal na nové nohavice, keď mám staré zodraté, so mnou za dva roky nemali ani korunu výdavkov, všetko čo je na mne, mi darovali dobrí ľudia. Ale teraz som napríklad potreboval párty stan na primície, tak som prešiel celý internet, aj maďarské stránky, neviem či je to márnivosť. Keď niečo treba zohnať, vtedy prekutrem celý internet.
Dvojbicyklujem
Milujem jedno miesto nad Fiľakovom, rád tam chodím do samoty a Božieho ticha. Svojho času som chodieval behať, ale zredukoval som to, odkedy ma diviak naháňal po lese. Z detstva mám dvojitý bicykel, pozváraný z kostier dvoch ruských bicyklov, kúpil som ho od bratanca za dvesto korún. Doniesol som ho do Fiľakova a s jedným majstrom sme ho zreparovali od gruntu. Vždy sa niekto nájde, kto sa pridá, občas na ňom idem aj sám.
Zobem
Moja mama vždy, keď vidí moje brucho, hovorí, Andrejinko, to ťa ako rehoľníka nectí. Hocikedy, aj o jedenástej večer, idem do chladničky, neviem si rozkázať, že budem asketický, že budem jesť len trikrát do dňa. Aj ľudia v tom kraji, hoci je veľmi chudobný, stále nám niečo dajú na stôl, polovicu torty, zákusky z krstu. Prídem do kuchyne napiť sa, umyť ruky, a úchytkom tam niečo zobnem.
Vyhrávam hlavou
Milujem kalčeto, stolný futbal, pri tom som prezabíjal strašne veľa času. V hre je ukrutná rivalita, pochopil som, že zápasy sa vyhrávajú v hlave. Keď idem k stolu v pohode, tak vyhrávam, keď som napätý, či ma henten nerozbije, tak prehrávam. Jeden môj súper dokonca pozerá eurošport, aby sa naučil nové finty. Kým sa ich nenaučím vychytať, prehrávam. Potom som zas na koni, pokiaľ nedonesie ďalšiu vychytávku.
Dříve a nyní
Poobede sa automaticky hrniem umývať riad, mám rád, keď vidno ten rozdiel, ako hovoria Česi – dřívě a nyní – zo špinavých hrncov sú čisté. Alebo v našej Galambe, kde rástlo len malinčie a bodliaky, stojí zrazu kaplnka a pestovaný anglický trávnik. Zadovážil som si traktorík, ako mal Forest Gump, má vzadu odkladisko na pivo a na mobil a kosím ako ropný šejk, tam viem stráviť celú sobotu. Mali sme ešte v pláne dostavať ku kaplnke zázemie, takú pustovňu, ale keď boli všetky papiere vybehané, dozvedel som sa, že budem preložený z Fiľakova do Prešova. Neprotestujem, iba nemám rád nedopovedané príbehy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.