Jeden urobil dieru do sveta filmami ako 300, Strážcovia, Sucker Punch, druhý zase trilógiou o Batmanovi, ale aj Mementom. Snyder a Nolan. Fakt, že práve títo dvaja ľudia idú robiť Supermana, vysvetľuje, prečo je Muž z ocele komerčne mimoriadne úspešný, teší sa diváckemu záujmu a čo je najdôležitejšie, diskutuje sa o ňom.
Muž z ocele je skutočne inšpiratívnym filmom. Mňa napríklad inšpiroval na to, aby som skúsil poriadne premyslieť a sformulovať, prečo si myslím, že takú, prepytujem, sračku sme v kinách nevideli už dávno.
Hollywood je najlepší preto, že generuje filmy, ktoré sa dajú milovať. Nemusíme sa rozprávať o tom, či sú dobré, či nie, nemusíme riešiť ich umeleckú hodnotu, ani ich komerčné ambície, len si vyberieme tie, ktoré nás uchvátili zážitkom a potom ich adorujeme a vraciame sa k nim.
Snyder i Nolan však reprezentujú už trocha iný Hollywood, Hollywood objektívne dobrých filmov – bavíme sa o filmovej reči, teda o unikátnom znakovom systéme – o jazyku umeleckého druhu nazývaného film. Tieto filmy sa nám nemusia páčiť, ani ich nemusíme mať radi, ale to neznamená, že z hľadiska svojho jazyka nejde o dobré, výborné, vynikajúce filmy. Ide a náš vzťah na tom nič nemení. Objektívne dobré filmy, ako napríklad Občan Kane či Krížnik Potemkin. Celkom vážne, Nolanove a Snyderove filmy sú takýmto spôsobom dobré. Sú legitímnym, regulárnym umením, a to je ich najväčší problém. Sú studené ako zadok ľadového medveďa, studené, lebo napríklad film o lietajúcom chlapíkovi, ktorý dokáže pohnúť ropnou plošinou, jednoducho nemá prečo byť umením. Nikto by predsa od Raskoľnikova nežiadal, aby vyhádzal krčmu plnú opitých námorníkov, tak prečo od Supermana niekto chce, aby bol náboženským podobenstvom? Nechápem, nechcem, nesúhlasím.
Muž z ocele je skutočne inšpiratívnym filmom. Mňa napríklad inšpiroval na to, aby som skúsil poriadne premyslieť a sformulovať, prečo si myslím, že takú, prepytujem, sračku sme v kinách nevideli už dávno.
Hollywood je najlepší preto, že generuje filmy, ktoré sa dajú milovať. Nemusíme sa rozprávať o tom, či sú dobré, či nie, nemusíme riešiť ich umeleckú hodnotu, ani ich komerčné ambície, len si vyberieme tie, ktoré nás uchvátili zážitkom a potom ich adorujeme a vraciame sa k nim.
Snyder i Nolan však reprezentujú už trocha iný Hollywood, Hollywood objektívne dobrých filmov – bavíme sa o filmovej reči, teda o unikátnom znakovom systéme – o jazyku umeleckého druhu nazývaného film. Tieto filmy sa nám nemusia páčiť, ani ich nemusíme mať radi, ale to neznamená, že z hľadiska svojho jazyka nejde o dobré, výborné, vynikajúce filmy. Ide a náš vzťah na tom nič nemení. Objektívne dobré filmy, ako napríklad Občan Kane či Krížnik Potemkin. Celkom vážne, Nolanove a Snyderove filmy sú takýmto spôsobom dobré. Sú legitímnym, regulárnym umením, a to je ich najväčší problém. Sú studené ako zadok ľadového medveďa, studené, lebo napríklad film o lietajúcom chlapíkovi, ktorý dokáže pohnúť ropnou plošinou, jednoducho nemá prečo byť umením. Nikto by predsa od Raskoľnikova nežiadal, aby vyhádzal krčmu plnú opitých námorníkov, tak prečo od Supermana niekto chce, aby bol náboženským podobenstvom? Nechápem, nechcem, nesúhlasím.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.