V našich končinách ho vždy akosi predbiehal klasický vodný melón, ktorý aj dodnes viac symbolizuje to pravé, úpekom nabité leto, plné neforemných plaviek a poletujúcich ôs. Za socializmu sa k cukrovému melónu dostali len deti samopestovateľov a cestovateľov, ktorí si to občas strihli niekam do Maďarska a so sebou buď zo skleníka, alebo zo Szegedu doniesli toto voňavé a na prvé ochutnanie dosť podozrivé čudo.
Keby sme mali ako deti viac chuťových znalostí, povedali by sme, že na jazyku pripomína trochu ananás, papáju, nektarinky či mango. No bohužiaľ, aj tieto ovocia sa k nám vinou lakomých imperialistických síl Západu a prehnitej americkej špionážnej agentúry nedostali. Ešteže pomaranče z Kuby chodili presne. Skrátka, cukrové melóny sa začali pravidelnejšie a vo väčších množstvách objavovať v obchodoch až po revolúcii.
.rodák z Anatólie
Pritom celá stredná Európa tieto zaujímavé verzie melónu dôverne pozná už od 15. storočia, keď ich so sebou doniesli Turci. Cukrový melón má podľa všetkého svoj pôvod presne tam, kde vraj podľa najnovších výskumov vznikli aj všetky indoeurópske jazyky – v Anatólii. Odtiaľ sa tento šťavnatý plod – kráľ pastelových farieb, vykotúľal na svet a svojou delikátnou chuťou oblažoval Egypťanov, starovekých Grékov a neskôr aj Rimanov. A to dokonca skôr, ako vodný melón, ktorý sem musel doputovať z južnej Afriky.
Po svete sa šíril pomerne rýchlo. Už na druhej výprave do Ameriky si vzal do vrecka Krištof Kolumbus okrem množstva iných semien aj jadierka cukrového melóna a takto jednoducho, podaním ruky, obdaril americký divoký národ touto bizarnou plodinou. Tí ju uchovávali ako oko v hlave, aby jej šírenie zavŕšili v roku 1944, keď pán Henry A. Wallace, viceprezident Spojených štátov amerických, podaroval semiačka cukrového melóna miestnym obyvateľom. Tí sa zaradovali, že budú mať okrem vodného melóna, ktorý poznajú od desiateho storočia, konečne aj iný.
.nie je to dyňa
Mnohí si myslia, že cukrový melón má niečo spoločné s vodným melónom alebo aspoň s dyňou, tekvicou či uhorkou. Musím ich sklamať, nie je to tak. Cukrový melón je hrdá, samostatná plodina a má veľa variantov a odrôd.
Medzi najrozšírenejšie na svete však patrí odroda cantaloupe. Kantalupky sú zo všetkých najsladšie, majú typickú zelenú kôru s výraznou sieťovanou kresbou a keď ich rozkrojíte, vnútri sú broskyňovooranžové. Svoje meno vraj dostali podľa toho, že ich prvýkrát vypestovali priamo v pápežskom letnom sídle, takej trochu opulentnejšej renesančnej víkendovej chalupe v mestečku Cantalupo. Melón so zelenkavou dužinou, a naopak, oranžovou šupou sa zas volá Gália.
.fígle pre kupujúcich
Tieto dve skoré odrody môžeme na trhu už pomaly nachádzať aj v tomto čase. Ako však rozlíšiť, že sú naozaj dozreté a nesklamú nás po rozkrojení trpkou chuťou? Je na to zopár fígľov. Prvým znakom zrelosti cukrových melónov je ich omamná vôňa. Ak melón nevonia dostatočne podmanivo, neberte ho. Rovnako by vás mal zrelý melón zaskočiť na svoju veľkosť zarážajúcou hmotnosťou. Pokiaľ je ľahký, nechajte ho na pulte ďalej ležať. No a poslednou vecou je terčík na jeho spodku. Mal by byť na omak mäkký, na rozdiel od samotného melóna.
Najlepšie je melón skladovať v chlade. Taký schladený je potom aj tým najlepším osviežením. V chladničke vám zrelý vydrží aj týždeň. Ak však máte pri ňom položené niečo s výraznou arómou, melón radšej obaľte fóliou. Veľmi rád totiž prijíma okolité vône. To len aby ste neboli prekvapení, keď vám po vybratí z chladničky bude voňať po slanine alebo údenáčovi. Mimochodom, cukrový melón ladí k výrazným slaným pochúťkam skvelo.
Autor je scenárista.
Melónová polievka/
Cukrový melón, samozrejme, najlepšie chutí len tak: vybratý z chladničky, nakrájaný na polmesiace či kocky a posypaný mätovými lístkami. Alebo obalený pršútom. Skúste si však počas horúcich dní urobiť z neho studenú polievku. Uvidíte, že okrem nadšených detí budete skákať od radosti aj vy. Takže: melón si rozpolíme, zoberieme veľkú polievkovú lyžicu a jedným súvislým ťahom zo stredových jamôk vytrieme jadierka do koša. Potom chytíme malý vykrajovač guľôčok a z jednej polky melóna vykrajujeme úhľadné zelenkavé alebo oranžové guľôčky, ktoré kladieme do misky. Kto nemá vykrajovač, môže použiť väčší zmrzlinový, ak nemáte ani ten, čaká vás šúpanie a krájanie na kocky. Druhú polku melóna zabalíme do fólie a odložíme do chladničky na lepšie časy. Potom zmiešame dve konzervy kokosového mlieka s jednou smotanou na šľahanie. Docukríme podľa chuti a aktuálnej nadváhy (priemer asi 5 lyžíc), zamiešame a zalejeme tým naše melónové guľôčky. Necháme odpočívať v chladničke, aby sa nám spojili chute a polievka sa poriadne schladila. Podávame v miskách a zdobíme čerstvou mätou.
Keby sme mali ako deti viac chuťových znalostí, povedali by sme, že na jazyku pripomína trochu ananás, papáju, nektarinky či mango. No bohužiaľ, aj tieto ovocia sa k nám vinou lakomých imperialistických síl Západu a prehnitej americkej špionážnej agentúry nedostali. Ešteže pomaranče z Kuby chodili presne. Skrátka, cukrové melóny sa začali pravidelnejšie a vo väčších množstvách objavovať v obchodoch až po revolúcii.
.rodák z Anatólie
Pritom celá stredná Európa tieto zaujímavé verzie melónu dôverne pozná už od 15. storočia, keď ich so sebou doniesli Turci. Cukrový melón má podľa všetkého svoj pôvod presne tam, kde vraj podľa najnovších výskumov vznikli aj všetky indoeurópske jazyky – v Anatólii. Odtiaľ sa tento šťavnatý plod – kráľ pastelových farieb, vykotúľal na svet a svojou delikátnou chuťou oblažoval Egypťanov, starovekých Grékov a neskôr aj Rimanov. A to dokonca skôr, ako vodný melón, ktorý sem musel doputovať z južnej Afriky.
Po svete sa šíril pomerne rýchlo. Už na druhej výprave do Ameriky si vzal do vrecka Krištof Kolumbus okrem množstva iných semien aj jadierka cukrového melóna a takto jednoducho, podaním ruky, obdaril americký divoký národ touto bizarnou plodinou. Tí ju uchovávali ako oko v hlave, aby jej šírenie zavŕšili v roku 1944, keď pán Henry A. Wallace, viceprezident Spojených štátov amerických, podaroval semiačka cukrového melóna miestnym obyvateľom. Tí sa zaradovali, že budú mať okrem vodného melóna, ktorý poznajú od desiateho storočia, konečne aj iný.
.nie je to dyňa
Mnohí si myslia, že cukrový melón má niečo spoločné s vodným melónom alebo aspoň s dyňou, tekvicou či uhorkou. Musím ich sklamať, nie je to tak. Cukrový melón je hrdá, samostatná plodina a má veľa variantov a odrôd.
Medzi najrozšírenejšie na svete však patrí odroda cantaloupe. Kantalupky sú zo všetkých najsladšie, majú typickú zelenú kôru s výraznou sieťovanou kresbou a keď ich rozkrojíte, vnútri sú broskyňovooranžové. Svoje meno vraj dostali podľa toho, že ich prvýkrát vypestovali priamo v pápežskom letnom sídle, takej trochu opulentnejšej renesančnej víkendovej chalupe v mestečku Cantalupo. Melón so zelenkavou dužinou, a naopak, oranžovou šupou sa zas volá Gália.
.fígle pre kupujúcich
Tieto dve skoré odrody môžeme na trhu už pomaly nachádzať aj v tomto čase. Ako však rozlíšiť, že sú naozaj dozreté a nesklamú nás po rozkrojení trpkou chuťou? Je na to zopár fígľov. Prvým znakom zrelosti cukrových melónov je ich omamná vôňa. Ak melón nevonia dostatočne podmanivo, neberte ho. Rovnako by vás mal zrelý melón zaskočiť na svoju veľkosť zarážajúcou hmotnosťou. Pokiaľ je ľahký, nechajte ho na pulte ďalej ležať. No a poslednou vecou je terčík na jeho spodku. Mal by byť na omak mäkký, na rozdiel od samotného melóna.
Najlepšie je melón skladovať v chlade. Taký schladený je potom aj tým najlepším osviežením. V chladničke vám zrelý vydrží aj týždeň. Ak však máte pri ňom položené niečo s výraznou arómou, melón radšej obaľte fóliou. Veľmi rád totiž prijíma okolité vône. To len aby ste neboli prekvapení, keď vám po vybratí z chladničky bude voňať po slanine alebo údenáčovi. Mimochodom, cukrový melón ladí k výrazným slaným pochúťkam skvelo.
Autor je scenárista.
Melónová polievka/
Cukrový melón, samozrejme, najlepšie chutí len tak: vybratý z chladničky, nakrájaný na polmesiace či kocky a posypaný mätovými lístkami. Alebo obalený pršútom. Skúste si však počas horúcich dní urobiť z neho studenú polievku. Uvidíte, že okrem nadšených detí budete skákať od radosti aj vy. Takže: melón si rozpolíme, zoberieme veľkú polievkovú lyžicu a jedným súvislým ťahom zo stredových jamôk vytrieme jadierka do koša. Potom chytíme malý vykrajovač guľôčok a z jednej polky melóna vykrajujeme úhľadné zelenkavé alebo oranžové guľôčky, ktoré kladieme do misky. Kto nemá vykrajovač, môže použiť väčší zmrzlinový, ak nemáte ani ten, čaká vás šúpanie a krájanie na kocky. Druhú polku melóna zabalíme do fólie a odložíme do chladničky na lepšie časy. Potom zmiešame dve konzervy kokosového mlieka s jednou smotanou na šľahanie. Docukríme podľa chuti a aktuálnej nadváhy (priemer asi 5 lyžíc), zamiešame a zalejeme tým naše melónové guľôčky. Necháme odpočívať v chladničke, aby sa nám spojili chute a polievka sa poriadne schladila. Podávame v miskách a zdobíme čerstvou mätou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.