Príliš veľa hystérie

Základný kontext totiž je, že sledovanie  internetu a telefonickej komunikácie nie sú špecialitou NSA. Na sieti majú nalepené nosy všetky tajné služby a polície mnohých krajín. Rozdiel medzi programom PRISM, ktorý Snowden odhalil svetu, a inými špehovacími systémami je v technologickej pokročilosti a rozsahu dát, ktoré je PRISM schopný  monitorovať, spracovať a analyzovať. Žiadny rozdiel však nie je v princípe: Poskytovatelia sú zákonmi či inak nútení sprístupňovať databázy (aj na Slovensku), ktoré sú špióni a policajti oprávnení sledovať z dôvodu ochrany bezpečnostných a ekonomických záujmov či boja proti terorizmu alebo proti závažnej kriminalite.  Je samozrejmé, a nie je to cynizmus, že aj PRISM je zneužiteľný na účely, ktoré nemajú nič spoločné s bezpečnosťou. O jeho  použití mimo rámca zákona však Snowden nehovoril, čo je dôležitý rozdiel oproti množstvu  menších škandálov iných tajných služieb. Pričom veľkí agregátori (Google, Facebook. atď)  po(zne)užívajú  svoje  databázy na obchodné ciele už dlhé roky. Vytváranie profilov – napríklad spotrebiteľských – na základe elektronickej stopy, ktorú používatelia zanechávajú na sieti, patrí dnes ku „core biznisu“ obrích internetových firiem. Každý zbehlejší zamestnanec napríklad takého Googlu si vie a môže zistiť, či práve zháňate liek na prostatu, na bipolárnu psychózu alebo niečo na posilnenie erekcie. Hystéria – v Európe ani inde – sa však nedeje. Filozofi šípia v degradácii súkromia  tichú spoločenskú revolúciu, ale úrady na ochranu osobných údajov si len tíško pradú a Európsky parlament dobreže nevyhlasuje USA vojnu...
Skutočnosť, že v USA sa  počas jedného týždňa násobne zvýšila predajnosť Orwellovej knihy 1984,  je 12 rokov po 11. septembri  nepriamou výzvou Kongresu  na znovupremyslenie vzťahu medzi slobodou a bezpečnosťou. Pre dnešok je však faktom, že rozsah a hĺbka snorenia je v súlade s americkými zákonmi. To, či aj s ústavou, je dobrá otázka pre Najvyšší súd. Pre Európu a jej pohoršenie však platí, že „ústava nie je zmluvou so zvyškom sveta, ale prostriedkom na ochranu amerických občanov“ (Michael  Mukasey). Pokiaľ  NSA trvá na tom,  že PRISM  zabránil množstvu teroristických útokov, tak kým nebude usvedčená zo lži, niet žiadneho fundamentu morálne sa rozčuľovať, a to práve v Európe, ktorá je „vďaka“ svojej technologickej zaostalosti odkázaná na ochranu USA.  
O pokrytectve je aj hystéria po ďalšom Snowdenovom „objave Ameriky“ – odpočúvanie veľvyslanectiev krajín EÚ a jej misie pri OSN. Všetky ploštice sú odporné, nemenej však politici, čo sa hrajú na prekvapených, akoby podobné praktiky – aj voči spojeneckým krajinám – nepožívali aj iné tajné služby.