Michal Štencl v začiatkoch podnikania netušil, že ho cesty v nepredvídateľnom svete IT privedú práve k tvorbe navigačného softvéru. Dnes Sygic naviguje vyše 30 miliónov používateľov a jeho aplikácia je najsťahovanejšou offline navigáciou na svete. Kým sa prebojovali do svetovej špičky, museli prekonať veľa nečakaných problémov a fatálnych zmien na trhu. Vždy sa však dokázali zorientovať a nájsť nový smer. Minulý rok Sygic dosiahol obrat 11,6 milióna eur a hoci ide o neveľkú firmu, konkuruje najväčším svetovým hráčom.
.malý samouk
Keď mal Michal Štencl sedem rokov, vrátil sa s rodičmi z ročného pobytu na Malte, kde dostal svoj prvý počítač, Commodor 128. Počítačové hry ho však nikdy nebavili. „Skôr ma fascinovalo, aké jednoduché je vytvoriť si vlastný svet,“ vraví. V čase, keď nevedel poriadne ešte ani čítať – a už vôbec nevedel po anglicky – pustil sa do štúdia manuálu k svojmu prvému počítaču s návodom, ako programovať v Basicu. Ten manuál bol, samozrejme, v angličtine. „Len som sa snažil dovtípiť, čo sa tam píše,“ spomína. „Veľa vecí mi nešlo, no postupne som objavoval príkazy, s ktorými som mohol vykresľovať obrázky na obrazovke a podobne.“
Tvorbe „vlastného sveta“ za monitorom sa aj naďalej venoval ako samouk, čím získal náskok aj pred učiteľmi. S kamarátom vyhral stredoškolskú súťaž za tvorbu vo vtedy ešte neznámom objektovom programovaní. „Keď sa ma učiteľ spýtal, čo to je, povedal som mu, že neviem, ale viem v tom programovať,“ smeje sa. V čase, keď sme boli na počítačoch zvyknutí na aplikácie typu textového súboru T 602, vytvoril operačný systém s grafickým rozhraním na spôsob neskoršieho Windowsu 3.1. Mal vtedy sedemnásť rokov.
Krátko nato vytvoril ďalší operačný systém Qube, ktorý ponúkol spoločnosti Gotive. Tá predávala industriálne „tablety“ pre logistické firmy, ktoré s nimi koordinovali a navigovali svoje kamióny. Z počítačovej výstavy nemeckého CeBIT-u však prišla kontroverzná spätná väzba. „Ľuďom sa Qube síce páčil, no nechceli prispôsobovať svoj vývoj novej technológii, keď existuje Windows,“ vysvetľuje. „Pýtali sa, prečo by mali robiť vývoj aplikácií kvôli softvéru, dodávanému firmou, ktorá o päť rokov nemusí existovať.“
Štencl vtedy pochopil, že v IT biznise je takmer nemožné prebiť zavedenú technológiu. Dokonca aj keby bola novinka lepšia. Od myšlienky vyvíjať operačný systém tak upustil. Dostal lukratívnu ponuku z amerického Silicon Valley, ktorú však neprijal a spolu s ľuďmi z firmy Gotive vtedy založili spoločnosť Sygic. Keďže Gotive potrebovala navigačný systém pre svoje logistické „tablety“, Štencla postavili pred výzvu, či ho dokáže vytvoriť. „Zdalo sa mi to veľmi náročné, ale vyrastal som na tom, že náročné veci sú zaujímavejšie a perspektívnejšie, keďže jednoduché výzvy zvládne ktokoľvek.“ Od americkej firmy Navteq sa im podarilo získať licencie na mapy a cesta k úspechu sa mohla začať. No predtým ešte malo prísť zopár búrok.
.pionier v App Store
Sygic sa rozhodol prebojovať aj na trh osobných navigácií. Keď sa im v tom začalo dariť, prišla hospodárska kríza. Líder trhu TomTom v snahe rozpredať preplnené sklady znížil ceny za navigačné zariadenia z 300 eur na 50, čím zlikvidoval trh.
Sygic sa musel vyrovnať s fatálnym prepadom objednávok, no našťastie už vtedy spoločnosť pripravovala softvér pre smartfóny. Krátko na to priniesli vôbec prvú GPS navigáciu v App Store a druhú v Google Play (obchod s aplikáciami pre Android). Aby dokázali ďalej rásť, museli objaviť niečo, čo na trhu ešte nebolo. Využili, že smartfóny majú grafický čip a priniesli aplikáciu Sygic Aura s trojrozmernými mapami.
„V IT sa nedá nič predpokladať viac ako rok dopredu,“ spomína Štencl poučku, o ktorej sa párkrát nemilo presvedčil na vlastnej koži. Prišla totiž ďalšia rana. Keď začali budovať sieť distribútorov pre smartfónovú aplikáciu, Google oznámil, že prináša navigáciu zadarmo. Sygic sa opäť musel rýchlo zorientovať a ponúknuť konkurenčnú výhodu. „Stavili sme na offline riešenia, keďže navigácia je neodmysliteľná na zahraničných cestách.“ Okrem riešenia, ktoré nepotrebuje pripojenie k internetu, ňou bola aj orientácia na segment car navigation, kde je potenciál pridanej hodnoty v prémiových službách, za ktoré je zákazník ochotný platiť. Napríklad informácie o dopravnej situácii alebo o umiestnení rýchlostných kamier.
Prečo sa podľa Štencla firma presadila? „Väčšina firiem ide do šírky, my sme šli do hĺbky,“ odpovedá. „Ak máte dobrý produkt, veľa firiem si váš softvér objedná. Vy potom svoje kapacity venujete klientom a váš biznis je tak vedený predajom, nie rozvojom produktu, čím ustrnie inovácia.“
Pozoruhodná je na tejto firme aj jej akcionárska štruktúra. Dvadsaťpercentný podiel pred dvoma rokmi síce predali Slovenskému rastovému kapitálovému fondu, no väčšina akcií Sygicu dnes patrí osemnástim zamestnancom. Štencl je naďalej najväčší akcionár, no nechce prezrádzať, aký veľký je presne jeho podiel. Osvedčil sa im tento prístup? „Ťažko povedať. Kým sme boli menší a všetci sme mali prehľad, bolo to ľahšie,“ vysvetľuje. „No aby ste v našom odvetví udržali ľudí vo firme, nemáte inú možnosť, ako sľúbiť úspech, na ktorom sa môžu podieľať.“
.malý samouk
Keď mal Michal Štencl sedem rokov, vrátil sa s rodičmi z ročného pobytu na Malte, kde dostal svoj prvý počítač, Commodor 128. Počítačové hry ho však nikdy nebavili. „Skôr ma fascinovalo, aké jednoduché je vytvoriť si vlastný svet,“ vraví. V čase, keď nevedel poriadne ešte ani čítať – a už vôbec nevedel po anglicky – pustil sa do štúdia manuálu k svojmu prvému počítaču s návodom, ako programovať v Basicu. Ten manuál bol, samozrejme, v angličtine. „Len som sa snažil dovtípiť, čo sa tam píše,“ spomína. „Veľa vecí mi nešlo, no postupne som objavoval príkazy, s ktorými som mohol vykresľovať obrázky na obrazovke a podobne.“
Tvorbe „vlastného sveta“ za monitorom sa aj naďalej venoval ako samouk, čím získal náskok aj pred učiteľmi. S kamarátom vyhral stredoškolskú súťaž za tvorbu vo vtedy ešte neznámom objektovom programovaní. „Keď sa ma učiteľ spýtal, čo to je, povedal som mu, že neviem, ale viem v tom programovať,“ smeje sa. V čase, keď sme boli na počítačoch zvyknutí na aplikácie typu textového súboru T 602, vytvoril operačný systém s grafickým rozhraním na spôsob neskoršieho Windowsu 3.1. Mal vtedy sedemnásť rokov.
Krátko nato vytvoril ďalší operačný systém Qube, ktorý ponúkol spoločnosti Gotive. Tá predávala industriálne „tablety“ pre logistické firmy, ktoré s nimi koordinovali a navigovali svoje kamióny. Z počítačovej výstavy nemeckého CeBIT-u však prišla kontroverzná spätná väzba. „Ľuďom sa Qube síce páčil, no nechceli prispôsobovať svoj vývoj novej technológii, keď existuje Windows,“ vysvetľuje. „Pýtali sa, prečo by mali robiť vývoj aplikácií kvôli softvéru, dodávanému firmou, ktorá o päť rokov nemusí existovať.“
Štencl vtedy pochopil, že v IT biznise je takmer nemožné prebiť zavedenú technológiu. Dokonca aj keby bola novinka lepšia. Od myšlienky vyvíjať operačný systém tak upustil. Dostal lukratívnu ponuku z amerického Silicon Valley, ktorú však neprijal a spolu s ľuďmi z firmy Gotive vtedy založili spoločnosť Sygic. Keďže Gotive potrebovala navigačný systém pre svoje logistické „tablety“, Štencla postavili pred výzvu, či ho dokáže vytvoriť. „Zdalo sa mi to veľmi náročné, ale vyrastal som na tom, že náročné veci sú zaujímavejšie a perspektívnejšie, keďže jednoduché výzvy zvládne ktokoľvek.“ Od americkej firmy Navteq sa im podarilo získať licencie na mapy a cesta k úspechu sa mohla začať. No predtým ešte malo prísť zopár búrok.
.pionier v App Store
Sygic sa rozhodol prebojovať aj na trh osobných navigácií. Keď sa im v tom začalo dariť, prišla hospodárska kríza. Líder trhu TomTom v snahe rozpredať preplnené sklady znížil ceny za navigačné zariadenia z 300 eur na 50, čím zlikvidoval trh.
Sygic sa musel vyrovnať s fatálnym prepadom objednávok, no našťastie už vtedy spoločnosť pripravovala softvér pre smartfóny. Krátko na to priniesli vôbec prvú GPS navigáciu v App Store a druhú v Google Play (obchod s aplikáciami pre Android). Aby dokázali ďalej rásť, museli objaviť niečo, čo na trhu ešte nebolo. Využili, že smartfóny majú grafický čip a priniesli aplikáciu Sygic Aura s trojrozmernými mapami.
„V IT sa nedá nič predpokladať viac ako rok dopredu,“ spomína Štencl poučku, o ktorej sa párkrát nemilo presvedčil na vlastnej koži. Prišla totiž ďalšia rana. Keď začali budovať sieť distribútorov pre smartfónovú aplikáciu, Google oznámil, že prináša navigáciu zadarmo. Sygic sa opäť musel rýchlo zorientovať a ponúknuť konkurenčnú výhodu. „Stavili sme na offline riešenia, keďže navigácia je neodmysliteľná na zahraničných cestách.“ Okrem riešenia, ktoré nepotrebuje pripojenie k internetu, ňou bola aj orientácia na segment car navigation, kde je potenciál pridanej hodnoty v prémiových službách, za ktoré je zákazník ochotný platiť. Napríklad informácie o dopravnej situácii alebo o umiestnení rýchlostných kamier.
Prečo sa podľa Štencla firma presadila? „Väčšina firiem ide do šírky, my sme šli do hĺbky,“ odpovedá. „Ak máte dobrý produkt, veľa firiem si váš softvér objedná. Vy potom svoje kapacity venujete klientom a váš biznis je tak vedený predajom, nie rozvojom produktu, čím ustrnie inovácia.“
Pozoruhodná je na tejto firme aj jej akcionárska štruktúra. Dvadsaťpercentný podiel pred dvoma rokmi síce predali Slovenskému rastovému kapitálovému fondu, no väčšina akcií Sygicu dnes patrí osemnástim zamestnancom. Štencl je naďalej najväčší akcionár, no nechce prezrádzať, aký veľký je presne jeho podiel. Osvedčil sa im tento prístup? „Ťažko povedať. Kým sme boli menší a všetci sme mali prehľad, bolo to ľahšie,“ vysvetľuje. „No aby ste v našom odvetví udržali ľudí vo firme, nemáte inú možnosť, ako sľúbiť úspech, na ktorom sa môžu podieľať.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.