Nadávam dvojjazyčne
Hovoriť po slovensky je niekedy únavné, stále mám veľmi malú slovnú zásobu, aj keď už nemusím ustavične rozmýšľať nad tým, čo poviem. Myslím a snívam v angličtine, ale nemám kontrolu nad tým, keď sa v mojom sne objaví Slovák a hovorí po slovensky. Čoraz viac však nadávam po slovensky. Na čo my máme jedno slovo, to slovenčina dokáže rôznymi predponami a tvarmi pekne ohýbať a každý výraz má tak trošku iný význam.
Som tvrdohlavý
Keď si niečo zaumienim, tak aj keď si po ceste uvedomím, že nie sú dobré podmienky, že to bola hlúposť, aj tak idem ďalej. Minule som išiel behať, bolo 37 stupňov, bez vody, s nadváhou, bez repelentu. V lese bolo toľko komárov, že sa nedalo kráčať. Vrátil som sa dehydrovaný, mal som teplotu 40,5 °C. Behám tridsať rokov a urobím takúto chybu. Ale musel som ísť, lebo chudnem a trénujem vytrvalostný beh. V októbri sa chystám okolo Slovenska. Nazývam to Slovenský maratón – beh proti korupcii, budem chodiť zase po školách.
Chodím na pivo
V Jure máme krčmu, kde bývajú väčšinou stavbári, lesníci, jednoduchí ľudia, robí mi dobre ísť tam na pár pív a počúvať ich starosti, ktoré sú úplne iné, ako mám ja a väčšina ľudí, s ktorými sa stýkam. Biele víno je pre mňa kyslé, ale nedá sa tam bývať bez toho, že by ma ľudia nepozvali do pivnice, poď dáme si dva deci, čo vždy znamená dva litre.
Bob Marley
Vždy som bol verný typ. Každý chlap by chcel byť sukničkár, mať veľa báb, ale na to treba povahu, a to ja nemám, tie dve veci nejdú dokopy. Zo všetkých –izmov mi je najbližší Bob Marley. Jeho pokora. Nejde o marihuanu a ich popletenú predstavu, že cez ňu môžu komunikovať s Bohom. On nepil, behal, videl veľa vecí správne.
Nie som veriaci
I keď bez Boha sa nežije dobre. Je to depresívna predstava, že človek má pred sebou len krátky život a potom nič. Krajšie je veriť, že pôjdeme do neba a tam budeme len hrať hudbu. Že je aj peklo? (Smiech.) Nájdite mi jedného človeka, čo si myslí, že tam skončí! Na škole sme mali každé ráno náboženstvo, niekoľkokrát som čítal bibliu, ale nič mi to nehovorí. I keď ideály, na ktorých je založené kresťanstvo, sú dobrý základ pre život, človek, keď sa podľa nich správa, žije spokojnejší život. Ale nemyslím si, že na to musí veriť v Boha.
Môžem
Je veľa pekných fráz, mne sa páči táto: Who must do the hard things? Those who can. Kto musí robiť ťažké veci? Ten, kto môže. Veľa ľudí hovorí, že je hanba, že musel prísť Kanaďan napísať vám takú knihu, prečo to neurobil nejaký Slovák. Každý máme robiť to, čo môžeme.
Obdivujem Vikingov
Na prívesku nosím vikinskú loď. To bola čistá odvaha, plaviť sa do neznáma na drevenej lodi, a tie ich naozaj neboli veľké! Moji rodičia sa narodili v Anglicku, aj ja som sa tam narodil, potom sme odišli do Kanady. Myslím, že často len opakujeme to, čo sme zažili, keď sme boli deti. Syn už mi hovorí, že chce študovať v zahraničí, zrejme sa to zase naplní. Ľudstvo má nomádstvo v génoch. Len nedávno sme sa usadili. Preto asi mám rád beh. Ten to istí.
Hovoriť po slovensky je niekedy únavné, stále mám veľmi malú slovnú zásobu, aj keď už nemusím ustavične rozmýšľať nad tým, čo poviem. Myslím a snívam v angličtine, ale nemám kontrolu nad tým, keď sa v mojom sne objaví Slovák a hovorí po slovensky. Čoraz viac však nadávam po slovensky. Na čo my máme jedno slovo, to slovenčina dokáže rôznymi predponami a tvarmi pekne ohýbať a každý výraz má tak trošku iný význam.
Som tvrdohlavý
Keď si niečo zaumienim, tak aj keď si po ceste uvedomím, že nie sú dobré podmienky, že to bola hlúposť, aj tak idem ďalej. Minule som išiel behať, bolo 37 stupňov, bez vody, s nadváhou, bez repelentu. V lese bolo toľko komárov, že sa nedalo kráčať. Vrátil som sa dehydrovaný, mal som teplotu 40,5 °C. Behám tridsať rokov a urobím takúto chybu. Ale musel som ísť, lebo chudnem a trénujem vytrvalostný beh. V októbri sa chystám okolo Slovenska. Nazývam to Slovenský maratón – beh proti korupcii, budem chodiť zase po školách.
Chodím na pivo
V Jure máme krčmu, kde bývajú väčšinou stavbári, lesníci, jednoduchí ľudia, robí mi dobre ísť tam na pár pív a počúvať ich starosti, ktoré sú úplne iné, ako mám ja a väčšina ľudí, s ktorými sa stýkam. Biele víno je pre mňa kyslé, ale nedá sa tam bývať bez toho, že by ma ľudia nepozvali do pivnice, poď dáme si dva deci, čo vždy znamená dva litre.
Bob Marley
Vždy som bol verný typ. Každý chlap by chcel byť sukničkár, mať veľa báb, ale na to treba povahu, a to ja nemám, tie dve veci nejdú dokopy. Zo všetkých –izmov mi je najbližší Bob Marley. Jeho pokora. Nejde o marihuanu a ich popletenú predstavu, že cez ňu môžu komunikovať s Bohom. On nepil, behal, videl veľa vecí správne.
Nie som veriaci
I keď bez Boha sa nežije dobre. Je to depresívna predstava, že človek má pred sebou len krátky život a potom nič. Krajšie je veriť, že pôjdeme do neba a tam budeme len hrať hudbu. Že je aj peklo? (Smiech.) Nájdite mi jedného človeka, čo si myslí, že tam skončí! Na škole sme mali každé ráno náboženstvo, niekoľkokrát som čítal bibliu, ale nič mi to nehovorí. I keď ideály, na ktorých je založené kresťanstvo, sú dobrý základ pre život, človek, keď sa podľa nich správa, žije spokojnejší život. Ale nemyslím si, že na to musí veriť v Boha.
Môžem
Je veľa pekných fráz, mne sa páči táto: Who must do the hard things? Those who can. Kto musí robiť ťažké veci? Ten, kto môže. Veľa ľudí hovorí, že je hanba, že musel prísť Kanaďan napísať vám takú knihu, prečo to neurobil nejaký Slovák. Každý máme robiť to, čo môžeme.
Obdivujem Vikingov
Na prívesku nosím vikinskú loď. To bola čistá odvaha, plaviť sa do neznáma na drevenej lodi, a tie ich naozaj neboli veľké! Moji rodičia sa narodili v Anglicku, aj ja som sa tam narodil, potom sme odišli do Kanady. Myslím, že často len opakujeme to, čo sme zažili, keď sme boli deti. Syn už mi hovorí, že chce študovať v zahraničí, zrejme sa to zase naplní. Ľudstvo má nomádstvo v génoch. Len nedávno sme sa usadili. Preto asi mám rád beh. Ten to istí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.