Poľsko našlo svoje „džezové superstars“. Dianie okolo pianistu Leszka Mozdzera (podobne ako v prípade speváčky Anny Marie Jopek) dokazuje, že nepodliezanie konzumným trendom môže priniesť postavenie umelca uznávaného kritikmi i verejnosťou.
.v rodnom Poľsku, kde vás označujú za najvýraznejšieho klaviristu súčasnosti, sa tešíte veľkej popularite. Objavujete sa na obálkach časopisov, poskytujete množstvo rozhovorov.
Na publicitu treba v prvom rade dohliadnuť, pretože nikto vás neposunie hore bez vášho vedomia a pričinenia. Okrem toho netreba schovávať hlavu do piesku, ako je u džezových hudobníkov zvykom, ale otvoriť sa médiám. Prečo by som mal tajiť svoje albumy? Aby ich náhodou niekto neskritizoval? Džezmeni boli vždy známi nechuťou rozprávať o sebe a prezentovať svoje „ja“. Nevidím dôvod, prečo by som mal ostávať v tieni a nariekať.
.podobnú publicitu džezového umelca si na Slovensku nevieme predstaviť...
V Poľsku sa džezové nahrávky predávajú pomerne slušne, rovnako dobrá je návštevnosť koncertov. Na Slovensku máte skvelých hudobníkov, tí však potrebujú dobrý manažment, ktorý ich dokáže ponúknuť a predať. Samozrejme, že v džeze sa netočia natoľko zaujímavé peniaze, za ktorými by sa schopní manažéri trhal, ale stojí za to pokúsiť sa. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že umelec nebude zarábať slušné peniaze, ak nemá profesionálneho manažéra. Rozprávame síce len o niekoľkých percentách hudobného trhu, no pri rozumne zvolenej stratégii sa môžeme dostať k zaujímavým číslam.
.počas štúdia na gdanskej Hudobnej akadémii ste nahrali album Chopin – impresje. Nekarhali vás profesori za to, že ikonu poľskej kultúry poškvrňujete džezom?
Obával som sa problémov, no dostal som možnosť nahrať sólový album. Snažil som sa všetko robiť tak, aby sa o tom nikto na škole nedozvedel. Našťastie sa nahrávalo pre malý nezávislý label bez väčšej publicity, čiže s utajením nebol problém. Prakticky sa o tom dozvedeli len ľudia sledujúci nové tituly. Mimochodom, profesori si v tom čase mysleli, že si privyrábam hraním na svadbách. (Smiech.)
.ako ste sa dostali ku klavírnej preparácii?
S klavírnym zvukom som experimentoval už hádam ako sedemročný. Keď rodičia neboli doma, hádzal som na struny rozličné predmety. Boli to detské hry, pri ktorých sa predo mnou znenazdajky odkrývali nové zvukové horizonty. Neskôr som preparáciu začal využívať aj na koncertoch, pretože vďaka nej znejú rovnaké skladby stále inak.
.spolupracovali ste s renomovaným skladateľom Zbygniewom Preisnerom a prostredníctvom neho ste sa dostali k nahrávaniu albumu On An Island gitaristu Davida Gilmoura z Pink Floyd.
Zbygniew aranžoval orchestrálne úseky albumu a Dave ho poprosil, aby mu doviedol netradičného muzikanta, napríklad z Poľska. (Smiech.) Pracovali sme spolu vlastne len jediný deň, počas ktorého na mňa urobil Dave veľký dojem. Bolo obrovským zážitkom nahrávať klavír a v slúchadlách počúvať Davida, ako spieva. Ešte ako chlapec som obdivoval Dark Side Of The Moon a zrazu som bol s tým človekom v štúdiu! Potom sme odohrali úžasný koncert vo veľkom štýle so symfonickým orchestrom v Gdansku, na ktorom bolo vyše 50 000 ľudí. Epizóda s Gilmourom bola krátka, ale intenzívna spolupráca, vďaka ktorej som spoznal gitaristu Phila Manzanera, bývalého člena Roxy Music. Bol spoluproducentom albumu On An Island a pozval ma nahrávať projekt Firebird VII, ktorý momentálne čaká na vydanie.
.vaším posledným albumom je krehký projekt Melisa s gdanským saxofonistom Przemkom Dyakowskim.
Przemek patrí k najpríjemnejším a najsrdečnejším ľuďom, akých poznám. Je nesmierne originálnym a inovatívnym saxofonistom. Najviac ma však na ňom zaujala jeho veľkodušnosť. Počas polstoročného pôsobenia na poľskej scéne pomohol mnohým hudobníkom a popri rôznorodej spolupráci si nikdy nenašiel čas na vlastný projekt. Album, ktorý sme spolu nahrali, bol prijatý veľmi pozitívne a v budúcom roku sa pravdepodobne pustíme do ďalšej spolupráce.
.v záverečnej skladbe Larry, The Rebel Of Love ste sa prvýkrát na nahrávke predstavili ako spevák. Svoje témy však spievate aj počas sólového koncertu.
Základom pre džezového inštrumentalistu je vyspievať to, čo hrá. Vtedy dokážete sprehľadniť frázovanie, ktoré zároveň rešpektuje prirodzené dychové pauzy. Klaviristi majú tendenciu hrať dlhé nespevné frázy, ktoré nemajú nič spoločné s prirodzeným plynutím melódie. To sa však nemôže stať, ak si tému zaspievate. Na koncertoch sa však snažím spievať ticho, aby to nezachytili mikrofóny.
Autor je hudobný publicista
.v rodnom Poľsku, kde vás označujú za najvýraznejšieho klaviristu súčasnosti, sa tešíte veľkej popularite. Objavujete sa na obálkach časopisov, poskytujete množstvo rozhovorov.
Na publicitu treba v prvom rade dohliadnuť, pretože nikto vás neposunie hore bez vášho vedomia a pričinenia. Okrem toho netreba schovávať hlavu do piesku, ako je u džezových hudobníkov zvykom, ale otvoriť sa médiám. Prečo by som mal tajiť svoje albumy? Aby ich náhodou niekto neskritizoval? Džezmeni boli vždy známi nechuťou rozprávať o sebe a prezentovať svoje „ja“. Nevidím dôvod, prečo by som mal ostávať v tieni a nariekať.
.podobnú publicitu džezového umelca si na Slovensku nevieme predstaviť...
V Poľsku sa džezové nahrávky predávajú pomerne slušne, rovnako dobrá je návštevnosť koncertov. Na Slovensku máte skvelých hudobníkov, tí však potrebujú dobrý manažment, ktorý ich dokáže ponúknuť a predať. Samozrejme, že v džeze sa netočia natoľko zaujímavé peniaze, za ktorými by sa schopní manažéri trhal, ale stojí za to pokúsiť sa. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že umelec nebude zarábať slušné peniaze, ak nemá profesionálneho manažéra. Rozprávame síce len o niekoľkých percentách hudobného trhu, no pri rozumne zvolenej stratégii sa môžeme dostať k zaujímavým číslam.
.počas štúdia na gdanskej Hudobnej akadémii ste nahrali album Chopin – impresje. Nekarhali vás profesori za to, že ikonu poľskej kultúry poškvrňujete džezom?
Obával som sa problémov, no dostal som možnosť nahrať sólový album. Snažil som sa všetko robiť tak, aby sa o tom nikto na škole nedozvedel. Našťastie sa nahrávalo pre malý nezávislý label bez väčšej publicity, čiže s utajením nebol problém. Prakticky sa o tom dozvedeli len ľudia sledujúci nové tituly. Mimochodom, profesori si v tom čase mysleli, že si privyrábam hraním na svadbách. (Smiech.)
.ako ste sa dostali ku klavírnej preparácii?
S klavírnym zvukom som experimentoval už hádam ako sedemročný. Keď rodičia neboli doma, hádzal som na struny rozličné predmety. Boli to detské hry, pri ktorých sa predo mnou znenazdajky odkrývali nové zvukové horizonty. Neskôr som preparáciu začal využívať aj na koncertoch, pretože vďaka nej znejú rovnaké skladby stále inak.
| Leszek Mozdzer / Narodil sa roku 1971 v Gdansku. Po absolvovaní tamojšej Hudobnej akadémie sa stal členom zoskupenia novej poľskej vlny Milosc. Veľkú odozvu zaznamenali najmä jeho sólové projekty Piano, Piano Live a dvojica albumov jeho súčasného tria Leszek Mozdzer Dream Team s dánskym kontrabasistom Larsom Danielssonom a izraelským perkusionistom Zoharom Frescom (The Time, Between Us And The Light). V rebríčkoch magazínu Jazz Forum bol niekoľkokrát vyhlásený za džezmena roka a najlepšieho džezového klaviristu. |
Zbygniew aranžoval orchestrálne úseky albumu a Dave ho poprosil, aby mu doviedol netradičného muzikanta, napríklad z Poľska. (Smiech.) Pracovali sme spolu vlastne len jediný deň, počas ktorého na mňa urobil Dave veľký dojem. Bolo obrovským zážitkom nahrávať klavír a v slúchadlách počúvať Davida, ako spieva. Ešte ako chlapec som obdivoval Dark Side Of The Moon a zrazu som bol s tým človekom v štúdiu! Potom sme odohrali úžasný koncert vo veľkom štýle so symfonickým orchestrom v Gdansku, na ktorom bolo vyše 50 000 ľudí. Epizóda s Gilmourom bola krátka, ale intenzívna spolupráca, vďaka ktorej som spoznal gitaristu Phila Manzanera, bývalého člena Roxy Music. Bol spoluproducentom albumu On An Island a pozval ma nahrávať projekt Firebird VII, ktorý momentálne čaká na vydanie.
.vaším posledným albumom je krehký projekt Melisa s gdanským saxofonistom Przemkom Dyakowskim.
Przemek patrí k najpríjemnejším a najsrdečnejším ľuďom, akých poznám. Je nesmierne originálnym a inovatívnym saxofonistom. Najviac ma však na ňom zaujala jeho veľkodušnosť. Počas polstoročného pôsobenia na poľskej scéne pomohol mnohým hudobníkom a popri rôznorodej spolupráci si nikdy nenašiel čas na vlastný projekt. Album, ktorý sme spolu nahrali, bol prijatý veľmi pozitívne a v budúcom roku sa pravdepodobne pustíme do ďalšej spolupráce.
.v záverečnej skladbe Larry, The Rebel Of Love ste sa prvýkrát na nahrávke predstavili ako spevák. Svoje témy však spievate aj počas sólového koncertu.
Základom pre džezového inštrumentalistu je vyspievať to, čo hrá. Vtedy dokážete sprehľadniť frázovanie, ktoré zároveň rešpektuje prirodzené dychové pauzy. Klaviristi majú tendenciu hrať dlhé nespevné frázy, ktoré nemajú nič spoločné s prirodzeným plynutím melódie. To sa však nemôže stať, ak si tému zaspievate. Na koncertoch sa však snažím spievať ticho, aby to nezachytili mikrofóny.
Autor je hudobný publicista
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.