Áno, práve to malé, mrňavé semienko, čo na vás pozerá z chrumkavej žemle, môže za všetky vaše strasti, aj za to, že ste si ráno narazili palec na nohe o roh postele. Tak to aspoň tvrdili pradávni Asýrčania. Ich Bohovia stvorili túto modrú planétku priamo pri popíjaní sezamového vína. A podľa všetkého neboli celkom striedmi.
.chlebová posýpka Egypťanov
Sezam má svoje korene niekde v Mezopotámii. Už 3 500 rokov pred Kristom žmurkal na ľudí a ponúkal im svoje olejnaté vnútro s orieškovou príchuťou. Najviac sa na jeho kultivácii vraj podieľali Egypťania a práve oni mu dali meno – sesemt. Sezamové semienko sa dokonca spomína v slávnom Ebersovom papyruse medzi rôznymi liečivami a potravinami. Niet sa čo čudovať, pred tritisíc rokmi boli Egypťania majstri vo výrobe chleba a práve oni začali naň sypať sezam. Chvíľu sa síce pokúšali zo sezamových semiačok urobiť niečo ako múku, no tá im vinou nedostatku lepku skoro vôbec nekysla. Tak malými slzičkami aspoň chlieb poprášili a upiekli ho. Aké bolo ich prekvapenie, keď zistili, že opečené semienko je ešte chutnejšie ako to za surova!
Sezam sa využíval skoro všade, dokonca samotná Kleopatra ho používala vo svojom budoári pri rannej kozmetike. Odvtedy sezamový olej alebo výťažky z neho nájdete skoro v každom kréme proti vráskam. A neprináša ľuďom len krásu.
.symbol finančného úspechu
V Číne sezamovým olejom svietili a keď ho spálili, z jeho sadzí vyrábali tuš. Vo východných náboženstvách sa postupne stal symbolom pre finančný úspech. Možno práve preto, že semiačka dozrievajú v malej tobolke, ktorá v pravý čas pukne a vyhodí do sveta množstvo malých zrniečok a tie sa na slnku zalesknú ako malé dukátiky. Sezam sa pre tento svoj symbolický význam dostal aj do rozprávky z Tisíc a jednej noci, keď Šeherezáda vyrozprávala svojmu panovníkovi príbeh o Alibabovi a štyridsiatich zbojníkoch. „Sezam, otvor sa!“, mal vraj zakričať Alibaba, aby sa tajný úkryt rozpukol ako sezamová tobolka a vydal všetky nazbierané bohatstvá.
Sezam môže aj za všeličo iné. Je vraj prvou známou sladkosťou, ktorú ľudstvo pozná až podnes – sezamovú tyčinku s medom. Môžete si ju kúpiť kdekoľvek v Stredomorí, predovšetkým však v Turecku a Grécku. Možno ju na svojich cestách žul aj Marco Polo, pretože sa vo svojich zápiskoch z ciest sa nevedel zastaviť v poetickom opisovaní lahodnej chuti sezamu a predovšetkým z neho vylisovaného oleja. Marco dokonca poznamenal, že lepší olej v živote nejedol, a to je na Taliana čo povedať.
.bez oleja ani ranu!
Európania si sezam zvykli dávať do pečiva či zákuskov. V Ázii však bez neho nedáte v kuchyni ani ranu. Sezamový olej je totiž úplným základom východoázijských jedál. Na tom lisovanom za studena sa bežne vypráža a restuje, jeho tmavší druh, lisovaný z pražených semiačok sa zas používa na dochucovanie polievok, šalátov a ako dresing do jedál z mäsa. Jeho chuť je taká intenzívna, že pri dochucovaní treba dávať veľký pozor. Zatiaľ čo my v Európe sme predovšetkým zaľúbení do sezamu bieleho, v Ázii zas radšej používajú čierny variant. Krajšie vynikne na ich pestrofarebných jedlách založených na kokosovom mlieku či morských riasach.
Zo sezamu sa taktiež vyrába známa sezamová pasta, ktorú mnohí poznajú pod názvom tahini. Bez nej by sa zase nepohli Libanonci, Turci či kuchári z Blízkeho východu a ich hummus či baba ganúš by si mohli ísť pískať. Nehovoriac o tom, že bez sezamu by nemohla existovať ani jedna z najlepších pochutín prednej Ázie – halva. Na sezam si však treba dávať aj pozor. Patrí totiž k najväčším potravinovým alergénom.
Autor je scenárista.
Ako na hummus/
Nielen my sme sa naťahovali o registráciu bryndze ako nášho echt slovenského syra, napriek tomu, že pochádza z Rumunska a najlepšiu ju v súčasnosti robia v Poľsku. Podobne sa bili Libanonci o svoj hummus, aj keď táto cícerová pasta pochádza z Káhiry a vyrábajú ju všetci na Blízkom východe. Dôležité však je, že dokáže osviežiť a zároveň aj nasýtiť v horúcich dňoch. Jeho príprava je jednoduchá. Zoberieme 300 gramov cíceru a namočíme ho cez noc do vody ako fazuľu. Potom vodu zlejeme a varíme ho asi dve hodiny v novej vode. Kto na toto nemá nervy, pokojne nech použije konzervu s vareným cícerom a poriadne ho len prepláchne. Potom hodíme uvarený cícer do misy, prihodíme dva strúčiky cesnaku, aspoň tri lyžice kvalitného olivového leja, dve lyžice pasty tahini a šťavu z jedného citróna. Chytíme do rúk ponorný mixer a cícer mixujeme s prísadami na pastu. Aby bola pasta hladká a krásne nadýchaná, pridávame k nej počas mixovania ľadovú triešť. Niekto dáva na riedenie len vodu, ale vraj práve ľad je tou tajnou ingrediencoiou, ktorá robí rozdiel medzi hummusom zo Strednej Európy a tým zo Stredomoria. Posoliť, pokoreniť a podávať v miske zaliate olivovým olejom.
.chlebová posýpka Egypťanov
Sezam má svoje korene niekde v Mezopotámii. Už 3 500 rokov pred Kristom žmurkal na ľudí a ponúkal im svoje olejnaté vnútro s orieškovou príchuťou. Najviac sa na jeho kultivácii vraj podieľali Egypťania a práve oni mu dali meno – sesemt. Sezamové semienko sa dokonca spomína v slávnom Ebersovom papyruse medzi rôznymi liečivami a potravinami. Niet sa čo čudovať, pred tritisíc rokmi boli Egypťania majstri vo výrobe chleba a práve oni začali naň sypať sezam. Chvíľu sa síce pokúšali zo sezamových semiačok urobiť niečo ako múku, no tá im vinou nedostatku lepku skoro vôbec nekysla. Tak malými slzičkami aspoň chlieb poprášili a upiekli ho. Aké bolo ich prekvapenie, keď zistili, že opečené semienko je ešte chutnejšie ako to za surova!
Sezam sa využíval skoro všade, dokonca samotná Kleopatra ho používala vo svojom budoári pri rannej kozmetike. Odvtedy sezamový olej alebo výťažky z neho nájdete skoro v každom kréme proti vráskam. A neprináša ľuďom len krásu.
.symbol finančného úspechu
V Číne sezamovým olejom svietili a keď ho spálili, z jeho sadzí vyrábali tuš. Vo východných náboženstvách sa postupne stal symbolom pre finančný úspech. Možno práve preto, že semiačka dozrievajú v malej tobolke, ktorá v pravý čas pukne a vyhodí do sveta množstvo malých zrniečok a tie sa na slnku zalesknú ako malé dukátiky. Sezam sa pre tento svoj symbolický význam dostal aj do rozprávky z Tisíc a jednej noci, keď Šeherezáda vyrozprávala svojmu panovníkovi príbeh o Alibabovi a štyridsiatich zbojníkoch. „Sezam, otvor sa!“, mal vraj zakričať Alibaba, aby sa tajný úkryt rozpukol ako sezamová tobolka a vydal všetky nazbierané bohatstvá.
Sezam môže aj za všeličo iné. Je vraj prvou známou sladkosťou, ktorú ľudstvo pozná až podnes – sezamovú tyčinku s medom. Môžete si ju kúpiť kdekoľvek v Stredomorí, predovšetkým však v Turecku a Grécku. Možno ju na svojich cestách žul aj Marco Polo, pretože sa vo svojich zápiskoch z ciest sa nevedel zastaviť v poetickom opisovaní lahodnej chuti sezamu a predovšetkým z neho vylisovaného oleja. Marco dokonca poznamenal, že lepší olej v živote nejedol, a to je na Taliana čo povedať.
.bez oleja ani ranu!
Európania si sezam zvykli dávať do pečiva či zákuskov. V Ázii však bez neho nedáte v kuchyni ani ranu. Sezamový olej je totiž úplným základom východoázijských jedál. Na tom lisovanom za studena sa bežne vypráža a restuje, jeho tmavší druh, lisovaný z pražených semiačok sa zas používa na dochucovanie polievok, šalátov a ako dresing do jedál z mäsa. Jeho chuť je taká intenzívna, že pri dochucovaní treba dávať veľký pozor. Zatiaľ čo my v Európe sme predovšetkým zaľúbení do sezamu bieleho, v Ázii zas radšej používajú čierny variant. Krajšie vynikne na ich pestrofarebných jedlách založených na kokosovom mlieku či morských riasach.
Zo sezamu sa taktiež vyrába známa sezamová pasta, ktorú mnohí poznajú pod názvom tahini. Bez nej by sa zase nepohli Libanonci, Turci či kuchári z Blízkeho východu a ich hummus či baba ganúš by si mohli ísť pískať. Nehovoriac o tom, že bez sezamu by nemohla existovať ani jedna z najlepších pochutín prednej Ázie – halva. Na sezam si však treba dávať aj pozor. Patrí totiž k najväčším potravinovým alergénom.
Autor je scenárista.
Ako na hummus/
Nielen my sme sa naťahovali o registráciu bryndze ako nášho echt slovenského syra, napriek tomu, že pochádza z Rumunska a najlepšiu ju v súčasnosti robia v Poľsku. Podobne sa bili Libanonci o svoj hummus, aj keď táto cícerová pasta pochádza z Káhiry a vyrábajú ju všetci na Blízkom východe. Dôležité však je, že dokáže osviežiť a zároveň aj nasýtiť v horúcich dňoch. Jeho príprava je jednoduchá. Zoberieme 300 gramov cíceru a namočíme ho cez noc do vody ako fazuľu. Potom vodu zlejeme a varíme ho asi dve hodiny v novej vode. Kto na toto nemá nervy, pokojne nech použije konzervu s vareným cícerom a poriadne ho len prepláchne. Potom hodíme uvarený cícer do misy, prihodíme dva strúčiky cesnaku, aspoň tri lyžice kvalitného olivového leja, dve lyžice pasty tahini a šťavu z jedného citróna. Chytíme do rúk ponorný mixer a cícer mixujeme s prísadami na pastu. Aby bola pasta hladká a krásne nadýchaná, pridávame k nej počas mixovania ľadovú triešť. Niekto dáva na riedenie len vodu, ale vraj práve ľad je tou tajnou ingrediencoiou, ktorá robí rozdiel medzi hummusom zo Strednej Európy a tým zo Stredomoria. Posoliť, pokoreniť a podávať v miske zaliate olivovým olejom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.