Vyhliadky sú jednoducho neradostné. Rastúca nezamestnanosť, chudoba a politici, ktorí sú zdrojom neustáleho sklamania, vytvárajú veľmi výbušnú zmes. Ako sa však môže Egypt dostať zo svojich problémov?
Je užitočné nezabudnúť na to, že pre Egypťanov bola Arabská jar rovnako o riešení ekonomických problémov ako o otvorenej demokracii. A akokoľvek sa nám môže nepáčiť autoritárske vládnutie generálov, zdá sa, že budúcnosť Egypta závisí do veľkej miery od kompetentnosti dočasnej vlády a jej vôle venovať sa ekonomickým reformám.
Mnohí podnikatelia a finančníci sú opatrne optimistickí. Komentujúc na blogu Rebel Economy, Mohamed Badra, šéf výkonnej rady Banque du Caire, tretej najväčšej egyptskej banky, povedal, že „vidno svetlo na konci tunela.“ Jeho nadšenie je zrejme prehnané, ale je pravda, že pokiaľ sa vojenský režim nezmôže na radikálne ekonomické zmeny, tak to s ním nedopadne dobre.
Čo teda treba učiniť? Predovšetkým, fiškálna situácia krajiny si vyžaduje rýchle kroky, smerujúce k odstráneniu subvencií cien pohonných látok, energií a jedla, na ktoré Egypt v súčasnosti míňa skoro tretinu verejného rozpočtu. Peniaze, minuté na subvencie, smerujú vo veľkej miere do bohatých domácností, ktoré dotovaných komodít spotrebúvajú viac než chudobní. Reforma subvencií, sprevádzaná zavedením hotovostných transferov pre chudobné domácnosti, je tak nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa krajina vyhla bankrotu.
Ktokoľvek vládne Egyptu, musí zabezpečiť vládu zákona. Ak si aj odmyslíme súčasnú neistotu a násilie, Egypt nikdy nebol ideálnym miestom pre súkromný sektor. Zložité a vysoké dane, pomalé a skorumpované súdy a zložitá byrokracia odradzovali tak domácich, ako aj zahraničných podnikateľov. Podľa prieskumu Svetovej banky sa Egypt umiestnil 165. na svete v jednoduchosti získavania stavebných povolení a 152. v jednoduchosti vynucovania obchodných zmlúv. Podľa Indexu ekonomickej slobody vydávaného kanadským Fraser Institute je na tom Egypt horšie než Haiti, Malawi či Belize.
V posledných rokoch Mubarakovej vlády došlo k pomalému pohybu smerujúcemu k liberalizácii ekonomiky, privatizácii a zlepšovaniu podnikateľského prostredia, ktoré viedlo k pomerne vysokému ekonomickému rastu pred vypuknutím finančnej krízy v roku 2008. Mnohé z reforiem – napríklad plán na odstránenie subvencií – boli po udalostiach Arabskej jari opustené a nahradené bezbrehým populizmom.
To najlepšie, čo sa môže Egyptu v súčasnosti stať, je to, že nová vláda sa chopí príležitosti a využije svoj akokoľvek kontroverzný mandát na to, aby napravila ekonomické škody napáchané rokmi populizmu. Myslieť si, že k niečomu takému naozaj dôjde je možno naivné, ale alternatívy znejú až príliš desivo.
Dalibor Roháč je analytik Cato Institute vo Washingtone D.C. Twitter: @daliborrohac.
Je užitočné nezabudnúť na to, že pre Egypťanov bola Arabská jar rovnako o riešení ekonomických problémov ako o otvorenej demokracii. A akokoľvek sa nám môže nepáčiť autoritárske vládnutie generálov, zdá sa, že budúcnosť Egypta závisí do veľkej miery od kompetentnosti dočasnej vlády a jej vôle venovať sa ekonomickým reformám.
Mnohí podnikatelia a finančníci sú opatrne optimistickí. Komentujúc na blogu Rebel Economy, Mohamed Badra, šéf výkonnej rady Banque du Caire, tretej najväčšej egyptskej banky, povedal, že „vidno svetlo na konci tunela.“ Jeho nadšenie je zrejme prehnané, ale je pravda, že pokiaľ sa vojenský režim nezmôže na radikálne ekonomické zmeny, tak to s ním nedopadne dobre.
Čo teda treba učiniť? Predovšetkým, fiškálna situácia krajiny si vyžaduje rýchle kroky, smerujúce k odstráneniu subvencií cien pohonných látok, energií a jedla, na ktoré Egypt v súčasnosti míňa skoro tretinu verejného rozpočtu. Peniaze, minuté na subvencie, smerujú vo veľkej miere do bohatých domácností, ktoré dotovaných komodít spotrebúvajú viac než chudobní. Reforma subvencií, sprevádzaná zavedením hotovostných transferov pre chudobné domácnosti, je tak nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa krajina vyhla bankrotu.
Ktokoľvek vládne Egyptu, musí zabezpečiť vládu zákona. Ak si aj odmyslíme súčasnú neistotu a násilie, Egypt nikdy nebol ideálnym miestom pre súkromný sektor. Zložité a vysoké dane, pomalé a skorumpované súdy a zložitá byrokracia odradzovali tak domácich, ako aj zahraničných podnikateľov. Podľa prieskumu Svetovej banky sa Egypt umiestnil 165. na svete v jednoduchosti získavania stavebných povolení a 152. v jednoduchosti vynucovania obchodných zmlúv. Podľa Indexu ekonomickej slobody vydávaného kanadským Fraser Institute je na tom Egypt horšie než Haiti, Malawi či Belize.
V posledných rokoch Mubarakovej vlády došlo k pomalému pohybu smerujúcemu k liberalizácii ekonomiky, privatizácii a zlepšovaniu podnikateľského prostredia, ktoré viedlo k pomerne vysokému ekonomickému rastu pred vypuknutím finančnej krízy v roku 2008. Mnohé z reforiem – napríklad plán na odstránenie subvencií – boli po udalostiach Arabskej jari opustené a nahradené bezbrehým populizmom.
To najlepšie, čo sa môže Egyptu v súčasnosti stať, je to, že nová vláda sa chopí príležitosti a využije svoj akokoľvek kontroverzný mandát na to, aby napravila ekonomické škody napáchané rokmi populizmu. Myslieť si, že k niečomu takému naozaj dôjde je možno naivné, ale alternatívy znejú až príliš desivo.
Dalibor Roháč je analytik Cato Institute vo Washingtone D.C. Twitter: @daliborrohac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.