Red Bull Music Academy vo mne vždy vzbudzovala skôr podozrenie než pocit zmysluplnej filantropie. Celkom zbytočne. Je to fantastický projekt pre najtalentovanejších z talentovaných.
Keď sa ma pred pár rokmi prvý raz Linda Hammelová, zástupkyňa RBMA pre Česko a Slovensko, spýtala, či si nechcem podať žiadosť o účasť na hudobnej akadémii, vyhovoril som sa, už ani neviem na čo. Povedal som si, že nebudem niekde pobehovať ako idiot v ružovom tričku s lietajúcim dobytkom.
A schuti som sa zasmial, keď mi pred mesiacom v Toronte jeden z lektorov, hviezda a veterán žánru drum and bass, majiteľ labelu Bingo Beats a DJ, Angličan Zinc vyjavil, že dlhé roky s účasťou, napriek zanovito prichádzajúcim pozvánkam, váhal. „Za tým niečo musí byť, aspoň malý podvod, proste niečo. Neexistuje, aby ktosi len tak napchal neuveriteľné prachy do toho, že si pár desiatok mladých ľudí porobí pod dohľadom profíkov nové nahrávky a zlepší DJ skills a pár novinárov prakticky zdarma vyrazí na fajn výlet a možno o tom niekam napíše a niekto si to možno aj prečíta,“ krútil hlavou usmievajúc sa nad svojou prvotnou obavou z projektu, usadený na terase dvojposchodovej budovy na Queen Street West, ako stvorenej pre torontské babie leto a dobrú muziku. „Vtip je v tom, že za tým žiadny podvod nie je. Veď len rôznych druhov kávy a čaju je tu viac než chladiacich boxov s Red Bullom,“ dodal.
.kéneda, Trondou
Keďže väčšinu ľudí dlhé čítanie o muzike zvyčajne nudí, prihodím niečo o Kanade, možno ste tam ešte neboli. Predovšetkým ani nepomyslite na to, že na kanadskú pôdu vstúpite bez drobných. Mince a dvojitá, niekde i trojitá daň sú spolu s nerastným bohatstvom pravdepodobne základom kanadského hospodárstva. Bez mincí sa nezveziete, lebo na papierové nikto nereaguje. S mincami sa potom zveziete v električke z čias nakrúcania Anděla na horách. Dverí je málo, keď vystúpiť nestihnete, nevadí. Na rohu si kúpite kávu a budete ju – tak ako celá severná Amerika – prenášať, až kým neskončíte doma či v práci. A daň z pridanej hodnoty? V Kanade ich majú pestrú paletu a je s tým spojené nemalé dobrodružstvo: v konečnom dôsledku zaplatíte aspoň o tretinu viac, než ste predpokladali. Keď sa vám to stane po piaty raz, začnete premýšľať, či sú veľké reklamné pútače ponúkajúce lobotómiu už od 300 dolárov skutočne len kanadským žartíkom.
Sofistikovaný daňový systém spôsobuje i to, že cez deň človeka v produktívnom veku prakticky na ulici nestretnete, kým babky v športiakoch a terénnych vozoch nepretržite, čo môže na pohľad pôsobiť komicky, no keď už nič iné, eliminuje to typicky slovenskú „generačnú trolejbusovú nenávisť“. Niagarské vodopády sú fajn, vybavíte ich za desať minút, do protiľahlého Buffala sa však na kanadské vízum nedostanete. OK, vráťme sa k muzike.
.deal?
Akadémia čiže účastníci, lektori, novinári aj hostia sa každoročne zlietajú niekde inde. Účastníci sú rozdelení na turnusy a predchádza im úspech s prihláškou doplnenou o vlastné nahrávky či DJské sety. Na projekte tak každoročne participujú tí najšikovnejší z nádejných, ktorí prešli akýmsi výberovým národným kolom. Aj medzi lektormi a hosťami sa nešetrí hviezdnymi menami. Turnus pred nami uzatvárali svojím vystúpením Bloc Party, a my sme mali šťastie na Makota, Bengu, Zinca a Junior Boys. Pre názornosť: skúste si predstaviť, že ste mladý pankáč a Sex Pistols sa budú celý deň venovať len vašim pesničkám, naučia vás triky, ako hrať čo najúspornejšie a prežiť aj ten najnáročnejší večierok.
„Nemám o sebe extra vysokú mienku ako o muzikantovi. Ale ako producent, manažér drahocenného štúdiového času som celkom dobrý,“ povedal o sebe DJ Zinc a naozaj, keď sme neskôr hľadali šikovného študenta z Prahy Denisa, sedel obklopený Zincom na jednej a japonskou liquid funkovou hviezdou Makotom na druhej strane, a trio tvrdo makalo. Žiadne slová, skutky. Napokon, v perfektne vybavených štúdiách bývalého komplexu ateliérov, v priestore zútulnenom na nepoznanie s nonstop cateringom a usmievavým, no nevtieravým personálom bola radosť pracovať.
.trošku iní akademici
„Teraz vám pustím moju najobľúbenejšiu nahrávku,“ povedal lámanou angličtinou Makoto, aktuálne najšikovnejší predstaviteľ melodického, nadžezlého drum and bassu a z veľkých reproduktorov v miestnosti určenej len na besedy s hosťami sa ozvala dychberúca téma z filmu Posledný cisár. Keď som sa toho okuliarnatého chalana, ktorý na besede vyjavil, že má radšej harmónie než bubon a basu, spýtal, prečo teda sám nerobí orchestrálnu, filmovú hudbu, odpovedal s japonskou skromnosťou: „Popri Sakamotovi? Načo?“
Do Kanady, inak zmietajúcej sa v ošiali funky a disca, priviezol ďalší svieži vánok Benga, tentoraz z britských ostrovov. Najvýraznejší talent dubstepovej scény, sympaticky bezproblémové prerastené decko, ktoré svoje prvé gramofóny dostalo k dvanástim a prvú nahrávaciu zmluvu k štrnástim rokom. „Reggae? World music? Sorry, nič mi to nehovorí. Som čierny, áno, a tradičná čierna hudba, to je pre moju generáciu už aj techno, ambient a house, nie len Jamajka a folklór, zvyknime si na to,“ odpovedal na otázku, z ktorej strany k žánru dub vlastne pristupuje.
„Nudí ma už prakticky všetko. To málo, čo ma ešte nenudí, nájdete na našej aktuálnej remixovej EP v podobe hostí, ktorých tvorbu máme radi, Carl Craig, Kode 9 a tak,“ predniesol otráveným hlasom inak vtipný, takmer muzikologicky hlboký a sarkastický bradatý chlapík z kapely Junior Boys, ktorá je spolu s Feist, Arcade Fire a Broken Social Scene najlepším kanadským hudobným exportom týchto dní.
V Toronte sa konala neformálna hudobná akadémia, kde išlo skôr o hudbu a bezprostredný kontakt s tými, ktorí to proste vedia, než o honosné pojmy. Láska k muzike, tvorivosť, chuť predviesť sa a pomôcť nepustili k slovu „žvásty“ a uspokojenie sa s priemernosťou. Stále presne neviem, čo za tým je, ale ak to bude pokračovať, budúcnosť modernej a mladej muziky je v celkom dobrých rukách.
Hoci ja ani po návrate z fajn výletu žiadny Red Bull nepijem.
Autor je DJ Radia_FM
Keď sa ma pred pár rokmi prvý raz Linda Hammelová, zástupkyňa RBMA pre Česko a Slovensko, spýtala, či si nechcem podať žiadosť o účasť na hudobnej akadémii, vyhovoril som sa, už ani neviem na čo. Povedal som si, že nebudem niekde pobehovať ako idiot v ružovom tričku s lietajúcim dobytkom.
A schuti som sa zasmial, keď mi pred mesiacom v Toronte jeden z lektorov, hviezda a veterán žánru drum and bass, majiteľ labelu Bingo Beats a DJ, Angličan Zinc vyjavil, že dlhé roky s účasťou, napriek zanovito prichádzajúcim pozvánkam, váhal. „Za tým niečo musí byť, aspoň malý podvod, proste niečo. Neexistuje, aby ktosi len tak napchal neuveriteľné prachy do toho, že si pár desiatok mladých ľudí porobí pod dohľadom profíkov nové nahrávky a zlepší DJ skills a pár novinárov prakticky zdarma vyrazí na fajn výlet a možno o tom niekam napíše a niekto si to možno aj prečíta,“ krútil hlavou usmievajúc sa nad svojou prvotnou obavou z projektu, usadený na terase dvojposchodovej budovy na Queen Street West, ako stvorenej pre torontské babie leto a dobrú muziku. „Vtip je v tom, že za tým žiadny podvod nie je. Veď len rôznych druhov kávy a čaju je tu viac než chladiacich boxov s Red Bullom,“ dodal.
.kéneda, Trondou
Keďže väčšinu ľudí dlhé čítanie o muzike zvyčajne nudí, prihodím niečo o Kanade, možno ste tam ešte neboli. Predovšetkým ani nepomyslite na to, že na kanadskú pôdu vstúpite bez drobných. Mince a dvojitá, niekde i trojitá daň sú spolu s nerastným bohatstvom pravdepodobne základom kanadského hospodárstva. Bez mincí sa nezveziete, lebo na papierové nikto nereaguje. S mincami sa potom zveziete v električke z čias nakrúcania Anděla na horách. Dverí je málo, keď vystúpiť nestihnete, nevadí. Na rohu si kúpite kávu a budete ju – tak ako celá severná Amerika – prenášať, až kým neskončíte doma či v práci. A daň z pridanej hodnoty? V Kanade ich majú pestrú paletu a je s tým spojené nemalé dobrodružstvo: v konečnom dôsledku zaplatíte aspoň o tretinu viac, než ste predpokladali. Keď sa vám to stane po piaty raz, začnete premýšľať, či sú veľké reklamné pútače ponúkajúce lobotómiu už od 300 dolárov skutočne len kanadským žartíkom.
Sofistikovaný daňový systém spôsobuje i to, že cez deň človeka v produktívnom veku prakticky na ulici nestretnete, kým babky v športiakoch a terénnych vozoch nepretržite, čo môže na pohľad pôsobiť komicky, no keď už nič iné, eliminuje to typicky slovenskú „generačnú trolejbusovú nenávisť“. Niagarské vodopády sú fajn, vybavíte ich za desať minút, do protiľahlého Buffala sa však na kanadské vízum nedostanete. OK, vráťme sa k muzike.
| Red Bull Music Academy / Putovná hudobná akadémia, na ktorej sa stretávajú mladí talentovaní dídžeji a producenti z celého sveta a pracujú pod dohľadom skúsených lektorov. Red Bull Music Academy sa prvýkrát uskutočnila roku 1998 v Berlíne. Zatiaľ posledný ročník sa odohral v Toronte a stretli sa na ňom účastníci z 35 krajín. |
Akadémia čiže účastníci, lektori, novinári aj hostia sa každoročne zlietajú niekde inde. Účastníci sú rozdelení na turnusy a predchádza im úspech s prihláškou doplnenou o vlastné nahrávky či DJské sety. Na projekte tak každoročne participujú tí najšikovnejší z nádejných, ktorí prešli akýmsi výberovým národným kolom. Aj medzi lektormi a hosťami sa nešetrí hviezdnymi menami. Turnus pred nami uzatvárali svojím vystúpením Bloc Party, a my sme mali šťastie na Makota, Bengu, Zinca a Junior Boys. Pre názornosť: skúste si predstaviť, že ste mladý pankáč a Sex Pistols sa budú celý deň venovať len vašim pesničkám, naučia vás triky, ako hrať čo najúspornejšie a prežiť aj ten najnáročnejší večierok.
„Nemám o sebe extra vysokú mienku ako o muzikantovi. Ale ako producent, manažér drahocenného štúdiového času som celkom dobrý,“ povedal o sebe DJ Zinc a naozaj, keď sme neskôr hľadali šikovného študenta z Prahy Denisa, sedel obklopený Zincom na jednej a japonskou liquid funkovou hviezdou Makotom na druhej strane, a trio tvrdo makalo. Žiadne slová, skutky. Napokon, v perfektne vybavených štúdiách bývalého komplexu ateliérov, v priestore zútulnenom na nepoznanie s nonstop cateringom a usmievavým, no nevtieravým personálom bola radosť pracovať.
.trošku iní akademici
„Teraz vám pustím moju najobľúbenejšiu nahrávku,“ povedal lámanou angličtinou Makoto, aktuálne najšikovnejší predstaviteľ melodického, nadžezlého drum and bassu a z veľkých reproduktorov v miestnosti určenej len na besedy s hosťami sa ozvala dychberúca téma z filmu Posledný cisár. Keď som sa toho okuliarnatého chalana, ktorý na besede vyjavil, že má radšej harmónie než bubon a basu, spýtal, prečo teda sám nerobí orchestrálnu, filmovú hudbu, odpovedal s japonskou skromnosťou: „Popri Sakamotovi? Načo?“
Do Kanady, inak zmietajúcej sa v ošiali funky a disca, priviezol ďalší svieži vánok Benga, tentoraz z britských ostrovov. Najvýraznejší talent dubstepovej scény, sympaticky bezproblémové prerastené decko, ktoré svoje prvé gramofóny dostalo k dvanástim a prvú nahrávaciu zmluvu k štrnástim rokom. „Reggae? World music? Sorry, nič mi to nehovorí. Som čierny, áno, a tradičná čierna hudba, to je pre moju generáciu už aj techno, ambient a house, nie len Jamajka a folklór, zvyknime si na to,“ odpovedal na otázku, z ktorej strany k žánru dub vlastne pristupuje.
„Nudí ma už prakticky všetko. To málo, čo ma ešte nenudí, nájdete na našej aktuálnej remixovej EP v podobe hostí, ktorých tvorbu máme radi, Carl Craig, Kode 9 a tak,“ predniesol otráveným hlasom inak vtipný, takmer muzikologicky hlboký a sarkastický bradatý chlapík z kapely Junior Boys, ktorá je spolu s Feist, Arcade Fire a Broken Social Scene najlepším kanadským hudobným exportom týchto dní.
V Toronte sa konala neformálna hudobná akadémia, kde išlo skôr o hudbu a bezprostredný kontakt s tými, ktorí to proste vedia, než o honosné pojmy. Láska k muzike, tvorivosť, chuť predviesť sa a pomôcť nepustili k slovu „žvásty“ a uspokojenie sa s priemernosťou. Stále presne neviem, čo za tým je, ale ak to bude pokračovať, budúcnosť modernej a mladej muziky je v celkom dobrých rukách.
Hoci ja ani po návrate z fajn výletu žiadny Red Bull nepijem.
Autor je DJ Radia_FM
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.