Približne pred mesiacom zverejnil britský bulvár fotografie, na ktorých je 53-ročná Nigella s manželom Charlesom Saatchim, známym majiteľom Saatchi Gallery, magnátom reklamy a public relations, štedrým mecenášom umenia. Fotografie vznikli v londýnskej reštaurácii, kam sa manželský pár prišiel najesť. Sedemdesiatročný Saatchi sa na tých záberoch správa až nepochopiteľne. Škrtí svoju manželku, ktorá naňho len vystrašene pozerá, vykrúca jej nos a robí všemožné hrozivé gestá. Manželská hádka?
Hoci manažment reštaurácie, kam Nigella a Charles radi chodievajú už dlhé roky, nič nekomentoval, hostia od okolitých stolov potvrdili, že šlo o hádku. No kým Nigella sa usilovala manžela upokojiť (dokonca ho kajúcne pobozkala na líce), on vystrájal ako zmyslov zbavený. Nigella napokon plačúc odišla z reštaurácie. Bolo to čudné a v istom zmysle až strašidelné. Najmä keď si uvedomíme, že sa pred očami verejnosti dopustil násilia špecialista na vzťahy s verejnosťou – teda na imidž.
Nigella od tej chvíle incident verejne nekomentovala. Zato Charles vyhlásil, že šlo o „hravú šarvátku“, ktorá vyzerá škaredo iba na fotografiách. Prijal síce pokarhanie od polície, ale vysvetlil, že to spravil iba preto, „aby nám ten incident nevisel nad hlavou ešte niekoľko mesiacov“. Onedlho nato oznámil, že sa chce s manželkou rozviesť. Oznámil to skôr médiám ako jej, a verejnosť to považuje za ďalší pokus ponížiť Nigellu Lawsonovú.
.ako jesť a stať sa bohyňou
Nigella Lawson nie je žena, akú by väčšina považovala za obeť domáceho násilia. Je bohatá, slávna a obdivovaná, dá sa teda predpokladať, že má aj dosť sebavedomia, aby si to, čo s ňou robil Charles Saatchi, vyprosila. Nikdy nebola Popoluška. Pochádza z majetnej a známej rodiny. Jej otec Nigel Lawson bol ministrom vo vláde Margaret Thatcherovej, jej matka Vanessa bola krásavica z vysokej spoločnosti, dedička prosperujúcej rodinnej firmy (podnikajúcej v oblasti stravovania).
Nigella dostala vynikajúce vzdelanie, aké patrilo nielen k jej pôvodu, ale najmä k jej inteligencii. Už na Oxfordskej univerzite bola hviezda, krásna a ostrovtipná, hoci len v okruhu priateľov a známych. Do toho okruhu však túžil patriť každý, kto ju videl.
Po štúdiu začala pracovať ako novinárka, najskôr písala literárne recenzie, postupne sa našla v recenziách reštaurácií. Nadšene varila už dávno, časom jej zišlo na um, že napíše kuchársku knihu. Dnes hovorí, že sa k vareniu dostala vďaka svojej matke, a že ju v nijakom prípade nemožno považovať za „šéfkuchárku“, pretože nemá kulinárske vzdelanie. Zato má na konte niekoľko „kuchynských“ bestsellerov, množstvo televíznych programov a, samozrejme, miliónov. Na ženu, ktorá tvrdí, že len tak zo záľuby fušuje do varenia, to nie je zlé.
Už jej prvá kuchárska kniha mala v Británii úspech, vyšla v roku 1998 a predalo sa jej tam tristotisíc výtlačkov. A to bola nazvaná len tak nevinne – Ako jesť. Druhá kniha, s ktorou prerazila na globálny trh, niesla omnoho pikantnejší titul: Ako sa stať domácou bohyňou. To už Nigellin vzostup nemohlo nič zastaviť. Prinášala svieže recepty, a ak aj boli občas také originálne, že nie každému zachutili, žiadny problém – Nigella totiž bola sama receptom na krásu, obľúbenosť a úspech. Jej koketný štýl sa ujal. Ženy ju brali ako svoj vzor, muži ako sexsymbol. Vďaka Nigelle sa z varenia, ktoré mnohí považujú za nudnú činnosť, vyhradenú „domácim puťkám“, stala súčasť sexepílu „domácich bohýň“. Darmo neskôr namietala, že názov tej knihy treba brať s rezervou, lebo ho myslela skôr ironicky. Prezývka „bohyňa“ jej už nadobro prischla. Bola to éra, keď veľa žien zapínalo sporák nie preto, aby v domácnosti slúžili, ale aby vareškovým žezlom vládli celej rodine – a najmä svojim partnerom. Kuchynská domina? Dá sa nad tým usmievať, ale ktovie, koľko žalúdkov a vzťahov ďakovalo za svoje ozdravenie práve Nigelle?
.život so samotárom
Jej súkromný život však mal od idylky ďaleko. Už v detstve zažila traumy. Manželstvo jej rodičov sa skončilo rozvodom. Matka jej zomrela na rakovinu ešte v roku 1980, rovnaký osud čakal jej sestru Thomasinu. Nigella sa z týchto úderov dlho spamätávala.
Jej ľúbostný život akoby potvrdzoval stokrát omleté klišé, že krásni ľudia nemávajú priveľa šťastia v láske. Prvý partner, austrálsky právnik Geoffrey Robertson, ju opustil kvôli inej žene, spisovateľke Kathy Lettovej. Prvý manžel, novinár John Diamond, ju miloval, ale po deviatich rokoch manželstva zomrel na rakovinu. Keď sa v roku 2003, pomerne rýchlo po jeho smrti, vydala za Charlesa Saatchiho, našli sa takí, ktorí jej to vyčítali. Už vekový rozdiel 17 rokov im pripadal problematický, nie to ešte Saatchiho svojská samotárska povaha.
Ťažko povedať, čo presne podnietilo roztržku a Saatchiho odsúdeniahodnú brutalitu. Sám pre médiá priznal, že sa za posledný rok odcudzili. Z dlhodobého hľadiska možno nebol pripravený na to, aká slávna Nigella bude. Pritom jej sláve aktívne pomáhal. Spolu s ňou pracoval na jej imidži, povzbudzoval ju práve v tom typickom intímnom tóne, ktorým uvádzala svoje programy. Podporil ju, keď začala účinkovať v amerických televíznych programoch a stala sa miláčikom aj tamojšieho publika.
Manželstvo Nigelly Lawsonovej a Charlesa Saatchiho je po tom všetkom zrejme bez šancí. Len čo Charles oznámil, že sa chce rozviesť, Nigella sa skontaktovala s elitnou rozvodovou právničkou, ktorá zastupovala také veličiny ako Madonna alebo Sir Paul McCartney.
Hoci manažment reštaurácie, kam Nigella a Charles radi chodievajú už dlhé roky, nič nekomentoval, hostia od okolitých stolov potvrdili, že šlo o hádku. No kým Nigella sa usilovala manžela upokojiť (dokonca ho kajúcne pobozkala na líce), on vystrájal ako zmyslov zbavený. Nigella napokon plačúc odišla z reštaurácie. Bolo to čudné a v istom zmysle až strašidelné. Najmä keď si uvedomíme, že sa pred očami verejnosti dopustil násilia špecialista na vzťahy s verejnosťou – teda na imidž.
Nigella od tej chvíle incident verejne nekomentovala. Zato Charles vyhlásil, že šlo o „hravú šarvátku“, ktorá vyzerá škaredo iba na fotografiách. Prijal síce pokarhanie od polície, ale vysvetlil, že to spravil iba preto, „aby nám ten incident nevisel nad hlavou ešte niekoľko mesiacov“. Onedlho nato oznámil, že sa chce s manželkou rozviesť. Oznámil to skôr médiám ako jej, a verejnosť to považuje za ďalší pokus ponížiť Nigellu Lawsonovú.
.ako jesť a stať sa bohyňou
Nigella Lawson nie je žena, akú by väčšina považovala za obeť domáceho násilia. Je bohatá, slávna a obdivovaná, dá sa teda predpokladať, že má aj dosť sebavedomia, aby si to, čo s ňou robil Charles Saatchi, vyprosila. Nikdy nebola Popoluška. Pochádza z majetnej a známej rodiny. Jej otec Nigel Lawson bol ministrom vo vláde Margaret Thatcherovej, jej matka Vanessa bola krásavica z vysokej spoločnosti, dedička prosperujúcej rodinnej firmy (podnikajúcej v oblasti stravovania).
Nigella dostala vynikajúce vzdelanie, aké patrilo nielen k jej pôvodu, ale najmä k jej inteligencii. Už na Oxfordskej univerzite bola hviezda, krásna a ostrovtipná, hoci len v okruhu priateľov a známych. Do toho okruhu však túžil patriť každý, kto ju videl.
Po štúdiu začala pracovať ako novinárka, najskôr písala literárne recenzie, postupne sa našla v recenziách reštaurácií. Nadšene varila už dávno, časom jej zišlo na um, že napíše kuchársku knihu. Dnes hovorí, že sa k vareniu dostala vďaka svojej matke, a že ju v nijakom prípade nemožno považovať za „šéfkuchárku“, pretože nemá kulinárske vzdelanie. Zato má na konte niekoľko „kuchynských“ bestsellerov, množstvo televíznych programov a, samozrejme, miliónov. Na ženu, ktorá tvrdí, že len tak zo záľuby fušuje do varenia, to nie je zlé.
Už jej prvá kuchárska kniha mala v Británii úspech, vyšla v roku 1998 a predalo sa jej tam tristotisíc výtlačkov. A to bola nazvaná len tak nevinne – Ako jesť. Druhá kniha, s ktorou prerazila na globálny trh, niesla omnoho pikantnejší titul: Ako sa stať domácou bohyňou. To už Nigellin vzostup nemohlo nič zastaviť. Prinášala svieže recepty, a ak aj boli občas také originálne, že nie každému zachutili, žiadny problém – Nigella totiž bola sama receptom na krásu, obľúbenosť a úspech. Jej koketný štýl sa ujal. Ženy ju brali ako svoj vzor, muži ako sexsymbol. Vďaka Nigelle sa z varenia, ktoré mnohí považujú za nudnú činnosť, vyhradenú „domácim puťkám“, stala súčasť sexepílu „domácich bohýň“. Darmo neskôr namietala, že názov tej knihy treba brať s rezervou, lebo ho myslela skôr ironicky. Prezývka „bohyňa“ jej už nadobro prischla. Bola to éra, keď veľa žien zapínalo sporák nie preto, aby v domácnosti slúžili, ale aby vareškovým žezlom vládli celej rodine – a najmä svojim partnerom. Kuchynská domina? Dá sa nad tým usmievať, ale ktovie, koľko žalúdkov a vzťahov ďakovalo za svoje ozdravenie práve Nigelle?
.život so samotárom
Jej súkromný život však mal od idylky ďaleko. Už v detstve zažila traumy. Manželstvo jej rodičov sa skončilo rozvodom. Matka jej zomrela na rakovinu ešte v roku 1980, rovnaký osud čakal jej sestru Thomasinu. Nigella sa z týchto úderov dlho spamätávala.
Jej ľúbostný život akoby potvrdzoval stokrát omleté klišé, že krásni ľudia nemávajú priveľa šťastia v láske. Prvý partner, austrálsky právnik Geoffrey Robertson, ju opustil kvôli inej žene, spisovateľke Kathy Lettovej. Prvý manžel, novinár John Diamond, ju miloval, ale po deviatich rokoch manželstva zomrel na rakovinu. Keď sa v roku 2003, pomerne rýchlo po jeho smrti, vydala za Charlesa Saatchiho, našli sa takí, ktorí jej to vyčítali. Už vekový rozdiel 17 rokov im pripadal problematický, nie to ešte Saatchiho svojská samotárska povaha.
Ťažko povedať, čo presne podnietilo roztržku a Saatchiho odsúdeniahodnú brutalitu. Sám pre médiá priznal, že sa za posledný rok odcudzili. Z dlhodobého hľadiska možno nebol pripravený na to, aká slávna Nigella bude. Pritom jej sláve aktívne pomáhal. Spolu s ňou pracoval na jej imidži, povzbudzoval ju práve v tom typickom intímnom tóne, ktorým uvádzala svoje programy. Podporil ju, keď začala účinkovať v amerických televíznych programoch a stala sa miláčikom aj tamojšieho publika.
Manželstvo Nigelly Lawsonovej a Charlesa Saatchiho je po tom všetkom zrejme bez šancí. Len čo Charles oznámil, že sa chce rozviesť, Nigella sa skontaktovala s elitnou rozvodovou právničkou, ktorá zastupovala také veličiny ako Madonna alebo Sir Paul McCartney.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.