Zámerne píšem v nemeckých uniformách, pretože práve pred sedemdesiatimi rokmi sa na Volyni odohrávala etnická vojna medzi Ukrajincami a Poliakmi, ktorá vošla do východoeurópskych dejín ako Volynský masaker. V priebehu leta 1943 padlo za obeť šialenému vzájomnému besneniu sedemdesiattisíc Poliakov a asi tridsaťtisíc Ukrajincov.
Česi z Malína, z ktorých väčšinu upálili v stodolách, boli akousi vedľajšou obeťou. Ukrajinskí historici tvrdia, že Čechov z Malína povraždili Poliaci z pomocných poriadkových oddielov a aj medzi niektorými Čechmi, ktorí prežili, sa nájdu ľudia, čo tvrdia, že vraždiace komando v nemeckých uniformách medzi sebou hovorilo po poľsky. Poliaci sa k Malínu pre istotu nevyjadrujú. Českí historici hovoria, že ukrajinská hypotéza o poľských vrahoch Čechov je polopravda. Polopravda v tom zmysle, že je síce možné, ba dokonca do určitej miery pravdepodobné, že nemecké jednotky mali vo svojich radoch „kolaborantov“, ale na druhej strane bolo faktom, že vyvraždenie Malína, na rozdiel od iných ukrajinských dedín, nebolo dielom poľskej AK.
Keď som ja pátral v spomienkach posledných pamätníkov, niektorí z tých, čo prežili, tvrdili, že sa im podarilo utiecť aj vďaka niekoľkým česky hovoriacim Nemcom. Časť jednotky, ktorá Malín vyvraždila, vraj bola odniekiaľ od Jihlavy. V archívoch, ukrajinských ani nemeckých, sa na rozdiel od Lidíc, ktoré boli vyvraždené vlastne tiež „omylom“, nepodarilo nájsť odpovede na množstvo otázok. Dodnes sa preto nevie, prečo vlastne, dodnes sa nevie, kto vlastne v Malíne vraždil, dodnes možno žijú vedľa posledných, ktorí masaker prežili, aj poslední vrahovia ich rodičov a súrodencov. Na všetkých čaká zrejme už len Boží súd. Ten, ktorý v tej našej strednej Európe súdi častejšie, než by asi mal.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Česi z Malína, z ktorých väčšinu upálili v stodolách, boli akousi vedľajšou obeťou. Ukrajinskí historici tvrdia, že Čechov z Malína povraždili Poliaci z pomocných poriadkových oddielov a aj medzi niektorými Čechmi, ktorí prežili, sa nájdu ľudia, čo tvrdia, že vraždiace komando v nemeckých uniformách medzi sebou hovorilo po poľsky. Poliaci sa k Malínu pre istotu nevyjadrujú. Českí historici hovoria, že ukrajinská hypotéza o poľských vrahoch Čechov je polopravda. Polopravda v tom zmysle, že je síce možné, ba dokonca do určitej miery pravdepodobné, že nemecké jednotky mali vo svojich radoch „kolaborantov“, ale na druhej strane bolo faktom, že vyvraždenie Malína, na rozdiel od iných ukrajinských dedín, nebolo dielom poľskej AK.
Keď som ja pátral v spomienkach posledných pamätníkov, niektorí z tých, čo prežili, tvrdili, že sa im podarilo utiecť aj vďaka niekoľkým česky hovoriacim Nemcom. Časť jednotky, ktorá Malín vyvraždila, vraj bola odniekiaľ od Jihlavy. V archívoch, ukrajinských ani nemeckých, sa na rozdiel od Lidíc, ktoré boli vyvraždené vlastne tiež „omylom“, nepodarilo nájsť odpovede na množstvo otázok. Dodnes sa preto nevie, prečo vlastne, dodnes sa nevie, kto vlastne v Malíne vraždil, dodnes možno žijú vedľa posledných, ktorí masaker prežili, aj poslední vrahovia ich rodičov a súrodencov. Na všetkých čaká zrejme už len Boží súd. Ten, ktorý v tej našej strednej Európe súdi častejšie, než by asi mal.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.