Rozhovor s nepriateľom, Návrat bocianov, Démoni – tri tohtoročné slovenské celovečerné hrané filmy. Ani jednému z nich sa, bohužiaľ, nepodarilo a asi už ani nepodarí efektívne naštartovať slovenskú pôvodnú tvorbu. Hovorí to však niečo o ich kvalitách?
Nie je vôbec jednoduché písať o slovenských filmoch – a to nielen preto, že ich vzniká tak málo. Na pleciach filmových novinárov totiž zostáva zodpovednosť za ich divácku reflexiu, a to najmä za posledných niekoľko rokov, keď záujem o domácu tvorbu, a to nielen zo strany návštevníkov kín, klesol prakticky pod bod mrazu. Napriek tomu alebo práve preto existujú skupiny ľudí, ktorí film milujú, študujú ho na vysokých školách a nechcú sa zmieriť s tým, že by skončili len v službách televíznych či reklamných spoločností. Jedným z nich je aj Róbert Šveda, prichádzajúci pred divákov odvážne, ale zároveň veľmi sympaticky. Ponúka svoj autorský filmový debut (okrem réžie je aj scenáristom), ktorému venoval niekoľko rokov života, a to už počas štúdia na VŠMU.
V poslednom období sa pomerne často stretávame s výrazom „ženský film“, ktorý má jasne definovať cieľovú skupinu oslovených divákov. Zaujímavosťou tejto kategorizácie je samotný fakt, že väčšinu tzv. ženských filmov nakrúcali muži. Rovnako ako Démonov, upriamených na trojicu žien s ich vlastnými životnými situáciami. Spoločnou dejovou líniou troch osobitých príbehov nazvaných podľa hlavných hrdiniek (Soňa, Dáša, Klára) je časové umiestnenie do obdobia Vianoc. V tejto príjemne zasneženej atmosfére prichádza k neobyčajným ponorom do vlastných svetov hlavných postáv.
K ich konfrontácii s démonmi, ktorí, schovaní v kúte, neviditeľní, vyplávali na povrch. Vianoce sa tak stávajú kulisou k akceptácii faktu, že ich štandardný artefakt – láska, je tým najkomplikovanejším a zároveň najzraniteľnejším ľudským citom. Švedov film je viac ako o jednotlivých príbehoch trojice žien a o snahe preniesť z filmového plátna emócie. Pocity, ktoré pri aktuálne prebiehajúcich vianočných nákupoch otvoria dvere do skrytých alebo ešte neobjavených stránok ľudskej duše. A zámer sa vydaril.
Démoni sú podobne ako Návrat bocianov veľmi príjemnou domácou filmovou udalosťou. Tieto dva režisérske debuty na prvý pohľad veľa nespája, ale pri podrobnejšej charakteristike je zrejmá spojitosť v ambíciách vykreslenia ženského sveta. Zatiaľ čo v Návrate bocianov sledujeme ucelený príbeh o snahe spoznať hodnoty vlastnej minulosti v konfrontácii s aktuálnymi problémami Európy, Démoni ponúkajú tri samostatné pohľady do konkrétnych mikrosvetov zahalených sebaklamom, nerozhodnosťou a smútkom. U Švedu hrá hlavné slovo obraz, vyjadrovanie sa filmom. Jeho postavy málo rozprávajú a pritom povedia viac, akoby chceli. Jednotlivé filmové zložky (kamera, strih, hudba) fungujú v citlivej symbióze a trojica samostatných príbehov splýva do jedného výpovedného celku. A ten by ste si, myslím, nemali nechať ujsť. Sviatočná téma lásky sa z vianočnej atmosféry preplnených chrámov konzumov preniesla do kinosál. Vďaka za to.
Autor je redaktor kinema.sk
Démoni (Slovensko, 2007, 105 min.)
Réžia: Róbert Šveda. Scenár: Róbert Šveda. Kamera: Peter Kelíšek, Martin Žiaran. Hudba: Jana Kmiťová. Hrajú: Eva Kerekes, Dagmar Duditšová, Beáta Dubielová, Attila Mokoš, Laco Hrušovský, Miroslav Kolbašský, Martin Meľo
Nie je vôbec jednoduché písať o slovenských filmoch – a to nielen preto, že ich vzniká tak málo. Na pleciach filmových novinárov totiž zostáva zodpovednosť za ich divácku reflexiu, a to najmä za posledných niekoľko rokov, keď záujem o domácu tvorbu, a to nielen zo strany návštevníkov kín, klesol prakticky pod bod mrazu. Napriek tomu alebo práve preto existujú skupiny ľudí, ktorí film milujú, študujú ho na vysokých školách a nechcú sa zmieriť s tým, že by skončili len v službách televíznych či reklamných spoločností. Jedným z nich je aj Róbert Šveda, prichádzajúci pred divákov odvážne, ale zároveň veľmi sympaticky. Ponúka svoj autorský filmový debut (okrem réžie je aj scenáristom), ktorému venoval niekoľko rokov života, a to už počas štúdia na VŠMU.
V poslednom období sa pomerne často stretávame s výrazom „ženský film“, ktorý má jasne definovať cieľovú skupinu oslovených divákov. Zaujímavosťou tejto kategorizácie je samotný fakt, že väčšinu tzv. ženských filmov nakrúcali muži. Rovnako ako Démonov, upriamených na trojicu žien s ich vlastnými životnými situáciami. Spoločnou dejovou líniou troch osobitých príbehov nazvaných podľa hlavných hrdiniek (Soňa, Dáša, Klára) je časové umiestnenie do obdobia Vianoc. V tejto príjemne zasneženej atmosfére prichádza k neobyčajným ponorom do vlastných svetov hlavných postáv.
K ich konfrontácii s démonmi, ktorí, schovaní v kúte, neviditeľní, vyplávali na povrch. Vianoce sa tak stávajú kulisou k akceptácii faktu, že ich štandardný artefakt – láska, je tým najkomplikovanejším a zároveň najzraniteľnejším ľudským citom. Švedov film je viac ako o jednotlivých príbehoch trojice žien a o snahe preniesť z filmového plátna emócie. Pocity, ktoré pri aktuálne prebiehajúcich vianočných nákupoch otvoria dvere do skrytých alebo ešte neobjavených stránok ľudskej duše. A zámer sa vydaril.
Démoni sú podobne ako Návrat bocianov veľmi príjemnou domácou filmovou udalosťou. Tieto dva režisérske debuty na prvý pohľad veľa nespája, ale pri podrobnejšej charakteristike je zrejmá spojitosť v ambíciách vykreslenia ženského sveta. Zatiaľ čo v Návrate bocianov sledujeme ucelený príbeh o snahe spoznať hodnoty vlastnej minulosti v konfrontácii s aktuálnymi problémami Európy, Démoni ponúkajú tri samostatné pohľady do konkrétnych mikrosvetov zahalených sebaklamom, nerozhodnosťou a smútkom. U Švedu hrá hlavné slovo obraz, vyjadrovanie sa filmom. Jeho postavy málo rozprávajú a pritom povedia viac, akoby chceli. Jednotlivé filmové zložky (kamera, strih, hudba) fungujú v citlivej symbióze a trojica samostatných príbehov splýva do jedného výpovedného celku. A ten by ste si, myslím, nemali nechať ujsť. Sviatočná téma lásky sa z vianočnej atmosféry preplnených chrámov konzumov preniesla do kinosál. Vďaka za to.
Autor je redaktor kinema.sk
Démoni (Slovensko, 2007, 105 min.)
Réžia: Róbert Šveda. Scenár: Róbert Šveda. Kamera: Peter Kelíšek, Martin Žiaran. Hudba: Jana Kmiťová. Hrajú: Eva Kerekes, Dagmar Duditšová, Beáta Dubielová, Attila Mokoš, Laco Hrušovský, Miroslav Kolbašský, Martin Meľo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.