V obchodoch, reštauráciách, butikoch, stánkoch, všade. Ak ste v religióznejšej časti Talianska, Papa Francesco už patrí k miestnemu koloritu. Svoje miesto si rýchle našiel aj na Slovensku. Podľa aprílového prieskumu agentúry Focus je František sympatický až 80 percentám slovenskej verejnosti, čo je dvojnásobne viac, ako dosiahol po svojom zvolení Benedikt XVI. Viac ako prieskumy však o tomto mužovi vypovedajú tri knihy, ktoré nedávno vyšli v slovenčine a češtine. Rozhovory Sergio Rubina a Francescy Ambrogettiovej s ešte kardinálom Bergogliom Pápež František (Don Bosco 2013), dialóg kardinála Bergoglia a rabína Abrahama Skorku pod názvom O nebi a zemi (Kumran 2013), a napokon kniha Simona Biallowonsa František. Pápež z druhého konca sveta (Portál 2013).
Je to bez diskusie ľudový a ľudom obľúbený kňaz. Má rád futbal, basketbal a tango. V mladosti bol zamilovaný do ženy, cení si priateľstvo so židmi (čo v Latinskej Amerike nie je to isté, ako v Európe) a svojím pôvodom a presvedčením reprezentuje chudobných ľudí.
.chcem byť ako František
Bergoglio je v provom rade spontánny. „Pri voľbe (za pápeža, pozn. red.) vedľa mňa sedel emeritný arcibiskup zo Sao Paula a bývalý prefekt Kongregácie pre klérus kardinál Claudio Hummes – môj veľký, naozaj veľký priateľ! Keď sa to ku mne blížilo, posilňoval ma. A keď hlasy dosiahli počet dvoch tretín, pobozkal ma a povedal: ,Nezabúdajte na chudobných! ' A to bolo slovo, ktoré ma zasiahlo. Chudobní, áno, chudobní. Hneď som si spomenul na chudobného Františka z Assisi. Potom som si pomyslel na boje, ktoré sa odohrávali počas počítania hlasov. A František je mužom pokoja. To meno mi preniklo do srdca – František z Assisi.“ Z citátu nevyplýva, že by sa Bergoglio rozhodol pre meno František len kvôli rozhovoru s kardinálom Hummesom na konci konkláve. Ale fakt, že práve týmito slovami zdôvodňuje, prečo si zvolil toto meno, má asi svoj význam. Možno určujúci význam.
Bergoglio sa správa spontánne rád a často. Veľmi často. Pri čítaní jeho rozhovorov a životopisov sa zdá, že to najdôležitejšie urobil vždy spontánne. „Zdrvenú ženu premáhala hanba, vôbec si nedovolila obrátiť sa na kňaza pred sebou: ,Otče, mám sedem detí, a ani jedno ešte nebolo pokrstené. Žijem v ťažkom hriechu.' Mladá matka, chudobná žena z Buenos Aires začala rozprávať príbeh o rôznych otcoch jej detí. Že nemá peniaze na krst a sedem krstných rodičov. Kňaz ju trpezlivo vypočul a povedal: ,Urobíme to s dvoma krstnými rodičmi, zastúpia ostatných,'“ povedal jej dnešný pápež
Veriaci katolíci budú asi tieto príbehy čítať trochu precítenejšie, než bežný čitateľ. Pápež František nie je muž bez škrupulí, o to tu vôbec nejde. Skôr ide o jeho odvahu. Až prekvapivo veľkú. Pozrie sa človeku do očí a hneď sa rozhodne. Ťarcha rozhodnutia, všetkých možných aj nemožných dôsledkov, v ňom síce zostane, ale nás tým už nezaťažuje.
.diablovo dielo
Bergogliova spontánnosť sa prejavuje najmä gestom. Gesto ako také je pre neho akoby viac než slovo. Slová, ktoré volí, nechcú zaujať nejakou argumentatívnou hodnotou či teologickou hĺbavosťou. Cítiť to najmä v knihe rozhovorov s rabínom Skorkom. Rabín vždy začína dialóg, Bergoglio reaguje. V svojej reakcii však dnešný pápež nerozoberá argument svojho partnera v dialógu, chytí sa nejakého slova alebo spojenia a posunie tému ďalej. Štruktúrovanejšie a teologicky hĺbavejšie, možno by niekto povedal ratzingerovsky, sa určite viac prejavuje rabín Skorka, nie kardinál Bergoglio. Zjavne má v dialógu iný cieľ ako jeho partner. Menej akademický a viac spoločenský. Opakuje sa to aj pri iných príležitostiach, akoby za dôležitejšie považoval prekvapiť, možno až šokovať. Ale pozor: tak ako pri liturgických či iných nuansách môže tento latinoamerický biskup prekvapiť európskych katolíkov, tak dokáže šokovať aj európskych liberálov. Pamätáte si, ako Joseph Ratzinger reagoval na homosexuálne manželstvá? Keď už sa k veci vyjadroval, apeloval najmä na rozum, prípadne tradíciu. A Bergoglio? Keď bol v roku 2010 v Argentíne schválený zákon o homosexuálnych manželstvách a adopciách, kardinál Bergoglio hovoril najmä o diablovi: „Pôsobí tu diablova závisť, skrze ktorú sa do sveta dostal hriech: závisť, ktorá sa vytrvalo pokúša zrušiť obraz človeka ako podobného Bohu – muža a ženy, ktorí dostali príkaz, aby rástli, aby sa množili a podmanili si zem. Nebuďme naivní – nejde o politický boj, ale o pokus o zničenie Božieho plánu.“
Americkí publicisti Joseph Bottum a R. R. Reno nazvali pápeža Františka populistom. V prvom momente sa mi to prirovnanie zdalo neadekvátne a prehnané. Keď som si prečítal jeho rozhovory a životopis, mám pocit, že viem, čo tým mysleli.
Je to bez diskusie ľudový a ľudom obľúbený kňaz. Má rád futbal, basketbal a tango. V mladosti bol zamilovaný do ženy, cení si priateľstvo so židmi (čo v Latinskej Amerike nie je to isté, ako v Európe) a svojím pôvodom a presvedčením reprezentuje chudobných ľudí.
.chcem byť ako František
Bergoglio je v provom rade spontánny. „Pri voľbe (za pápeža, pozn. red.) vedľa mňa sedel emeritný arcibiskup zo Sao Paula a bývalý prefekt Kongregácie pre klérus kardinál Claudio Hummes – môj veľký, naozaj veľký priateľ! Keď sa to ku mne blížilo, posilňoval ma. A keď hlasy dosiahli počet dvoch tretín, pobozkal ma a povedal: ,Nezabúdajte na chudobných! ' A to bolo slovo, ktoré ma zasiahlo. Chudobní, áno, chudobní. Hneď som si spomenul na chudobného Františka z Assisi. Potom som si pomyslel na boje, ktoré sa odohrávali počas počítania hlasov. A František je mužom pokoja. To meno mi preniklo do srdca – František z Assisi.“ Z citátu nevyplýva, že by sa Bergoglio rozhodol pre meno František len kvôli rozhovoru s kardinálom Hummesom na konci konkláve. Ale fakt, že práve týmito slovami zdôvodňuje, prečo si zvolil toto meno, má asi svoj význam. Možno určujúci význam.
Bergoglio sa správa spontánne rád a často. Veľmi často. Pri čítaní jeho rozhovorov a životopisov sa zdá, že to najdôležitejšie urobil vždy spontánne. „Zdrvenú ženu premáhala hanba, vôbec si nedovolila obrátiť sa na kňaza pred sebou: ,Otče, mám sedem detí, a ani jedno ešte nebolo pokrstené. Žijem v ťažkom hriechu.' Mladá matka, chudobná žena z Buenos Aires začala rozprávať príbeh o rôznych otcoch jej detí. Že nemá peniaze na krst a sedem krstných rodičov. Kňaz ju trpezlivo vypočul a povedal: ,Urobíme to s dvoma krstnými rodičmi, zastúpia ostatných,'“ povedal jej dnešný pápež
Veriaci katolíci budú asi tieto príbehy čítať trochu precítenejšie, než bežný čitateľ. Pápež František nie je muž bez škrupulí, o to tu vôbec nejde. Skôr ide o jeho odvahu. Až prekvapivo veľkú. Pozrie sa človeku do očí a hneď sa rozhodne. Ťarcha rozhodnutia, všetkých možných aj nemožných dôsledkov, v ňom síce zostane, ale nás tým už nezaťažuje.
.diablovo dielo
Bergogliova spontánnosť sa prejavuje najmä gestom. Gesto ako také je pre neho akoby viac než slovo. Slová, ktoré volí, nechcú zaujať nejakou argumentatívnou hodnotou či teologickou hĺbavosťou. Cítiť to najmä v knihe rozhovorov s rabínom Skorkom. Rabín vždy začína dialóg, Bergoglio reaguje. V svojej reakcii však dnešný pápež nerozoberá argument svojho partnera v dialógu, chytí sa nejakého slova alebo spojenia a posunie tému ďalej. Štruktúrovanejšie a teologicky hĺbavejšie, možno by niekto povedal ratzingerovsky, sa určite viac prejavuje rabín Skorka, nie kardinál Bergoglio. Zjavne má v dialógu iný cieľ ako jeho partner. Menej akademický a viac spoločenský. Opakuje sa to aj pri iných príležitostiach, akoby za dôležitejšie považoval prekvapiť, možno až šokovať. Ale pozor: tak ako pri liturgických či iných nuansách môže tento latinoamerický biskup prekvapiť európskych katolíkov, tak dokáže šokovať aj európskych liberálov. Pamätáte si, ako Joseph Ratzinger reagoval na homosexuálne manželstvá? Keď už sa k veci vyjadroval, apeloval najmä na rozum, prípadne tradíciu. A Bergoglio? Keď bol v roku 2010 v Argentíne schválený zákon o homosexuálnych manželstvách a adopciách, kardinál Bergoglio hovoril najmä o diablovi: „Pôsobí tu diablova závisť, skrze ktorú sa do sveta dostal hriech: závisť, ktorá sa vytrvalo pokúša zrušiť obraz človeka ako podobného Bohu – muža a ženy, ktorí dostali príkaz, aby rástli, aby sa množili a podmanili si zem. Nebuďme naivní – nejde o politický boj, ale o pokus o zničenie Božieho plánu.“
Americkí publicisti Joseph Bottum a R. R. Reno nazvali pápeža Františka populistom. V prvom momente sa mi to prirovnanie zdalo neadekvátne a prehnané. Keď som si prečítal jeho rozhovory a životopis, mám pocit, že viem, čo tým mysleli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.