V Anglicku dávajú psov do niekoľkodňového a niekoľkotisíclibrového Spa, kde ich tím špecialistov kúpe a lieči. V Paríži je hotel, kde vášho miláčika za 500 dolárov, v jeho vlastnej izbe a dizajnérskej posteli, rozmaznáva masér, vizážista a hrá sa s ním špecialista na psy…sociálna sieť pre psov, kde môžu ich majitelia, vydávajúci sa za psov, písať o tom, akú dnes zjedli kostičku a koľkokrát sa vykakali v parku…a niekde už majú aj domy pre psov. Nie búdy, domy – dva typy lôžok, plazma so psíčkovským programom, hračky, alarm na iné psy…a nie, nie sú to iba psíčkari. Mačičkárom tiež pekne zadrbáva – mačka ide pánovi oči vyškriabať, v noci mraučí, chrčí, ničí byt a nešťastná tehotná panička sa nechá každý deň celá dohrýzť, ale mačičku nedá preč, radšej s tým ide do telky, že aké má prekliatie. Vždy som sa rehotala na kabelkových psíkoch v tigrovaných oblečkoch so spončičkou vo vlasoch, aj na ich navlas rovnakých paničkách, smiala som sa na posadnutosti svojím zvieraťom, ale iba tej, ktorá sa z nich snaží robiť ľudí. A teraz som akurát prešla na záchod popod akvárium po štvornožky, aby sa moje nové dve korytnačky, ktoré sú ešte veľmi vystrašené, nenaľakali a nezoskočili z vyhriatej plošinky, kde sa chodia opaľovať, od strachu, že sa niečo niekde pohlo. Majú všetko podľa doktora Googla (e.g: how to take care of aquatic turtle?), veľké akvárko, UV lampu, termostat, filter, plážičku, kvetinky, kamienky, krevetky…a furt sa boja a nervózne vyskočia, keď človek prejde okolo. A potom od stresu nejedia. Už začínam na záchod alebo do kuchyne chodiť, len keď musím, aby som nemusela prejsť okolo, a keď, tak idem po štvornožky aby ma nevideli. A rozmýšľam, či mi náhodou nešibe viac, ako paničkám s diamantovými náušničkami pre čivavy. Alebo som ešte v norme? Ocenia vôbec niekedy Masha a Gosha moju starostlivosť?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.