Pesničkový Korben Dallas

.prečo sa Appendix zmenil na Korben Dallas?
Lukáš: Keď sa rozpadol Appendix, nikomu z nás nenapadlo, aby sme ďalej pokračovali pod tým istým menom, pretože sme ako trio hrávali spolu od strednej školy. Keď prišiel koniec, museli sme kapelu postaviť inak.

.v Appendixe ste spievali po anglicky, ale v Korben Dallase už po slovensky. Prečo ste sa rozhodli spievať v rodnom jazyku?
Lukáš: Nebol to žiadny dramatický moment. Založiť novú kapelu nebolo jednoduché. Navyše – nemali sme bubeníka. Povedali sme si, že skúsime slovenské texty. Nebolo to programové. Prišla jedna slovenská pesnička, potom druhá, šlo to samo.  

.na bubeníka ste vypísali konkurz?
Lukáš: Nájsť akéhokoľvek člena do skupiny je mimoriadne zložitá záležitosť. Musí to byť človek, s ktorým si musíte veľmi dobre rozumieť, musí ho baviť rovnaký typ hudby a musí byť hráčsky na tej istej úrovni ako kapela. Skúšali sme to s kdekým. Demo sme spravili s Emilom Frátrikom, nakoniec to zázračne klaplo s Ozom.

.ozo, ty hrávaš aj v skupine Tu v dome. Vraj Shooty nebol príliš nadšený a frfľal. Je to pravda?
Ozo: Shooty frfle furt. Keby nefrfľal, povedal by som si: Ej, zle je! (Smiech.) Medzi Tu v dome a Korben Dallas je štýlový rozdiel, ale nevie sa, že ja som pôvodne rockerom, čiže ja som do Tu v dome prišiel ako rocker, ktorý vymenil paličky za metličky a učil sa hrať jemné veci. Prechod naspäť nebol žiadny problém.

.vy ste veľmi dobrí muzikanti. Hudbu ste aj študovali?
Lukáš: V Appendixe sme sa snažili hrať na hrane svojich možností alebo sme sa tú hranicu snažili niekam posúvať. Strašne veľa sme sa naučili. Ďuro (Benetín – pozn. red.) chodil na husle. Ja som chodil na basu k výborném pedagógovi a hudobníkovi Edovi Vizvárimu, u ktorého sa učilo veľa bratislavských basákov. Aj zo mňa, „dreva“, vytesal po tých rokoch niečo použiteľné. (Smiech.)

.appendix bol art-rock, Korben Dallas je oveľa viac pesničkový. Prečo?
Lukáš: Zmenil sa spôsob, akým vznikajú pesničky. V Appendixe vznikali veci výlučne džemovaním. Boli to kolektívne diela. V Korben Dallas najviac skladá Ďuro, najviac vecí z druhého albumu Karnevalová vrana pritom vzniklo na texty.

.aj Ďurov spev je miernejší, komornejší.
Lukáš: Ďurov spev je to, na čom táto kapela musí stavať. Ďuro začal chodiť na spev, čo určite cítiť aj na nahrávke.

.začiatkom roka ste odohrali koncert, kde ste si ako hosťa zavolali Andreja Šebana. Do akej miery vám táto spolupráca pomohla pri nahrávaní nového albumu?
Ozo: Andrej mi povedal veľmi veľa vecí o bicích, o ktorých som možno tušil, ale on mi otvoril oči. Je to, ako keď ti niekto skúsenejší dá zopár dobrých rád a je  na tebe, či nad tým začneš rozmýšľať, alebo si povieš, že nie a urobíš si to svojom. Z mojej strany bol voči Andrejovi rešpekt ako k umelcovi. Vďaka nemu som pochopil, že úlohou bubeníka v kapele je držať sa vzadu a držať rytmus! (Smiech.)

.na platni hrá len v jednej piesni. Nemali ste chuť ho angažovať do viacerých songov?
Lukáš: Andrej je taká silná osobnosť, že keby tam hral všade, tak tam bude až veľmi cítiť. Aj v ten jedinej pesničke, kde hrá, je od prvého momentu jasné, že to je on. Nemyslím to smerom k Andrejovi vôbec zle, ale my si chceme budovať vlastnú identitu. Gravitáciou jeho osobnosti by tá hudba bola úplne iná. Vďaka nemu sme prehodnotili strašne veľa vecí.

.napríklad?
Lukáš: Ukázal nám miesta v našej hudbe, kde menej je naozaj viac. Vedel, čo je v pesničke kľúčové a čo by malo byť vyčiarknuté alebo potlačené. Ale pri tvorbe nového materiálu nám už do toho nevstupoval.
Ozo: Od koho dostaneš tie správne rady, ak nie od človeka, ktorý má za sebou tisícky koncertov?

.na obale Karnevalovej vrany máte napísané, že všetky zvuky pochádzajú zo živých nástrojov alebo ľudského hlasu. Znamená to, že sa nejakým spôsobom vymedzujete voči elektronike?
Lukáš: Nie je to žiadne militantné vymedzenie voči elektronike, ale chceli sme, aby to tam zaznelo.
Ozo: Na to sa dá pozrieť z dvoch pohľadov. Jeden je ten, ktorý spomínal Lukáš, druhý zas ten, že zvuky, čo na albume pripomínajú syntezátory, v skutočnosti naspieval Juro. Keď to dokáže, tak prečo to tam nenapísať ako pridanú hodnotu. Dokonca na albume v jednej pesničke robí svojimi ústami hajtku! (Smiech.)

.pesnička Otec sa stala hitom na sociálnych sieťach. Boli ste prekvapení, ako sa chytila?
Lukáš: Pôvodne sme rátali, že bude mať 3- až 4-tisíc klikov, teraz má okolo 75-tisíc. Určite sme boli prekvapení, ale neviem, čo to číslo znamená, pretože skutočnú popularitu vytvárajú až rádiá.
Ozo: Autor textu Otec je Lukáš. Keď ho doniesol na skúšku, bolo mi do plaču. Mne sa páčia intímne texty, keď sa ľudia odhalia, aj keď toto slovo znie dosť sprofanovane. Prosto, dá sa tomu textu veriť, že človek, ktorý to napísal, myslel to vážne, že pri tom nešpekuloval, že to myslel úprimne. Ja som tej piesni od začiatku veril. Znamená to, že ľudia reagujú na úprimnosť a otvorenosť?
Lukáš: Ja by som to nedramatizoval. Táto pesnička sa dnes interpretuje ako otcovská spoveď, pretože sa začína tým veršom, ale pokračovanie textu je iné, je to skôr o tom, čo človek nestihol alebo nezvládol.  

Korben Dallas: Karnevalová vrana/
Druhý album bratislavského tria Korben Dallas je pesničkovejší než debutové Pekné cesty. Korben Dallas stále dokážu hrať pomerne sofistikované, neopočúvané rífy, pod zdanlivo jednoduchým povrchom stále cítiť veľkú inštrumentálnu (a v prípade Juraja Benetína aj vokálnu) zručnosť všetkých troch členov, no výsledkom už nie sú „skladby“, ale pesničky. Majú osobnejšie texty (autorkou dvoch z nich je spisovateľka Monika Kompaníková), sú hudobne kompaktnejšie. Juraj Benetín aj v pokojnejších, „krotkejších“ polohách ukazuje, že je spevákom skutočne mimoriadnych kvalít. V piesni Trofeje hosťuje Andrej Šeban, v troch ďalších kúskoch hrá na gitare Ľuboslav Petruška z Chiki Liki Tu-A. Karnevalová vrana vyšla vo vydavateľstve Slnko Records.