Píšem
Dnes si už ani neviem predstaviť, ako som sa pripravoval na prenosy, keď nebol internet. Začínal som v sedemnástich v prešovskom Večerníku, počítače neboli a nevedel som písať na stroji. Reportáž zo zápasu som písal rovno, bez konceptu, rukou, potom som to niekomu z redakcie nadiktoval do telefónu. Písanie ma baví, nielen do .týždňa, v rokoch 2000 až 2002 som vydal päť športových kníh.
Som ľavý
Chcem mať fungujúcu a zdravú rodinu, šikovného syna (dcéra je na polceste pozn. redakcie), snažím sa mu venovať čo najviac voľného času. Hrám s ním aj futbal, som hrdý, že už od dvoch rokov vie kopnúť do lopty a rovnako ako ocko ľavou nohou. Som ľavák a do mnohých vecí som aj dosť ľavý. Nie som ani zdatný šofér, neviem radiť pravou rukou, musím mať automatickú prevodovku. Ale tenis hrám pravou, takže netuším, ako je to v mozgu poskladané.
Káva ma baví
Kávy pijem veľa, espresso, kdekoľvek som, všade hľadám peknú kaviareň, kde sa dá sadnúť, prečítať si noviny, prísť na iné myšlienky. Našiel som starý rozhovor (asi z roku 1979) so slávnym hráčom Juventusu Turín Robertom Bettegom, ten vravel, že pije ristretto, denne sedem-osem káv. Takže si hovorím, že to ani mne neuškodí. Ale nie som expert, to someliérske v nose a na jazyku nemám.
Odkukávam
Dobré jedlo milujem, všade rád ochutnávam, v Austrálii si predsa musím dať klokaní stejk, inde na svete ho mať nebudem. V Južnej Afrike som zas celý mesiac jedol hovädzie mäso. Manželka je výborná kuchárka, svokra bola majsterka kuchárskeho výcviku, chcel by som od nej niečo odkukať. Myslím, že to k starším chlapom patrí, aby vedeli navariť dobrý guláš. Chystám sa na to. Už dlho.
Karol Polák
Som dieťa z paneláka, generácia Husákových detí, hrávali sme vonku futbal, medzi panelákmi po nás v lete žiadna tráva nerástla. Teraz je poriadne vysoká. Keď hrali mladší chlapci, rád som si to komentoval ako zápas Sparty Praha a Realu Madrid. Či som imitoval Karola Poláka? Neexistuje chlapec, ktorý by to nerobil, on mal veľmi charakteristický spôsob reči... (Imituje Karola Poláka a smeje sa.)
Brbtám
Brbty, to je korenie našej práce a pre diváka zábava. Stránku Ninajov svet som mal rád, ale teraz tam anonymní prispievatelia pridávajú nezmysly vytrhnuté z kontextu, z 250 mojich hlášok, ktoré tam sú, som 200 nepovedal. Občas si na internete čítam po prenosoch komentáre ľudí, samozrejme, keď sa nedarí, po hráčoch a trénerovi je na vine komentátor. Nedá sa z toho zobrať žiadne ponaučenie, to som si bral od starších kolegov. Keď som začínal, dokázali môj štýl upraviť do správnych koľají. Napomínali ma, hovor menej, divák vie vstrebať len určité penzum informácií, nemôže toho byť trikrát viac. Pre každého nováčika je totiž ticho v priamom prenose strašné.
Verím
K viere som sa dostal až na vysokej škole, začal som čítať bibliu, s kamarátmi sme sa mali o čom rozprávať. Asi som hľadal pravdu a spravodlivosť, alebo ako byť v živote dobrým človekom, a to som našiel v Kristových podobenstvách. Zoficiálnil som to, až keď som sa dal dokopy s manželkou, i keď nemám potrebu to nejako verejne prezentovať. Keď vidím zábery z brazílskej šatne, kde sa hráči pred zápasom modlia Otčenáš a Zdravas, je to krásne, ale u našich si to predstaviť neviem.
Dnes si už ani neviem predstaviť, ako som sa pripravoval na prenosy, keď nebol internet. Začínal som v sedemnástich v prešovskom Večerníku, počítače neboli a nevedel som písať na stroji. Reportáž zo zápasu som písal rovno, bez konceptu, rukou, potom som to niekomu z redakcie nadiktoval do telefónu. Písanie ma baví, nielen do .týždňa, v rokoch 2000 až 2002 som vydal päť športových kníh.
Som ľavý
Chcem mať fungujúcu a zdravú rodinu, šikovného syna (dcéra je na polceste pozn. redakcie), snažím sa mu venovať čo najviac voľného času. Hrám s ním aj futbal, som hrdý, že už od dvoch rokov vie kopnúť do lopty a rovnako ako ocko ľavou nohou. Som ľavák a do mnohých vecí som aj dosť ľavý. Nie som ani zdatný šofér, neviem radiť pravou rukou, musím mať automatickú prevodovku. Ale tenis hrám pravou, takže netuším, ako je to v mozgu poskladané.
Káva ma baví
Kávy pijem veľa, espresso, kdekoľvek som, všade hľadám peknú kaviareň, kde sa dá sadnúť, prečítať si noviny, prísť na iné myšlienky. Našiel som starý rozhovor (asi z roku 1979) so slávnym hráčom Juventusu Turín Robertom Bettegom, ten vravel, že pije ristretto, denne sedem-osem káv. Takže si hovorím, že to ani mne neuškodí. Ale nie som expert, to someliérske v nose a na jazyku nemám.
Odkukávam
Dobré jedlo milujem, všade rád ochutnávam, v Austrálii si predsa musím dať klokaní stejk, inde na svete ho mať nebudem. V Južnej Afrike som zas celý mesiac jedol hovädzie mäso. Manželka je výborná kuchárka, svokra bola majsterka kuchárskeho výcviku, chcel by som od nej niečo odkukať. Myslím, že to k starším chlapom patrí, aby vedeli navariť dobrý guláš. Chystám sa na to. Už dlho.
Karol Polák
Som dieťa z paneláka, generácia Husákových detí, hrávali sme vonku futbal, medzi panelákmi po nás v lete žiadna tráva nerástla. Teraz je poriadne vysoká. Keď hrali mladší chlapci, rád som si to komentoval ako zápas Sparty Praha a Realu Madrid. Či som imitoval Karola Poláka? Neexistuje chlapec, ktorý by to nerobil, on mal veľmi charakteristický spôsob reči... (Imituje Karola Poláka a smeje sa.)
Brbtám
Brbty, to je korenie našej práce a pre diváka zábava. Stránku Ninajov svet som mal rád, ale teraz tam anonymní prispievatelia pridávajú nezmysly vytrhnuté z kontextu, z 250 mojich hlášok, ktoré tam sú, som 200 nepovedal. Občas si na internete čítam po prenosoch komentáre ľudí, samozrejme, keď sa nedarí, po hráčoch a trénerovi je na vine komentátor. Nedá sa z toho zobrať žiadne ponaučenie, to som si bral od starších kolegov. Keď som začínal, dokázali môj štýl upraviť do správnych koľají. Napomínali ma, hovor menej, divák vie vstrebať len určité penzum informácií, nemôže toho byť trikrát viac. Pre každého nováčika je totiž ticho v priamom prenose strašné.
Verím
K viere som sa dostal až na vysokej škole, začal som čítať bibliu, s kamarátmi sme sa mali o čom rozprávať. Asi som hľadal pravdu a spravodlivosť, alebo ako byť v živote dobrým človekom, a to som našiel v Kristových podobenstvách. Zoficiálnil som to, až keď som sa dal dokopy s manželkou, i keď nemám potrebu to nejako verejne prezentovať. Keď vidím zábery z brazílskej šatne, kde sa hráči pred zápasom modlia Otčenáš a Zdravas, je to krásne, ale u našich si to predstaviť neviem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.