Magda je slobodná matka dvoch detí, žijúca v Kežmarku. Okrem toho, že načierno upratuje u miestneho podnikateľa, je v regióne s 30-percentnou nezamestnanosťou natoľko šťastná, že má aj ozajstné zamestnanie, ktoré jej platí sociálne a zdravotné odvody. Počas pracovných dní robí za minimálnu mzdu predavačku v malých potravinách. Páni v kravatách s drahými hodinkami v Bratislave sa rozhodnú, že v boji proti chudobe zvýšia minimálnu mzdu. Nie, nepošlú jej peniaze ani neponúknu lepšie platenú prácu. Iba zákonom nariadia jej zamestnávateľovi, aby jej od budúceho roku platil namiesto 450 eur mesačne takmer 500 eur. Také budú totiž celkové náklady práce pri odborármi navrhovanej minimálnej mzde. Pre zamestnávateľa je to však príliš. Medziročné zvýšenie mzdových nákladov o 10 percent v období pokrízového klesajúceho obratu platiť nemieni. Buď Magdu prepustí, alebo jej ponúkne prácu načierno počas jej oficiálnej nezamestnanosti. Bez platenia daní a odvodov. Ani jedna z uvedených možností neznie ako úspech v snahe znížiť príjmovú chudobu.
Slovenská minimálna mzda ovplyvňuje priamo vyše 100-tisíc zamestnancov, teda viac ako 6 percent ľudí v zamestnaneckom pomere a viac ako 300-tisíc nezamestnaných. K zamestnancom treba pripočítať desiatky tisícov pracovných miest, ktoré vyžadujú prácu v noci či v škodlivom prostredí. Aj výšku ich príplatkov ovplyvňuje minimálna mzda. Od nového roku k skupine zamestnaných patria aj desaťtisíce dohodárov, na ktorých sa tiež vzťahuje minimálna hodinová mzda.
Minimálna mzda umelo zvyšuje nezamestnanosť. Napriek tomu je jej zvyšovanie medzi politikmi a odborármi populárny šport. Politici môžu vyslať signál, že im na ich ovečkách záleží. Odborári môžu zvýšiť mzdy časti svojej členskej základne. Ani jedných, ani druhých to nič nestojí. Zaplatia to predsa zamestnávatelia a sociálne ohrozené, no v odboroch neorganizované práceschopné skupiny. Nezamestnaní, starí, nízko kvalifikovaní, a najmä mladí – neskúsení ľudia bez praxe. Minimálna mzda naozaj znižuje chudobu. Problémom je, že jedným na úkor druhých. Ekonomické sily sú totiž nad sily väčšiny v parlamente a nerozkážete im ani generálnym štrajkom. Minimálna mzda je nanič, keď nemáte moc niekomu nakázať, aby pracovné miesta vytváral alebo udržal. Odborári tak tlačia na rozšírenie počtu ľudí, ktorí budú brať ozajstnú minimálnu mzdu v ekonomike – 0 eur mesačne.
Naša sociálne cítiaca vláda by tak mala minimálnu mzdu znížiť alebo aspoň zmraziť. Mohla by sa inšpirovať v Nemecku. Nemecko centrálne stanovenú minimálnu mzdu, tak ako ďalších 6 krajín Únie, nemá. Aj vďaka tomu v Nemecku poberá pätina tamojšej pracovnej sily (8 miliónov zamestnancov) mzdu nižšiu, ako je minimálna mzda vo Francúzsku. A aj preto je tam jedna z najnižších nezamestnaností v Európe – 5,1 %. Vo Francúzsku poctivých 11 percent.
Juraj Karpiš, INESS
Slovenská minimálna mzda ovplyvňuje priamo vyše 100-tisíc zamestnancov, teda viac ako 6 percent ľudí v zamestnaneckom pomere a viac ako 300-tisíc nezamestnaných. K zamestnancom treba pripočítať desiatky tisícov pracovných miest, ktoré vyžadujú prácu v noci či v škodlivom prostredí. Aj výšku ich príplatkov ovplyvňuje minimálna mzda. Od nového roku k skupine zamestnaných patria aj desaťtisíce dohodárov, na ktorých sa tiež vzťahuje minimálna hodinová mzda.
Minimálna mzda umelo zvyšuje nezamestnanosť. Napriek tomu je jej zvyšovanie medzi politikmi a odborármi populárny šport. Politici môžu vyslať signál, že im na ich ovečkách záleží. Odborári môžu zvýšiť mzdy časti svojej členskej základne. Ani jedných, ani druhých to nič nestojí. Zaplatia to predsa zamestnávatelia a sociálne ohrozené, no v odboroch neorganizované práceschopné skupiny. Nezamestnaní, starí, nízko kvalifikovaní, a najmä mladí – neskúsení ľudia bez praxe. Minimálna mzda naozaj znižuje chudobu. Problémom je, že jedným na úkor druhých. Ekonomické sily sú totiž nad sily väčšiny v parlamente a nerozkážete im ani generálnym štrajkom. Minimálna mzda je nanič, keď nemáte moc niekomu nakázať, aby pracovné miesta vytváral alebo udržal. Odborári tak tlačia na rozšírenie počtu ľudí, ktorí budú brať ozajstnú minimálnu mzdu v ekonomike – 0 eur mesačne.
Naša sociálne cítiaca vláda by tak mala minimálnu mzdu znížiť alebo aspoň zmraziť. Mohla by sa inšpirovať v Nemecku. Nemecko centrálne stanovenú minimálnu mzdu, tak ako ďalších 6 krajín Únie, nemá. Aj vďaka tomu v Nemecku poberá pätina tamojšej pracovnej sily (8 miliónov zamestnancov) mzdu nižšiu, ako je minimálna mzda vo Francúzsku. A aj preto je tam jedna z najnižších nezamestnaností v Európe – 5,1 %. Vo Francúzsku poctivých 11 percent.
Juraj Karpiš, INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.