Veľa firiem má príbeh, ovplyvnený výraznou osobnosťou ich zakladateľa. Pivovar Tsingtao je zaujímavý z iného dôvodu. Jeho príbeh prepája dve epochy globalizácie. Jedna sa odohrala pred prvou svetovou vojnou, na prelome 19. a 20. storočia. Poháňaná bola nacionalistickou túžbou európskych veľmocí, ovládnuť zámorské kolónie v Afrike či Ázii a jej nástrojmi boli telegraf, železnica a lode, plávajúce na uhlie. Tá druhá vlna sa odohráva dnes. Poháňa ju medzinárodný obchod v spojení s internetom a ďalšími modernými technológiami.
.nemci v Číne
Prístavné veľkomesto Čching-tao (doslova „zelený ostrov“) v takmer stomiliónovej čínskej provincii Šan-tung na východe krajiny má dnes asi osem miliónov obyvateľov. Patrí k tým regiónom Ríše stredu, ktoré v uplynulých desaťročiach najviac profitovali z astronomického hospodárskeho rastu. No keď sa tu 14. novembra 1897 vylodili nemeckí námorníci, aby bez boja obsadili pre svojho cisára celú zátoku, žilo tu len niečo vyše 80-tisíc ľudí. Nemecká ríša sa vtedy usilovala posilniť svoju veľmocenskú prestíž prostredníctvom koloniálnej expanzie. Čínsky prístav mal Berlínu poslúžiť ako základňa eskadry vojnového námorníctva v Tichom oceáne, aj ako oporný bod pre obchodné prenikanie do čínskeho vnútrozemia. Zámienkou pre obsadenie zátoky bola vražda dvoch kresťanských misionárov. Ríša stredu, ktorá sa voči Európanom nachádzala v nerovnom postavení, v roku 1898 prenajala Berlínu celú oblasť pod názvom Kiau-čou na 99 rokov.
Vlastne by to bol podobný príbeh ako pri britskej kolónii Hongkong, ktorú Londýn vrátil Číne v roku 1997 po tom, ako Britom vypršala podobná 99-ročná zmluva o prenájme. No vzhľadom na vypuknutie prvej svetovej vojny sa tu Nemci zdržali len šestnásť rokov. Za ten čas však stihli veľa. Vybudovali tu moderné elektrifikované mesto so širokými ulicami, kanalizáciou, výkonným vzdelávacím systémom a napojením na medzinárodnú železničnú sieť. Takže od roku 1910 sa za dva týždne dal čínsky prístav dosiahnuť z Nemecka aj po súši, po Transsibírskej magistrále. Verejné budovy z tohto obdobia stoja dodnes, takže Čching-tao návštevníkom architektonicky pripomína zmes Číny a Bavorska.
V roku 1903 tu bol založený aj pivovar, v ktorého názve sa dodnes zachovalo nemecké pomenovanie mesta: Tsingtao. Nemci mali dlhú tradíciu výroby piva a ich osadníci zakladali pivovary, kamkoľvek sa dostali. Pivo Tsingtao je však spoločným projektom anglo-nemeckej korporácie so sídlom v Hongkongu. Kým Briti mali prevahu v dozornej rade akciovky, nemeckí odborníci riadili priamo výrobu zlatého moku. Vybavenie prevádzky sa doviezlo z Chemnitzu a Wormsu, pričom prvé pivo sa na trh dostalo koncom roku 1904 a bolo podávané divákom kung-fu zápasov.
.podľa pôvodného receptu
Budúcnosť spoločného podniku ovplyvnila politika. Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, Japonsko sa pridalo na stranu Dohody. Politici v Tokiu dúfali, že na úkor nemeckých pacifických dŕžav rozšíria svoje vlastné koloniálne panstvo. Japonské a britské jednotky obliehali prístav dva mesiace a keď nemeckým obrancom došla munícia, kapitulovali. Do zajatia sa dostali aj niektorí predvojnoví zamestnanci pivovaru. V roku 1916 celú firmu v Šanghaji predali japonskému pivovaru Dai-Nippon. Táto obchodná zmena reflektovala zmenu rovnováhy síl v oblasti v prospech Krajiny vychádzajúceho slnka.
Nemecká prítomnosť v meste Čching-tao je už dávno minulosťou, no vo firme Tsingtao sa hrdia, že dodnes používajú pôvodné postupy. Tsingtao je pilsner s necelým päťpercentným obsahom alkoholu. Kvas sa dováža z Nemecka. Jačmeň zase z Kanady, Austrálie a Francúzska. Chmeľ a ryža pochádzajú zo západnej Číny. Výrobný proces dopĺňa voda z horstva Laošan na východe Šantungského polostrova, čo je oblasť, považovaná za kolísku taoistickej filozofie. Práve tamojšia voda dodáva pivu špecifickú príchuť.
Japoncom patril pivovar do konca druhej svetovej vojny. Keď sa v roku 1949 dostali k moci komunisti, bol, prirodzene, znárodnený. Napriek štátnemu vlastníctvu mal koncern snahu vyvážať do cudziny, s čím začal v roku 1954. O osemnásť rokov prišli na rad aj Spojené štáty americké. Nový impulz na rozvoj podniku prišiel po vstupe súkromných investorov začiatkom 90. rokov. Podiely sa postupne menili, no medzi spoluvlastníkmi bol americký koncern Anheuser-Busch, japonský Asahi Breweries aj čínsky miliardár Čen Fašu. Čína, to je miliarda potenciálnych zákazníkov. Pivovar teda má záujem rozširovať kultúru pitia piva aj vo svojej domovine. Čching-tao, ako čínske hlavné mesto piva, hostí každoročne šestnásťdňový medzinárodný pivný festival, ktorý pripomína mníchovský Oktoberfest. Počet návštevníkov presahuje milión. Pivovar Tsingtao štandardne sponzoruje medzinárodné športové podujatia. Bol napríklad partnerom pekinskej olympiády v roku 2008. Po tom, ako sa športové podujatie skončilo, sa predaj piva zvýšil o vyše 40 percent...
V Číne je dodnes živá trpká spomienka na príkoria, ktoré sa krajine stali pred sto rokmi v súvislosti s nerovnoprávnymi zmluvami, ktoré jej nanútili európske koloniálne veľmoci. Pivo Tsingtao je skvelý príklad, ako koloniálnu minulosť premeniť na úspešný vývozný artikel v globalizovanom svete 21. storočia.
.nemci v Číne
Prístavné veľkomesto Čching-tao (doslova „zelený ostrov“) v takmer stomiliónovej čínskej provincii Šan-tung na východe krajiny má dnes asi osem miliónov obyvateľov. Patrí k tým regiónom Ríše stredu, ktoré v uplynulých desaťročiach najviac profitovali z astronomického hospodárskeho rastu. No keď sa tu 14. novembra 1897 vylodili nemeckí námorníci, aby bez boja obsadili pre svojho cisára celú zátoku, žilo tu len niečo vyše 80-tisíc ľudí. Nemecká ríša sa vtedy usilovala posilniť svoju veľmocenskú prestíž prostredníctvom koloniálnej expanzie. Čínsky prístav mal Berlínu poslúžiť ako základňa eskadry vojnového námorníctva v Tichom oceáne, aj ako oporný bod pre obchodné prenikanie do čínskeho vnútrozemia. Zámienkou pre obsadenie zátoky bola vražda dvoch kresťanských misionárov. Ríša stredu, ktorá sa voči Európanom nachádzala v nerovnom postavení, v roku 1898 prenajala Berlínu celú oblasť pod názvom Kiau-čou na 99 rokov.
Vlastne by to bol podobný príbeh ako pri britskej kolónii Hongkong, ktorú Londýn vrátil Číne v roku 1997 po tom, ako Britom vypršala podobná 99-ročná zmluva o prenájme. No vzhľadom na vypuknutie prvej svetovej vojny sa tu Nemci zdržali len šestnásť rokov. Za ten čas však stihli veľa. Vybudovali tu moderné elektrifikované mesto so širokými ulicami, kanalizáciou, výkonným vzdelávacím systémom a napojením na medzinárodnú železničnú sieť. Takže od roku 1910 sa za dva týždne dal čínsky prístav dosiahnuť z Nemecka aj po súši, po Transsibírskej magistrále. Verejné budovy z tohto obdobia stoja dodnes, takže Čching-tao návštevníkom architektonicky pripomína zmes Číny a Bavorska.
V roku 1903 tu bol založený aj pivovar, v ktorého názve sa dodnes zachovalo nemecké pomenovanie mesta: Tsingtao. Nemci mali dlhú tradíciu výroby piva a ich osadníci zakladali pivovary, kamkoľvek sa dostali. Pivo Tsingtao je však spoločným projektom anglo-nemeckej korporácie so sídlom v Hongkongu. Kým Briti mali prevahu v dozornej rade akciovky, nemeckí odborníci riadili priamo výrobu zlatého moku. Vybavenie prevádzky sa doviezlo z Chemnitzu a Wormsu, pričom prvé pivo sa na trh dostalo koncom roku 1904 a bolo podávané divákom kung-fu zápasov.
.podľa pôvodného receptu
Budúcnosť spoločného podniku ovplyvnila politika. Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, Japonsko sa pridalo na stranu Dohody. Politici v Tokiu dúfali, že na úkor nemeckých pacifických dŕžav rozšíria svoje vlastné koloniálne panstvo. Japonské a britské jednotky obliehali prístav dva mesiace a keď nemeckým obrancom došla munícia, kapitulovali. Do zajatia sa dostali aj niektorí predvojnoví zamestnanci pivovaru. V roku 1916 celú firmu v Šanghaji predali japonskému pivovaru Dai-Nippon. Táto obchodná zmena reflektovala zmenu rovnováhy síl v oblasti v prospech Krajiny vychádzajúceho slnka.
Nemecká prítomnosť v meste Čching-tao je už dávno minulosťou, no vo firme Tsingtao sa hrdia, že dodnes používajú pôvodné postupy. Tsingtao je pilsner s necelým päťpercentným obsahom alkoholu. Kvas sa dováža z Nemecka. Jačmeň zase z Kanady, Austrálie a Francúzska. Chmeľ a ryža pochádzajú zo západnej Číny. Výrobný proces dopĺňa voda z horstva Laošan na východe Šantungského polostrova, čo je oblasť, považovaná za kolísku taoistickej filozofie. Práve tamojšia voda dodáva pivu špecifickú príchuť.
Japoncom patril pivovar do konca druhej svetovej vojny. Keď sa v roku 1949 dostali k moci komunisti, bol, prirodzene, znárodnený. Napriek štátnemu vlastníctvu mal koncern snahu vyvážať do cudziny, s čím začal v roku 1954. O osemnásť rokov prišli na rad aj Spojené štáty americké. Nový impulz na rozvoj podniku prišiel po vstupe súkromných investorov začiatkom 90. rokov. Podiely sa postupne menili, no medzi spoluvlastníkmi bol americký koncern Anheuser-Busch, japonský Asahi Breweries aj čínsky miliardár Čen Fašu. Čína, to je miliarda potenciálnych zákazníkov. Pivovar teda má záujem rozširovať kultúru pitia piva aj vo svojej domovine. Čching-tao, ako čínske hlavné mesto piva, hostí každoročne šestnásťdňový medzinárodný pivný festival, ktorý pripomína mníchovský Oktoberfest. Počet návštevníkov presahuje milión. Pivovar Tsingtao štandardne sponzoruje medzinárodné športové podujatia. Bol napríklad partnerom pekinskej olympiády v roku 2008. Po tom, ako sa športové podujatie skončilo, sa predaj piva zvýšil o vyše 40 percent...
V Číne je dodnes živá trpká spomienka na príkoria, ktoré sa krajine stali pred sto rokmi v súvislosti s nerovnoprávnymi zmluvami, ktoré jej nanútili európske koloniálne veľmoci. Pivo Tsingtao je skvelý príklad, ako koloniálnu minulosť premeniť na úspešný vývozný artikel v globalizovanom svete 21. storočia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.