Veľká Británia sa zatiaľ zdráha pripojiť k revolúcii hydraulického štiepenia (či frakovania). Otvorenie ložiska Bowland Shale by však mohlo znovu naštartovať britskú ekonomiku a priniesť obrovské zníženie emisií CO2. Súčasne britský parlament schválil nové prísne opatrenia na zníženie uhlíkových emisií do roku 2020, pričom zďaleka najväčšie zníženie objemu CO2 má vyplývať z vzrastu morskej veternej energie o viac než 800 percent počas nasledujúcich siedmich rokov. Morská vetrená energia je však taká drahá, že bude dostávať najmenej trojnásobok nákladov na štandardnú elektrinu formou dotácií – to je ešte viac než solárna energia, ktorá vo Veľkej Británii nikdy nebola výhodná. Za minimálne zníženie objemu CO2 tak britská ekonomika draho zaplatí.
.tri argumenty
Je to len jeden príklad úplného odtrhnutia súčasnej klimatickej politiky od reality – a to nielen v Británii. Pre vlastný dobrý pocit sa zameriavame na nevýznamnú – ale veľmi nákladnú – zelenú politiku, a pritom ignorujeme alebo aktívne odradzujeme politiku, ktorá by emisie dramaticky znížila a dávala ekonomický zmysel.
Zamyslime sa nad tromi štandardnými argumentmi v prospech zelenej ekonomiky: klimatickými zmenami, energetickou bezpečnosťou a pracovnými miestami. Ukazuje sa, že frakovanie si vo všetkých troch oblastiach vedie lepšie.
Ak predpokladáme úplný úspech britského plánu, mohla by morská veterná energia produkovať v roku 2020 viac než 10 percent celkovej elektrickej energie v krajine a znížiť jej emisie CO2 až o 22 megaton alebo inak o 5 percent ročne. Náklady by však aj tak boli fenomenálne. Veľká Británia by platila na dotáciách najmenej 8 miliárd dolárov ročne, aby túto prirodzene neefektívnu technológiu podporila.
Porovnajme to s príležitosťou, ktorú ponúka ložisko Bowland Shale. Keby Británia dokázala do roku 2020 využívať jeho zásoby hoci len s tretinovou intenzitou oproti súčasnej ťažbe na amerických ložiskách Barnett Shale a Marcellus Shale, výsledok by bol epochálny.
Zemný plyn je omnoho ekologickejší než uhlie, ktoré je i naďalej ťažiskovou surovinou pri výrobe elektrickej energie vo svete i vo Veľkej Británii. Plyn uvoľňuje menej než polovicu CO2 na vyprodukovanú kilowatthodinu a emituje omnoho menšie množstvo iných znečisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka, SO2, čierny uhlík, CO, ortuť alebo pevné častice. Keby Veľká Británia predávala svoj bridlicový plyn doma i v zahraničí ako náhradu za uhlie, mohla by podstatne znížiť lokálne znečistenie ovzdušia a redukovať globálne uhlíkové emisie o 170 megaton, čo je viac než tretina celkových britských uhlíkových emisií. Okrom toho by produkcia bridlicového plynu nestála 8 miliárd dolárov ročne, ale namiesto toho by každoročne priniesla do britskej ekonomiky približne 10 miliárd dolárov.
Často sa tiež tvrdí, že zelená ekonomika zvýši energetickú bezpečnosť, pretože vďaka zeleným zdrojom budú štáty menej závislé od dovozu fosílnych palív. I omnoho vyššie dodávky veternej energie by však zlepšili bezpečnosť len okrajovo, pretože Veľká Británia by stále musela dovážať rovnaké množstvo ropy (vietor väčšinou nahrádza uhlie, len zriedka ropu) a veľkú časť plynu, takže by zostala odkázaná na Rusko. Pre krajiny, nachádzajúce sa bližšie ruskej sfére vplyvu, ako sú Poľsko alebo Ukrajina, sa táto odkázanosť stáva citeľnou.
A napriek tomu by Británia mohla dramaticky zlepšiť svoju energetickú bezpečnosť, pretože má toľko zásob plynu, že by to zhruba pokrylo celú jej spotrebu plynu na pol storočia alebo i dlhšie. Zvýšená britská produkcia by navyše znížila ceny, takže krajiny s menšími alebo nulovými zdrojmi bridlicového plynu by boli bezpečnejšie. A akákoľvek krajina, ktorá nie je o 8 miliárd dolárov chudobnejšia, ale o 10 miliárd bohatšia, má, samozrejme, lepšiu šancu, že zvládne budúce problémy.
.nové pracovné miesta
Po tretie zástancovia zelenej ekonomiky sľubujú hojnosť zelených pracovných miest. Ekonomický výskum však presvedčivo ukazuje, že dotácie síce môžu vytvoriť ďalšie pracovné miesta, ale nakoniec ich bude nutné financovať zo zvýšených daní, ktoré povedú ku strate rovnakého počtu pracovných miest inde.
V porovnaní s tým vytvoril bridlicový plyn v USA odhadom 600-tisíc pracovných miest, ktoré generujú približne 100 miliárd dolárov v podobe zvýšeného HDP a takmer 20 miliárd v podobe verejných príjmov.
Súčasná globálna klimatická politika je neudržateľná; odhodlanie Veľkej Británie podporovať morskú veternú energetiku je len najnovším príkladom. Ekonomiky v núdzi si nemôžu dovoliť platiť viac než 350 dolárov za to, aby znížili emisie CO2 o jednu tonu, keď by sa rovnaké zníženie dalo na európskom trhu zaobstarať približne za päťdesiatinu tejto ceny. Bridlicový plyn by mohol stlačiť náklady na redukciu CO2 sedemkrát viac, a ešte pritom pomôcť chorľavejúcej európskej ekonomike.
Bridlicový plyn síce nie je konečným riešením, ale je zelenší. Pri dobrej regulácii môže počas nadchádzajúceho desaťročia vykonať celosvetovo najviac úžitku, pokiaľ ide o zníženie emisií CO2 a zlepšenie životných podmienok. Bezmyšlienkovité dotácie, ktoré si nemôžeme dovoliť, nevytvoria zelenú ekonomiku; vytvoria ju investície do výskumu a vývoja, s cieľom znížiť náklady tak, aby zelená energia nakoniec bola konkurencieschopnejšia než plyn.
Project Syndicate 2013.
.tri argumenty
Je to len jeden príklad úplného odtrhnutia súčasnej klimatickej politiky od reality – a to nielen v Británii. Pre vlastný dobrý pocit sa zameriavame na nevýznamnú – ale veľmi nákladnú – zelenú politiku, a pritom ignorujeme alebo aktívne odradzujeme politiku, ktorá by emisie dramaticky znížila a dávala ekonomický zmysel.
Zamyslime sa nad tromi štandardnými argumentmi v prospech zelenej ekonomiky: klimatickými zmenami, energetickou bezpečnosťou a pracovnými miestami. Ukazuje sa, že frakovanie si vo všetkých troch oblastiach vedie lepšie.
Ak predpokladáme úplný úspech britského plánu, mohla by morská veterná energia produkovať v roku 2020 viac než 10 percent celkovej elektrickej energie v krajine a znížiť jej emisie CO2 až o 22 megaton alebo inak o 5 percent ročne. Náklady by však aj tak boli fenomenálne. Veľká Británia by platila na dotáciách najmenej 8 miliárd dolárov ročne, aby túto prirodzene neefektívnu technológiu podporila.
Porovnajme to s príležitosťou, ktorú ponúka ložisko Bowland Shale. Keby Británia dokázala do roku 2020 využívať jeho zásoby hoci len s tretinovou intenzitou oproti súčasnej ťažbe na amerických ložiskách Barnett Shale a Marcellus Shale, výsledok by bol epochálny.
Zemný plyn je omnoho ekologickejší než uhlie, ktoré je i naďalej ťažiskovou surovinou pri výrobe elektrickej energie vo svete i vo Veľkej Británii. Plyn uvoľňuje menej než polovicu CO2 na vyprodukovanú kilowatthodinu a emituje omnoho menšie množstvo iných znečisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka, SO2, čierny uhlík, CO, ortuť alebo pevné častice. Keby Veľká Británia predávala svoj bridlicový plyn doma i v zahraničí ako náhradu za uhlie, mohla by podstatne znížiť lokálne znečistenie ovzdušia a redukovať globálne uhlíkové emisie o 170 megaton, čo je viac než tretina celkových britských uhlíkových emisií. Okrom toho by produkcia bridlicového plynu nestála 8 miliárd dolárov ročne, ale namiesto toho by každoročne priniesla do britskej ekonomiky približne 10 miliárd dolárov.
Často sa tiež tvrdí, že zelená ekonomika zvýši energetickú bezpečnosť, pretože vďaka zeleným zdrojom budú štáty menej závislé od dovozu fosílnych palív. I omnoho vyššie dodávky veternej energie by však zlepšili bezpečnosť len okrajovo, pretože Veľká Británia by stále musela dovážať rovnaké množstvo ropy (vietor väčšinou nahrádza uhlie, len zriedka ropu) a veľkú časť plynu, takže by zostala odkázaná na Rusko. Pre krajiny, nachádzajúce sa bližšie ruskej sfére vplyvu, ako sú Poľsko alebo Ukrajina, sa táto odkázanosť stáva citeľnou.
A napriek tomu by Británia mohla dramaticky zlepšiť svoju energetickú bezpečnosť, pretože má toľko zásob plynu, že by to zhruba pokrylo celú jej spotrebu plynu na pol storočia alebo i dlhšie. Zvýšená britská produkcia by navyše znížila ceny, takže krajiny s menšími alebo nulovými zdrojmi bridlicového plynu by boli bezpečnejšie. A akákoľvek krajina, ktorá nie je o 8 miliárd dolárov chudobnejšia, ale o 10 miliárd bohatšia, má, samozrejme, lepšiu šancu, že zvládne budúce problémy.
.nové pracovné miesta
Po tretie zástancovia zelenej ekonomiky sľubujú hojnosť zelených pracovných miest. Ekonomický výskum však presvedčivo ukazuje, že dotácie síce môžu vytvoriť ďalšie pracovné miesta, ale nakoniec ich bude nutné financovať zo zvýšených daní, ktoré povedú ku strate rovnakého počtu pracovných miest inde.
V porovnaní s tým vytvoril bridlicový plyn v USA odhadom 600-tisíc pracovných miest, ktoré generujú približne 100 miliárd dolárov v podobe zvýšeného HDP a takmer 20 miliárd v podobe verejných príjmov.
Súčasná globálna klimatická politika je neudržateľná; odhodlanie Veľkej Británie podporovať morskú veternú energetiku je len najnovším príkladom. Ekonomiky v núdzi si nemôžu dovoliť platiť viac než 350 dolárov za to, aby znížili emisie CO2 o jednu tonu, keď by sa rovnaké zníženie dalo na európskom trhu zaobstarať približne za päťdesiatinu tejto ceny. Bridlicový plyn by mohol stlačiť náklady na redukciu CO2 sedemkrát viac, a ešte pritom pomôcť chorľavejúcej európskej ekonomike.
Bridlicový plyn síce nie je konečným riešením, ale je zelenší. Pri dobrej regulácii môže počas nadchádzajúceho desaťročia vykonať celosvetovo najviac úžitku, pokiaľ ide o zníženie emisií CO2 a zlepšenie životných podmienok. Bezmyšlienkovité dotácie, ktoré si nemôžeme dovoliť, nevytvoria zelenú ekonomiku; vytvoria ju investície do výskumu a vývoja, s cieľom znížiť náklady tak, aby zelená energia nakoniec bola konkurencieschopnejšia než plyn.
Project Syndicate 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.