Cyklistika je síce vyrovnanejšia v porovnaní s minulosťou, ale Saganova pozícia v pelotóne je v niektorých chvíľach priam až neuveriteľná. Na tohtoročnej Tour de France nemusel vyhrávať etapy, nepotreboval mať pri sebe silný tím, ktorý by mu pripravoval pozície v záveroch jednotlivých dní, nezaujímalo ho postavenie v celkovom poradí. Od začiatku do konca išiel vlastné preteky s jediným cieľom – získať zelený dres. S výnimkou náročných etáp v Pyrenejách a Alpách jazdil neustále vpredu, kontroloval špicu pelotónu, neriskoval a nezostával niekde vzadu, kde by stratil po prípadnej kolízii kontakt so súpermi.
Premyslené taktické ťahy mu pomáhali zvyšovať náskok v bodovacej súťaži pred najväčšími konkurentmi Markom Cavendishom, Andrém Greipelom či Marcelom Kittelom. So súpermi prehrával v priamych šprintoch, kde neboli technickejšie pasáže, v porovnaní s nimi sa však dokázal presadiť aj v etapách, v ktorých museli cyklisti prejsť aj náročnejšie, ale zasa nie extrémne kopce.
Po úspešnom vlaňajšku, keď vyhral prvú, tretiu a šiestu etapu, sa slovenskí fanúšikovia tešili na ďalšie skvelé Saganovo predstavenie. Tentoraz sa prvého úspechu dočkali až v siedmej etape, symbolicky v deň štátneho sviatku a spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda. V tom čase už bol Žilinčan v zelenom drese lídra bodovacej súťaže a zotavil sa aj z pádu hneď v úvode pretekov. Na korzických cestách chcel pôvodne bojovať o cenný žltý dres, ale pocítil tvrdosť asfaltu a nezapojil sa do súboja o víťazstvo v prvej etape.
Našťastie, na jeho tele sa objavili len odreniny a nemal žiadne vážne zranenie. Postupne sa dával dokopy a po tretej etape pred presunom z Korziky do Nice už mal na sebe zelený dres. Až do záveru ho už nechcel zo seba vyzliecť a bojoval oň ako lev. Premyslenosť krokov Sagana dokazujú najmä siedma a trinásta etapa. V siedmej z Montpellieru do Albi využil dokonale podporu celého tímu. V stúpaní na Col de la Croix de Mounis, ktoré nie je veľmi náročné, nasadil Cannondale vysoké tempo. Omega Pharma – Quick Step kontrovala a chcela spomaliť, aby sa v pelotóne udržal Mark Cavendish. Taktický súboj však vyhrali Saganovci, roztrhali skupinu a potom pomáhali dlhé kilometre svojmu lídrovi až do cieľového mesta, kde splnil svoju úlohu. Sagan vtedy získal rozhodujúci náskok v boji o zelený dres a dal aj odpoveď kritikom, ktorým sa nepozdával tím okolo neho: „Fanúšikovia sú na fandenie, na kritiku máme športových riaditeľov. Bez tímu by som nič nespravil a nezvládol etapu v takom nasadení. Dnes sme akoby hrali Playstation.“ Slovák pri víťaznom prejazde cieľom ukázal na logo tímu ako poďakovanie kolegom.
V podobnom duchu sa niesla aj trinásta etapa do Saint Amand Montrondu, kde sa vo vetre na rovine pelotón trhal na menšie skupiny. Sagan zostal vpredu a v závere bojoval o triumf s Cavendishom. Tesne prehral, ale poistil si zelený dres. Po etape sa hneval predovšetkým na seba, že v koncovke urobil viaceré taktické chyby.
Veľké uznanie si potom Sagan vyslúžil aj za výkon v 15. etape na obavaný Mont Ventoux. Len máloktorý držiteľ cenného trička na Tour podobne riskuje. Prekvapil súperov a vydal sa do úniku s osmičkou cyklistov. Jeho prioritou bolo vyhrať rýchlostnú prémiu, aby mal pred záverečným týždňom Tour v boji o dres väčší pokoj. Jeho najväčší rivali by niečo podobné nedokázali. Sagan vydržal dlhé kilometre v úniku a bral na prémii cenné body. Potom už len zdvihol predné koleso, prešiel pár metrov na zadnom, pobavil divákov, zasalutoval a v pohode bez ďalšieho napätia zvládol ťažké stúpanie. „Vždy hovorím, že cyklistika je vášeň a zábava,“ poznamenal po etape.
Mnohí Sagana už teraz porovnávajú s legendárnym Eddym Merckxom. K Belgičanovým úspechom má ďaleko, ale svojou univerzalitou a komplexnosťou sa mu môže podobať. Svetová cyklistika má v Slovákovi jazdca, ktorý jej v posledných rokoch chýbal. Bojuje so šprintérmi v koncovkách, výborne zvláda nenáročné kopce. Dokáže zabodovať na rôznych typoch podujatí. Zvládne trojtýždňové etapové preteky, bojuje o vavríny na Miláno – San Remo, Amstel Gold Race, Okolo Flámska, Valónskom šípe či Gent – Wevelgem, nemá problém vybojovať etapové prvenstvá na Okolo Švajčiarska či Okolo Kalifornie.
Cyklistickí odborníci vedia, že ide o rôzne druhy pretekov a každé z nich vyhovuje inému typu cyklistov. „Nikdy som nevidel podobného jazdca, ako je on. Nemyslím si, že má niekto podobné vlastnosti ako Peter. Ak by raz vyhral Tour de France, vôbec by ma neprekvapil,“ hovoril o Slovákovi pri predstavení tímu skvelý Talian v službách Cannondale Ivan Basso. Na druhej strane, porovnávať Sagana s Merckxom nie je príliš šťastné. V súčasnosti už sú špecialisti na roviny, kopce, časovky, etapové preteky a vyhrávať ako pred štyrmi desaťročiami je oveľa náročnejšie. Sagan však môže byť osobnosťou svetovej cyklistiky dlhé roky, keďže chce neustále ísť za úspechmi, prehry ho veľmi mrzia a motivujú, aby urobil pre víťazstvo ešte viac.
Autor pracuje v agentúre SITA.
Premyslené taktické ťahy mu pomáhali zvyšovať náskok v bodovacej súťaži pred najväčšími konkurentmi Markom Cavendishom, Andrém Greipelom či Marcelom Kittelom. So súpermi prehrával v priamych šprintoch, kde neboli technickejšie pasáže, v porovnaní s nimi sa však dokázal presadiť aj v etapách, v ktorých museli cyklisti prejsť aj náročnejšie, ale zasa nie extrémne kopce.
Po úspešnom vlaňajšku, keď vyhral prvú, tretiu a šiestu etapu, sa slovenskí fanúšikovia tešili na ďalšie skvelé Saganovo predstavenie. Tentoraz sa prvého úspechu dočkali až v siedmej etape, symbolicky v deň štátneho sviatku a spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda. V tom čase už bol Žilinčan v zelenom drese lídra bodovacej súťaže a zotavil sa aj z pádu hneď v úvode pretekov. Na korzických cestách chcel pôvodne bojovať o cenný žltý dres, ale pocítil tvrdosť asfaltu a nezapojil sa do súboja o víťazstvo v prvej etape.
Našťastie, na jeho tele sa objavili len odreniny a nemal žiadne vážne zranenie. Postupne sa dával dokopy a po tretej etape pred presunom z Korziky do Nice už mal na sebe zelený dres. Až do záveru ho už nechcel zo seba vyzliecť a bojoval oň ako lev. Premyslenosť krokov Sagana dokazujú najmä siedma a trinásta etapa. V siedmej z Montpellieru do Albi využil dokonale podporu celého tímu. V stúpaní na Col de la Croix de Mounis, ktoré nie je veľmi náročné, nasadil Cannondale vysoké tempo. Omega Pharma – Quick Step kontrovala a chcela spomaliť, aby sa v pelotóne udržal Mark Cavendish. Taktický súboj však vyhrali Saganovci, roztrhali skupinu a potom pomáhali dlhé kilometre svojmu lídrovi až do cieľového mesta, kde splnil svoju úlohu. Sagan vtedy získal rozhodujúci náskok v boji o zelený dres a dal aj odpoveď kritikom, ktorým sa nepozdával tím okolo neho: „Fanúšikovia sú na fandenie, na kritiku máme športových riaditeľov. Bez tímu by som nič nespravil a nezvládol etapu v takom nasadení. Dnes sme akoby hrali Playstation.“ Slovák pri víťaznom prejazde cieľom ukázal na logo tímu ako poďakovanie kolegom.
V podobnom duchu sa niesla aj trinásta etapa do Saint Amand Montrondu, kde sa vo vetre na rovine pelotón trhal na menšie skupiny. Sagan zostal vpredu a v závere bojoval o triumf s Cavendishom. Tesne prehral, ale poistil si zelený dres. Po etape sa hneval predovšetkým na seba, že v koncovke urobil viaceré taktické chyby.
Veľké uznanie si potom Sagan vyslúžil aj za výkon v 15. etape na obavaný Mont Ventoux. Len máloktorý držiteľ cenného trička na Tour podobne riskuje. Prekvapil súperov a vydal sa do úniku s osmičkou cyklistov. Jeho prioritou bolo vyhrať rýchlostnú prémiu, aby mal pred záverečným týždňom Tour v boji o dres väčší pokoj. Jeho najväčší rivali by niečo podobné nedokázali. Sagan vydržal dlhé kilometre v úniku a bral na prémii cenné body. Potom už len zdvihol predné koleso, prešiel pár metrov na zadnom, pobavil divákov, zasalutoval a v pohode bez ďalšieho napätia zvládol ťažké stúpanie. „Vždy hovorím, že cyklistika je vášeň a zábava,“ poznamenal po etape.
Mnohí Sagana už teraz porovnávajú s legendárnym Eddym Merckxom. K Belgičanovým úspechom má ďaleko, ale svojou univerzalitou a komplexnosťou sa mu môže podobať. Svetová cyklistika má v Slovákovi jazdca, ktorý jej v posledných rokoch chýbal. Bojuje so šprintérmi v koncovkách, výborne zvláda nenáročné kopce. Dokáže zabodovať na rôznych typoch podujatí. Zvládne trojtýždňové etapové preteky, bojuje o vavríny na Miláno – San Remo, Amstel Gold Race, Okolo Flámska, Valónskom šípe či Gent – Wevelgem, nemá problém vybojovať etapové prvenstvá na Okolo Švajčiarska či Okolo Kalifornie.
Cyklistickí odborníci vedia, že ide o rôzne druhy pretekov a každé z nich vyhovuje inému typu cyklistov. „Nikdy som nevidel podobného jazdca, ako je on. Nemyslím si, že má niekto podobné vlastnosti ako Peter. Ak by raz vyhral Tour de France, vôbec by ma neprekvapil,“ hovoril o Slovákovi pri predstavení tímu skvelý Talian v službách Cannondale Ivan Basso. Na druhej strane, porovnávať Sagana s Merckxom nie je príliš šťastné. V súčasnosti už sú špecialisti na roviny, kopce, časovky, etapové preteky a vyhrávať ako pred štyrmi desaťročiami je oveľa náročnejšie. Sagan však môže byť osobnosťou svetovej cyklistiky dlhé roky, keďže chce neustále ísť za úspechmi, prehry ho veľmi mrzia a motivujú, aby urobil pre víťazstvo ešte viac.
Autor pracuje v agentúre SITA.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.