Britské médiá zistili, že pred poldruha rokom mal Janowicz také vážne finančné problémy, že nemal ani na letenky, aby sa dostavil na Australian Open. V tom čase mu prišla na pomoc ponuka, ozvali sa mu sponzori z Kataru. Ponúkli mu nezvyčajne lukratívny finančný kontrakt a fantastické podmienky na ďalší rozvoj kariéry. Mali iba jednu podmienku: konverziu na islam. Poľský tenista ani na minútu nezapochyboval a ponuku odmietol, zdôvodnenie znelo, že sa cíti praktizujúcim katolíkom.
Pri tejto príležitosti sa začali pripomínať príbehy najznámejších Poliakov, ktorí prijali moslimskú vieru. Najznámejším z nich bol generál Józef Bem, vodca maďarských vojsk počas Jari národov v roku 1848. Po porážke povstania utiekol do Turecka, kde získal ochranu. Chcel bojovať v sultánovej armáde proti Rusom, za slobodu Poľska. Podmienkou bol prechod na islam. Bem súhlasil a pod menom Paša Murad sa stal poľným maršálom tureckej armády.
Z úplne iného dôvodu sa nahlas hovorilo o druhej úspešnej tenistke z Wimbledonu, Agnieške Radwańskej. Tenistka sa totiž objavila na fotografiách časopisu The Body Issue. Jej fotografie bez šiat vyvolali škandál, keďže tenistka bola predtým jednou z najznámejších tvárí kampane „Nehanbím sa za Ježiša”. Celá kampaň spočívala v tom, že známi umelci a športovci (okrem iných aj futbalisti Borussie Dortmund Robert Lewandowski a Jakub Błaszczykowski) verejne priznávali svoju vieru v Krista. Po odhalených fotografiách úspešnej tenistky prijali organizátori akcie, ktorí sa nazvali Krížová výprava mladých, rozhodnutie o vylúčení semifinalistky z Wimbledonu spomedzi svojich veľvyslancov. Dôvodom bolo nemorálne správanie. „Správanie pani Radwańskej je smutným príkladom, lebo svojím správaním poprela vlastné slová,” napísali organizátori kampane.
V poľských médiách okamžite začala diskusia o správaní tenistky. Niektorí kritizovali športovkyňu za to, že si mala byť vedomá, že verejné deklarovanie viery ju obmedzuje v správaní, ktoré sa považuje v kresťanstve za nemorálne. Napríklad vrátane pózovania pre obrázkové časopisy, zobrazujúce ženy vyzlečené zo šiat. Iní, naopak, tenistku bránili, keď tvrdili, že nešlo o žiadnu pornografiu v štýle časopisu Playboy, ale fotografickú akciu, v ktorej vystupovalo už vyše tisícky športovcov z celého sveta, cieľom ktorej je ukázať pekné ľudské telo a propagovať zdravý životný štýl. Svoje texty doplnili vyhlásením „Nehanbím sa za Agnieszku Radwańsku”.
Ale predsa len sa napokon najviac hovorilo o inom tenistovi, legendárnom Wojciechovi Fibakovi, finalistovi turnaja Masters z roku 1976, ktorý je dnes známym podnikateľom. Týždenník Wprost uverejnil text, z ktorého vyplýva, že Fibak sa staral starším pánom o spoločnosť mladých atraktívnych dievčat. Ešte ničivejší bol však voči nemu prepis telefonického rozhovoru bývalého tenistu s šéfredaktorom týždenníka Wprost. Bolo to strašné čítanie. Veľký športovec, milionár, zberateľ umeleckých diel a idol mládeže prosíkal novinára, aby neuverejnil svoje zistenia. Fibak sa doslova plazil pred novinárom a sľuboval, že urobí všetko, čo mu povie, len aby novinový článok neuvidel svetlo sveta.
Sociológ Andrzej Zybertowicz analyzoval tento prípad a špekuloval nad tým, koľko podobných rozhovorov, o ktorých nevieme, sa mohlo odohrať v uplynulých rokoch. Koľko známych osobností mohlo sľúbiť, že urobí všetko, čo sa od nich bude žiadať, len aby neboli zverejnené kompromitujúce materiály. Koľko takých rozhovorov mohli viesť niektorí novinári, šéfredaktori, vlastníci médií, policajti, prokurátori alebo funkcionári tajných služieb. Je možné, že len týmto spôsobom sa dá vysvetliť niekedy také zvláštne správanie niektorých politikov, celebrít či publicistov.
Autor je poľský novinár, pôsobí v týždenníku Sieci.
Pri tejto príležitosti sa začali pripomínať príbehy najznámejších Poliakov, ktorí prijali moslimskú vieru. Najznámejším z nich bol generál Józef Bem, vodca maďarských vojsk počas Jari národov v roku 1848. Po porážke povstania utiekol do Turecka, kde získal ochranu. Chcel bojovať v sultánovej armáde proti Rusom, za slobodu Poľska. Podmienkou bol prechod na islam. Bem súhlasil a pod menom Paša Murad sa stal poľným maršálom tureckej armády.
Z úplne iného dôvodu sa nahlas hovorilo o druhej úspešnej tenistke z Wimbledonu, Agnieške Radwańskej. Tenistka sa totiž objavila na fotografiách časopisu The Body Issue. Jej fotografie bez šiat vyvolali škandál, keďže tenistka bola predtým jednou z najznámejších tvárí kampane „Nehanbím sa za Ježiša”. Celá kampaň spočívala v tom, že známi umelci a športovci (okrem iných aj futbalisti Borussie Dortmund Robert Lewandowski a Jakub Błaszczykowski) verejne priznávali svoju vieru v Krista. Po odhalených fotografiách úspešnej tenistky prijali organizátori akcie, ktorí sa nazvali Krížová výprava mladých, rozhodnutie o vylúčení semifinalistky z Wimbledonu spomedzi svojich veľvyslancov. Dôvodom bolo nemorálne správanie. „Správanie pani Radwańskej je smutným príkladom, lebo svojím správaním poprela vlastné slová,” napísali organizátori kampane.
V poľských médiách okamžite začala diskusia o správaní tenistky. Niektorí kritizovali športovkyňu za to, že si mala byť vedomá, že verejné deklarovanie viery ju obmedzuje v správaní, ktoré sa považuje v kresťanstve za nemorálne. Napríklad vrátane pózovania pre obrázkové časopisy, zobrazujúce ženy vyzlečené zo šiat. Iní, naopak, tenistku bránili, keď tvrdili, že nešlo o žiadnu pornografiu v štýle časopisu Playboy, ale fotografickú akciu, v ktorej vystupovalo už vyše tisícky športovcov z celého sveta, cieľom ktorej je ukázať pekné ľudské telo a propagovať zdravý životný štýl. Svoje texty doplnili vyhlásením „Nehanbím sa za Agnieszku Radwańsku”.
Ale predsa len sa napokon najviac hovorilo o inom tenistovi, legendárnom Wojciechovi Fibakovi, finalistovi turnaja Masters z roku 1976, ktorý je dnes známym podnikateľom. Týždenník Wprost uverejnil text, z ktorého vyplýva, že Fibak sa staral starším pánom o spoločnosť mladých atraktívnych dievčat. Ešte ničivejší bol však voči nemu prepis telefonického rozhovoru bývalého tenistu s šéfredaktorom týždenníka Wprost. Bolo to strašné čítanie. Veľký športovec, milionár, zberateľ umeleckých diel a idol mládeže prosíkal novinára, aby neuverejnil svoje zistenia. Fibak sa doslova plazil pred novinárom a sľuboval, že urobí všetko, čo mu povie, len aby novinový článok neuvidel svetlo sveta.
Sociológ Andrzej Zybertowicz analyzoval tento prípad a špekuloval nad tým, koľko podobných rozhovorov, o ktorých nevieme, sa mohlo odohrať v uplynulých rokoch. Koľko známych osobností mohlo sľúbiť, že urobí všetko, čo sa od nich bude žiadať, len aby neboli zverejnené kompromitujúce materiály. Koľko takých rozhovorov mohli viesť niektorí novinári, šéfredaktori, vlastníci médií, policajti, prokurátori alebo funkcionári tajných služieb. Je možné, že len týmto spôsobom sa dá vysvetliť niekedy také zvláštne správanie niektorých politikov, celebrít či publicistov.
Autor je poľský novinár, pôsobí v týždenníku Sieci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.