Prorokova pomsta

Po desaťročí, keď islam vstúpil do konfrontácie so Západom, sa vojna vrátila domov, do Dar al-islam. Huntingtonova veta, že „hranice islamu sú hranicami krvavými a rovnaké je aj jeho vnútro,“ sa naplnila do bodky. Momentálne prebieha veľká občianska vojna najmä v Egypte a Sýrii, ďaleko k nej však nemajú ani ďalšie islamské krajiny. Islamský svet dnes menia tri mocenské faktory. Prvým je islamistická radikalizácia obyvateľstva, druhým politicko-ekonomická nekompetentnosť islamistických politikov, a tretím ostrá konfrontácia mocenských blokov vnútri islamského sveta.
Americký Pew Institute v apríli tohto roku zverejnil štatistiku podpory šaríje medzi moslimami rôznych krajín sveta. Na prvý pohľad zaujme, že z 38 skúmaných krajín  je len šesť krajín, kde je medzi tamojšími moslimami podpora zavedenia šaríje nižšia ako 20 percent. Medzi „neškodné“ štáty patrí Azerbajdžan (8 percent), Kazachstan (10 percent), Turecko, Albánsko (po 12 percent), Bosna a Hercegovina (15 percent) a Kosovo (20 percent). Potom existuje malá skupina štátov s polarizovanou moslimskou komunitou, od Ruska (42 percent) po Tunisko (56 percent), a napokon najpočetnejšia skupina, kde si dve tretiny a viac tamojších moslimov želá zavedenie šaríje ako základného zákona štátu. Hoci ako región je na tom najhrošie moslimská subsaharská Afrika (najmä Niger, Kongo a Nigéria), najradikálnejšie hodnoty podporujúce islamský fundamentalizmus boli namerané na Blízkom východe a východnej Ázii. Najhoršie je na tom Afganistan (99 percent), ale za hranicou vylučujúcou dlhodobejšiu koexistenciu islamu a náboženskej slobody či demokracie sú aj Egypt (74 percent), Pakistan (84 percent), Palestínske teritóriá (89 percent) či Irak (91 percent). Islamské spoločnosti sa za posledných dvadsať rokov od Ruska po Palestínu evidentne zradikalizovali.
Druhým faktorom, ktorý mení islamský svet, je nekompetentnosť vládnucich elít. Od Magrebu po Pakistan je zrejmé, že bývalí vojenskí diktátori nedokázali svojim krajinám vládnuť udržateľným spôsobom. Alternatíva k ich vláde, ako ukazuje príklad Moslimského bratstva v Egypte, však môže vyzerať ešte tragickejšie. Prezident Mursí nedokázal Egypťanom zabezpečiť chlieb, benzín ani západných turistov, čím ohrozil krajinu viac, ako to kedy dokázala Mubarakova rodina.
Tretím faktorom, ktorý mení podobu islamského sveta, sú vnútorné mocenské bloky, ktoré proti sebe vedú neľútostnú „moslimskú“ vojnu. Západ vníma najmä konflikt medzi islamistami a sekularitami (prípadne kresťanskými menšinami), ktorý sa odohráva napríklad v Turecku a okrajovo v Egypte, oveľa ostrejšia vojna však prebieha na iných frontoch. Dôkaz, aký ostrý je tento spor, vyplynul napríklad z WikiLeaks, kde sa ukázalo, že Saudi žiadali Američanov, aby zaútočili na Irán. Prípadne, aby tento útok umožnili Izraelu. A ďalšie príklady odvtedy pribúdajú.  Saudi nenávidia Moslimské bratstvo, preto odmietli pomôcť Egyptu počas vlády prezidenta Mursího, preto financovali v tejto krajine opozíciu (vrátane ešte islamistickejších saláfistov) a napokon aj vojenský puč, a preto začali Káhire okamžite po zmene režimu pomáhať. Saudi sa aktivizujú aj v Sýrii, ktorú nechcú nechať závislú od Iránu, a napokon sú v skrytom, ale priamom konflikte aj s Iránom, ktorý financuje a podporuje šiítsku menšinu priamo v Saudskej Arábii. Katar sa po neúspešnom angažovaní v Egypte stiahol, Turecko je momentále paralyzované samým sebou (a vojnou v Sýrii) a iné kedysi dôležité krajiny, ako napríklad Irak, stoja v úzadí veľkej mocenskej hry.
Čo to znamená pre budúcnosť arabského a islamského sveta? Hlavný mocenský konflikt sa odohráva medzi najautoritárskejšími a najislamistickejšími štátmi. Nech už táto občianska vojna medzi islamistami dopadne akokoľvek, prímerím alebo víťazstvom jedného z mocenských blokov, zdá sa, že na jej konci bude stáť nová podoba ešte viac zradikalizovaného islamu. Islamistickí politici síce nedokážu riešiť problémy svojich spoločností a ak práve nesedia na zásobách ropy, nedokážu poraziť ani chudobu a negramotnosť svojej populácie, dokážu však ďalej radikalizovať svoje mešity a madrásy. Akoby vojna mala byť jedinou odpoveďou na problémy ľudí.
Čo to znamená pre Západ? Okrem ďalšieho vyháňania tamojších kresťanov a vyľudnenia turistických rezortov v najbližších rokoch najmä dôvod na opatrnosť. Islamský svet sa hnevá a búri. Najskôr sa zdalo, že sa hnevá najmä na Západ, dnes to vyzerá, že svoj hnev mieri najmä proti sebe samému. Akoby neexistovala krutejšia pomsta ako tá, ktorá je zakódovaná v jeho vlastnom náboženstve.